Aj východ Slovenska žije vedou; Európska Noc výskumníkov

03. 10. 2016

O hodnotení podujatia Noc výskumníkov 2016 sa s mladými košickými vedcami, asistentmi z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach  rozprávali redaktori Televíznej stanice STV 2.

logo Televíznej stanice STV 2(30. 09. 2016; Televízna stanica STV 2; TELEREGINA; 17:45; por. 6/13; Katarína Birková; Stanislav Lažo, Katarína Birková; Stanislav Lažo)

Stanislav Lažo, moderátor: „No, a o vede a výskume sa budeme rozprávať s mladými košickými vedcami, asistentmi z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Robertom Tarasenkom, vitajte."

Robert Tarasenko, mladý vedecký pracovník PF UPJŠ v Košiciach  (hosť v štúdiu): „Ďakujem."

Stanislav Lažo: „A Pavlom Hrubovčákom i Jánom Bačíkom, mladým vedcom, odborným asistentom Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach, rovnako vitajte. Tak páni, ako hodnotíte toto dnešné podujatie, Noc výskumníkov?"

Robert Tarasenko: „Tak určite sme boli tak milo prekvapení obrovskou účasťou najmä detí, mládeže, naozaj sme pozorovali u nich, že majú naozaj obrovský záujem o vedu ako takú, o experimenty a naozaj nás v mnohých prípadoch až tak naozaj veľmi milo prekvapili, čo už v takom mladom veku už sú schopní vlastne dobre zargumentovať a viac‑menej dobre aj vedecky sformulovať."

Katarína Birková, moderátorka: „Práve toto by mňa zaujímalo, či vás aj prekvapili, alebo zaskočili nejakou záludnou otázkou."

Pavol Hrubovčák, mladý vedecký pracovník PF UPJŠ v Košiciach (hosť v štúdiu):„Otázkami možno nie, ale skôr nás zaskočili tým, že niektorí dosť vedeli. Ako prišli tam nejaké deti, ktoré ledva bolo vidieť spoza toho stola a keď sme sa niečo opýtali, tak z fleku odpovedali, a to bolo dosť ako zaujímavé, teda šokovalo nás to."

Stanislav Lažo: „Aké prezentácie, v akom rozmere ste si pripravili teda pre týchto mladých ľudí, budúcich možno vedcov?"

Robert Tarasenko: „Tak konkrétne u nás náš vedecký stánok má názov Zaujímavý svet experimentálnej fyziky, v ktorom sme napríklad vybrali také veľmi krásne demonštračné experimenty, ako napríklad demonštrovanie supravodivosti v praxi, čo vám možno ukážem o niekoľko minút. Ďalej sme realizovali experimenty s kvapalným dusíkom a ďalej ešte náš stánok obsahoval rozličné pokusy s nanočasticami."

Katarína Birková: „Tak znie to naozaj veľmi zaujímavo, ja vôbec nie som vedecký typ, čiže cieľom tohto podujatia je vlastne aj takým ľudským spôsobom priblížiť tie zložité procesy možno, tak poďme na to, ukážte."

Robert Tarasenko: „Napríklad toto."

Katarína Birková: „Ten."

Stanislav Lažo: „Tento pokus, lebo sľúbili sme hokusy pokusy."

Katarína Birková: „Áno, na tie som ja veľmi zvedavá."

Stanislav Lažo: „Ja len dúfam, že nám celé štúdio nevyletí do povetria."

Robert Tarasenko: „Uvidíme, ako nič vám nesľubujem, uvidíme, ako to dopadne."

Katarína Birková: „Čiže čo ideme robiť teraz?"

Robert Tarasenko: „Idem vám demonštrovať vlastnosti supravodivého materiálu v praxi. Konkrétne tu mám supravodič, ktorý má kritickú teplotu 90 Kelvinov, to znamená, ak ho ochladím pod túto teplotu, tak prejde do supravodivého stavu. To znamená, že jedna z jeho vlastností je, že vedie elektrický prúd takmer bez strát, ale ďalšia vec je taká, že supravodič a magnet sa nemajú veľmi radi, to znamená, že keď už tento materiál prejde do supravodivého stavu, tak magnet nad ním bude levitovať a to je."

