Uplynulo 160 rokov od smrti Ľ. Štúra

14. 01. 2016

Kodifikátor spisovnej slovenčiny a muž, ktorý položil základy moderného slovenského národa, zomrel v Modre na otravu krvi, postrelil sa na poľovačke. Predčasná smrť jeho nasledovníkov a priateľov silno zasiahla. Štúrove idey však prostredníctvom ich diel žili ďalej.

logo Televíznej stanice STV 1(12. 01. 2016; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 22/22; Jana Masárová, Ľubomír Bajaník)

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Pripomíname si stošesťdesiat rokov od smrti Ľudovíta Štúra. Kodifikátor spisovnej slovenčiny a muž, ktorý položil základy moderného slovenského národa, zomrel v Modre na otravu krvi, postrelil sa na poľovačke. Predčasná smrť jeho nasledovníkov a priateľov silno zasiahla. Štúrove idey však prostredníctvom ich diel žili ďalej."

Jana Masárová, redaktorka: „Posledných päť rokov života prežil Ľudovít Štúr v Modre, presťahoval sa sem v roku 1851 po smrti brata, chcel sa postarať o výchovu siedmich polosirôt."

Beáta Mihalkovičová, odborníčka na Ľ. Štúra: „Dá sa predpokladať, hoci celkom presne to ešte nemáme prebádané, že mal aj nejaké také svoje politické ambície a že sa snažili ďalej organizovať ten slovenský politický život trošku teda v ústraní a v tajnosti."

Daniela Kodajová, historička SAV: „Po revolúcii to krátke obdobie všetci žili vlastne v takom štádiu veľmi useknutých aktivít. Obmedzoval pohyb ľudí, obmedzoval ich činnosť, všetko bolo treba nahlásiť a kontrolovala sa korešpondencia."

Jana Masárová: „Dvadsiateho druhého decembra 1855 pôvodne Ľudovít Štúr na poľovačku ani neplánovali ísť, s priateľom bol dohodnutý až na Štedrý deň. Rozhodol sa, keď sa mu dvaja chlapci ponúkli, že mu budú nadháňať zajace."

Beáta Mihalkovičová: „Snažil sa preskočiť priekopu, pri tom preskakovaní nedostúpil celou nohou na druhý okraj, spadol na chrbát, pričom sa mu z pleca zošmykla puška a zachytila sa mu o ľavé stehno a z bezprostrednej blízkosti mu vystrelila."

Jana Masárová: „Zraneného Štúra previezli do tejto izby v dome jeho švagrinej, starali sa oňho traja lekári. Broky mu však roztrieštili stehennú kosť a v rane vznikla silná infekcia. Po troch týždňoch trápenia a bolestí zomrel Ľudovít Štúr v tejto posteli dvanásteho januára 1856. Štúr počas života oslovil skupinu ľudí, ktorí aj po jeho smrti a uvoľnení napätej situácii v Uhorsku dokázali jeho idey zrealizovať. Boli to nielen najbližší spolupracovníci, ale aj starší ľudia či katolíci."

Daniela Kodajová: „Akceptovali vlastne nakoniec ten jeho projekt tých postupných krokov  – najprv jazyk, potom teda noviny, ktorými sa ten jazyk bude šíriť, literatúra. Oni tú jeho stratu pociťovali ako stratu vodcu, ale tam boli ďalší s ambíciami. Francisci sa chytil vydávania Pešťbudínskych vedomostí, Daxner skoncipoval vlastne zase s ďalšími memorandum. Čiže to boli schopní ľudia."

Jana Masárová: „Ľudovíta Štúra pochovali šestnásteho januára 1856 na modranskom cintoríne Daniel Minich a Jozef Miloslav Hurban."

Beáta Mihalkovičová: „Vtedy sa zúčastnil naozaj aj obrovský počet modranského obyvateľstva. Bol to taký symbolický sprievod, bola tam panna s vencom, niesli rakvu študenti."

Jana Masárová: „Stošesťdesiate výročie úmrtia Ľudovíta Štúra si mesto Modra pripomenie aj spomienkovou slávnosťou a sprievodom v dobových kostýmoch, ktorý prejde centrom mesta až sem k hrobu Ľudovíta Štúra, bude sa konať v nedeľu sedemnásteho januára."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MI)

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Tlač