Braňo Závodský Naživo: Jakub Kapuš

06. 10. 2016

Rozhovor s Jakubom Kapušom zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA), zameraný na najnovšie správy súvisiace s vesmírom – napríklad návrh Elona Muska osídliť Mars, ukončenie misie sondy Rosetta, ale aj projekt prvej slovenskej družice SkCUBE, ktorú SOSA pripravuje na obežnú dráhu. 

Rozhlasová stanica Expres_logo(3. 10. 2016; Rozhlasová stanica Expres; Braňo Závodský Naživo; 12.10; por. 1/1;  Branislav Závodský)

Branislav Závodský, moderátor: „Človek poletí na Mars. Je to isté. A podľa všetkého ešte skôr, ako bude napríklad dostavaná diaľnica z Košíc do Bratislavy. Elon Musk chce Mars rovno osídliť. Prečo to chce robiť a ako to vôbec uskutoční? Sonda Rosetta zas ukončila svoju misiu celkom štýlovo   pristála, lepšie povedané, riadene narazila do kométy Čurjumov Gerasimenko, alebo teda jednoduchšie 67P. Prečo sa misia skončila takto a čo priniesla vede a našim poznatkom o vesmíre, jeho vzniku a vôbec? Čo tieto vesmírne správy pre nás znamenajú? Začalo sa naše opúšťanie Zeme? Príde po homo sapiens, teda človeku rozumnom, človek medziplanetárny? O tom všetkom sa dnes pobavíme v štúdiu s Jakubom Kapušom zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity. Jakub, dobrý deň, vitajte u nás."

Jakub Kapuš, Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (hosť v štúdiu): „Dobrý deň, ďakujem za pozvanie."

Branislav Závodský: „My ďakujeme, že ste prišli. Najskôr by som vás ale snáď poprosil, kým sa dostaneme k týmto čiastkovým otázkam, ktoré sú neuveriteľne zaujímavé, taký váš komentár. Bavíme sa tu o skutočne prelomových veciach, alebo sú to len také tradičné správy vedcov, ktorí musia niečím upútať, svoje publikum, jedna teda, aby mohli ďalej na projektoch robiť, a jednak, aby na ne dostávali aj peniaze."

Jakub Kapuš: „Čo sa týka napríklad misie Rosetta, tak si myslím, že táto misia ako samotná bola určite prelomová v mnohom. Bola to prvá misia, ktorá vlastne obiehala okolo kométu, vďaka ktorej ľudstvo malo naživo možnosť sledovať vlastne, ako sa prebáda tá kométa, ako sa blíži k slnku, priniesla množstvo výsledkov. K Elonovi Muskovi poviem, že možno pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi to, čo povedal pred pár dňami, by bolo veľké sci fi, ale on sám dokazuje, že je toho naozaj schopný."

Branislav Závodský: „Čiže už sa tu fakt bavíme o skutočnosti, a tá moja úvodná reč o tom, že či už to bude človek, alebo len náklad, ktorý dorazí na Mars, tak to naozaj môže byť skôr ako tá diaľnica Bratislava   Košice, lebo tá možno bude v 2024, 5, aj s tou druhou rúrou tunela Branisko dokončená."

Jakub Kapuš: „Je to možné, a uvidíme, či sa to naozaj podarí."

Branislav Závodský: „Tak to sú obrovské veci. Tak poďme teda najprv na ten Mars, čo vlastne podnikateľ a multimilionár Elon Musk oznámil, skutočne teda môžeme letieť na Mars? Ak som správne pochopil tie jeho odkazy, tak zhruba 2018 nejaké nákladné veci a 2022 až 23 možno prvých sto ľudí."

Jakub Kapuš: „Presne tak. On v podstate povedal, že teraz každé dva roky, keď sa vlastne otvára štartové okno smerom na Mars, by rád posielal nejaké technológie, ktoré by vlastne testoval, no a jeho odhad je, že do desiatich rokov by mohol postaviť a prvýkrát vyslať aj tento medziplanetárny transportný systém smerom na Mars. Či to bude realita, uvidíme, pretože v kozmonautike, ako to aj my sami poznáme, sa stáva, že veľa tých misií mešká, ale myslím, že tento plán, ktorý nastolil, je uskutočniteľný."

Branislav Závodský: „To vesmírne okno, to čo je, že nejako sú správne tie planéty postavené, alebo?"

Jakub Kapuš: „Presne tak. Musí byť vlastne Mars a Zem v správne polohe, aby vlastne, keď loď vyštartuje zo Zeme, aby na ten Mars trafila. V podstate príroda nám otvára takéto okná a v prípade Marsu je to raz za 26 mesiacov."

Branislav Závodský: „Rozumiem tomu. A čo je teda tá skutočná vec, to naozajstné, čo nás prenáša z roviny science fiction do reality, že mohol takúto vec oznámiť? Týka sa to tých motorov spomínaných, alebo v čom to je?"

Jakub Kapuš: „Tak Elon Musk sa netají tým, že vlastne celú tú firmu založil preto, aby jedného dňa skolonizoval Mars. On dokonca povedal, že jeho náhrobný kameň bude na Marse. Tento medziplanetárny transportný systém využíva aj nové typy motorov, ktoré už dokonca prebehli nejaké prvé testy, ale vlastne celý ten koncept, ktorý navrhol, vyzerá veľmi zaujímavo, a chce ním dosiahnuť aj zníženie nákladov, a tvrdí, že jedna letenka na Mars by mohla mať hodnotu približne jedného domu amerického, čiže okolo 200 tisíc dolárov."