Katarína Birková: „Teraz si to ukážeme."

Robert Tarasenko: „Teraz si to ukážeme. Tak som zvedavý či sa mi to podarí. Nesľubujem nič. Tak, napríklad v tejto nádobe mám kvapalný dusík, jedna otázka pre vás je, má to teplotu takmer mínus 200 stupňov Celzia, moja ruka má 37 stupňov možno v tejto chvíli."

Katarína Birková: „Môžem?"

Robert Tarasenko: „Nie. Prečo vlastne mi ruka nezmrzne, neviem, má to mínus 200 stupňov Celzia, je to podobne ako keď vám kvapne kvapka vody na horúci plech, tak vidíte kvapôčky vody levitovať, tesne a medzi nimi sa vytvorí taká plynová vrstva, ktorá pôsobí ako izolant."

Stanislav Lažo: „Čiže v podstate tá plynová vrstva chráni aj vašu ruku."

Robert Tarasenko: „Chráni moju ruku. Ale samozrejme keď tam nechám ruku veľmi dlho, tak už budem mať po ruke. No, uvidíme. Takže teraz idem schladiť supravodič na teplotu 77 Kelvinov, to znamená rádovo okolo mínus 200 stupňov Celzia. Teraz tento, ja sa ospravedlňujem za také ... Tak teraz mi ten supravodič sa chladí na teplotu kvapalného dusíka, musíme trošku počkať, aby ten supravodič dobre sa vychladil, tak, ešte to zalejem. No naozaj dúfam, že."

Katarína Birková: „Normálne sme zatajili dych všetci, čo sa bude diať."

Robert Tarasenko: „Tak, teraz chvíľka napätia."

Stanislav Lažo: „Dá sa to chytiť rukou, nie je to studené?"

Robert Tarasenko: „Tak keď už s tým robíte, tak si zvyknete aj na tú zimu, ale je to studené, naozaj, že je to veľmi studené. Takže teraz som vybral takúto podložku, ktorá bola medzi supravodičom a magnetom a môžeme pozorovať jav levitácie. Medzi spravodičom a magnetom je vzduchová medzera, môžeme si to takto naozaj dokázať, že medzi ním naozaj nič nie je. A to je možno takým hlavným cieľom mnohých vedcov pripraviť takýto materiál, ktorý bude mať takéto vlastnosti už pri normálnych izbových teplotách, ale nie pri teplotách kvapalného dusíka."

Stanislav Lažo: „Robo, ako by sa to dalo využiť v praxi, alebo v bežnom živote?"

Robert Tarasenko: „V bežnom živote napríklad supravodič vedie elektrický prúd takmer bez strát a ďalej napríklad levitujúci vláčik, ktorý by určite ..."

Stanislav Lažo: „Doprava budúcnosti vlastne."

Robert Tarasenko: „Doprava budúcnosti."

Stanislav Lažo: „Janko nám ešte nič nepovedal a tiež má tu zaujímavý prístroj."

Ján Bačík, vedec, odborný asistent FEaI T v Košiciach (hosť v štúdiu): „Tak my sme vlastne dneska na dnešnej noci výskumníkov prezentovali tú elektrotechnickú časť, že mali sme tam naše roboty, konkrétne my v podstate robíme mobilnú robotiku, to znamená to, čo sa ... dostať z bodu A do bodu B a samé bez vašej pomoci, čiže ja tu mám jednak zástupcu kolesového, to čo chodí po zemi, to je ten plechový robot, ktorý pripomína trošku konferenčný stolík."

Stanislav Lažo: „Janko, môžete predviesť."

Ján Bačík: „A potom tu mám ešte drona, ktorého predvediem, toho mám pripraveného."

Katarína Birková: „Toho môžem ja?"

Ján Bačík: „Môžete, kľudne. Poprosím vás na túto podložku, ktorú sme mali dneska pripravenú aj pre deti."

Katarína Birková: „No, ja sa toho veľmi rada zhostím."

Ján Bačík: „Keďže vo všeobecnosti dron je veľmi znalý, viete to kúpiť hocikde v hociktorom hračkárstve, ale nie je to také jednoduché ovládať na prvý pokus, keď ste to ešte vlastne v živote v ruke nemali. Tak preto sme hlavne pre deti pripravili takúto podložku, ktorá im umožní veľmi rýchlo sa naučiť tie základné pohyby, ako s tým lietať a deti sú vlastne potom do toho, nie je to pre nich len nejaká statická ukážka, že vidia ako to lieta, ale oni sa vlastne do toho vžijú a môžu to ovládať sami a potom tá radosť je o to väčšia. Čiže ja vám to trošku pripravím, dúfam, že do ničoho nenarazím."

Katarína Birková: „Ja teda dron budem ovládať špičkami na tomto koberčeku."

Ján Bačík: „Áno. Modré šípky sú vaše, takže ja vám to pripravím a je to vaše."

Katarína Birková: „Môžem?"

Ján Bačík: „Môžete. Tak... nohou, tak ešte raz."

Stanislav Lažo: „A tých hostí ešte potrebujeme."

Katarína Birková: „A nejde ku mne, poď sem, poď sem."

Ján Bačík: „Lebo idete dozadu."

Katarína Birková: „Jaj, aha. Ježiš. Dobre, stačilo."

Ján Bačík: „Toto sa stalo často, že pilot zostrelil sám seba."

Katarína Birková: „Ja už to nechám vo vašich rukách."

Stanislav Lažo: „Takže viem si predstaviť, že mladých ľudí, hlavne decká zo základných a stredných škôl toto zaujalo. Využiteľnosť v praxi?"

Ján Bačík: „Tak v podstate toho drona čo vidíte, tak je to skôr práve na tú popularizáciu vedy práve pre tie deti, aby sme nemali len ukážky, ktoré sú naozaj na ten priemysel nasadené, ale aby sme chytili tie deti za srdcia, aby sa naozaj tomu mali chuť venovať už od malého detstva, ale z toho praktického hľadiska, tohto robota čo vidíte, tak myslím, že to už môžem povedať, že verím, že budúci rok druhá verzia tohto stroja bude pomáhať personálu v nemocnici Šaca, kde by mal transportovať lieky medzi jednotlivými ..., ktoré sú tam v tom ..."

Stanislav Lažo: „Čiže mobilný transportér."

Ján Bačík: „Presne tak."

Stanislav Lažo: „Čo vás chalani pritiahlo k vede? Robo."

Robert Tarasenko: „Konkrétne mňa, možno ako práca vedeckého pracovníka je naozaj veľmi zaujímavá, pretože keď vstávam ráno do práce, tak idem s tým pocitom, že neviem ako čo bude dnes v práci, každý deň je vlastne úplne iný a naozaj ma to takým spôsobom napĺňa a mám z toho naozaj veľkú radosť a naozaj, aj keď robíme veci a v momentálnej chvíli nevieme, že kde to kedy bude mať využitie, tak nikto nám vlastne nezaručuje, že bude to mať napríklad veľké využitie, neviem, o 20 – 30 rokov a určite vlastne v budúcnosti nájde to veľké uplatnenie."

Stanislav Lažo: „Pavol."

Pavol Hrubovčák: „No súhlasím, tá práca je veľmi kreatívna a každý deň sa vlastne treba naučiť niečo nové, a to niečo nové potom treba aplikovať, pretože urobíte nejaké merania, vyjdú vám nejaké grafy a vy ich potrebujete nejako analyzovať, a potom hľadáte v nejakých odborných článkoch alebo literatúre, či niekto niečo podobné nameral a snažíte sa to vlastne interpretovať a vysvetliť pomocou známych dostupných materiálov."

Stanislav Lažo: „Páni, ja vám veľmi pekne ďakujem za vaše ukážky, aj za návštevu v štúdiu."

Robert Tarasenko: „Ďakujeme."

Pavol Hrubovčák: „Ďakujeme."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

 (MI)

 

Kľúčové slová:
popularizácia vedy a techniky

Odbory vedy a techniky:
Iné

Vedecká šou v osadách
Celoeurópska iniciatíva a projekt Researchers´s night
Európska noc výskumníkov
Noc výskumníkov
Noc výskumníkov 2016 nielen v Bratislave

Tlač