Branislav Závodský: „No tak, keď si to porovnám s tým, že dnešní vesmírni turisti lietajú na obežnú dráhu Zeme za 20 miliónov dolárov s ruskými loďami a tamojšej stanice, tak to je asi zásadný rozdiel. No a v čom je ten zásadný rozdiel medzi týmito projektmi súčasnosti, alebo, povedzme, ukončeným projektom amerických raketoplánov a týmto projektom Elona Muska?"

Jakub Kapuš: „Okrem tých výkonnejších motorov, ktoré vlastne navrhol, je to aj systém vlastne znovu použitia celej tej lode. Raketoplány boli síce znovu použiteľné, ale realita bola taká, že väčšinou ich museli..."

Branislav Závodský: „Dva roky opravovať."

Jakub Kapuš: „Tak dva roky opravovať, čo stálo nemalé peniaze. Tento medziplanetárny transportný systém je vymyslený tak, že by sa mal dokonca aj dotankovať na orbite, keď pristane na Marse s ľuďmi, tak je schopný si sám vyrobiť, alebo budú tam zariadenia, ktoré sú schopné vyrobiť z toho, čo je na Marse, palivo, môže letieť späť na Zem pre vlastne ďalšiu várku kolonistov."

Branislav Závodský: „A to sa bavíme o technológiách, ktoré on už má dnes?"

Jakub Kapuš: „Niektoré technológie, napríklad návrat prvého stupňa, už úspešne niekoľkokrát otestoval, takže napreduje v tomto míľovými krokmi."

Branislav Závodský: „Aby sme si to vedeli aj tak trošku v hlave predstaviť. Elon postil na tej svojej prezentácii aj video, a tam to bolo vidieť, že sa tu bavíme o vesmírnej lodi, ktorá je dohromady zhruba 50 metrov vysoká, skladá sa z dvoch častí, tá vrchná časť, ktorá tvorí, no, to je len môj odhad z tých obrázkov, zhruba jednu tretinu, možno menej, to je ten modul, kde by sa mohlo zmestiť aj sto ľudí, a tá väčšia časť, obrovská, to je vlastne tá nosná raketa, ktorá vyletí na orbitu s tým, nechá tam ten raketoplánik, a sama sa vráti naspäť, pristane presne na tom istom mieste, z ktorého vzlietla, a na ten vrch sa môže skrátka len žeriavom pripnúť, nastoknúť znovu ten modul, ktorý teda buď dotankuje, alebo bude cestovať, tak to je, áno?"

Jakub Kapuš: „Presne tak to je. Dokonca tento princíp Elon plánuje snáď už tento rok, možno začiatkom budúceho roka prvýkrát použiť aj na misiách, ktoré už teraz uskutočňuje, napríklad zásobuje Medzinárodnú kozmickú stanicu, tak už v dnešnej dobe vie pristáť s tým prvým stupňom, a už je plánovaná misia, kde by ho mali znovu použiť."

Branislav Závodský: „No, ako celý ten plán uskutočniť, minimálne v tej prvej časti? Teda to sme popísali práve v tomto momente, ale čo potom ďalej, na tom Marse, ako kolonizovať Mars? On hovorí, že ak sa tam dostane milión ľudí, tak už to bude taká tá vzorka, ktorá, pokiaľ by sa stalo niečo zemeguli, dokáže zachovať ľudský rod. No ale ako?"

Jakub Kapuš: „Ja tam osobne vidím ešte veľké množstvo problémov, čo sa týka kolonizácie toho Marsu. Elon Musk vlastne vraví, že je to akási záloha Zeme, pretože celkom efektívne sa dokážeme zničiť aj sami, prípadne..."

Branislav Závodský: „Bohužiaľ to tak vyzerá."

Jakub Kapuš: „Áno. Takisto nás môže napríklad zničiť dopad nejakého asteroidu, takže on vlastne kolonizáciu Marsu vidí ako určitú zálohu ľudstva, no ale osobne tam vidím ešte celkom dosť problémov, pretože keby tento nosič, táto raketa, medziplanetárny transportný systém existoval už hneď zajtra, tak sú tam napríklad psychologické aspekty. Skúste sa zavrieť s rodinou týždeň do jednej miestnosti.“

Branislav Závodský: „Tak on aj sám povedal, že pravdepodobne tých prvých sto ľudí, nie pravdepodobne, ale bude tam letieť s tým, že, no povedzme to tak ľudovo, podpíšu papier, že to vôbec nemusia prežiť. Nie, že osídľovanie, ale samotnú cestu."

Jakub Kapuš: „Je to tak, ale myslím, že tých sto ľudí bude musieť prejsť nejakým výberom, lebo naozaj v malom priestore také množstvo ľudí z rôznych kultúr, môže to byť problém, aj z psychologického hľadiska, aby to vydržali, aby sa tam nejako nepozabíjali a predsa len, je to misia, ktorá je veľmi riskantná, a je to veľký nátlak na tú psychiku človeka. Ale sú tam aj iné problémy, ktoré vidíme, napríklad veľký problém s radiáciou. Pokiaľ chceme osídľovať Mars a žiť na ňom, tak (...) vlastnú magnetosféru, kozmické žiarenie vlastne dezinfikuje ten povrch, a ľudstvo sa proti tomu bude musieť chrániť, aby to tam vôbec mohlo preži akože. To sú otázky..."

Branislav Závodský: „Úplne, že ideálnu technológiu na toto zatiaľ ešte nemáme, ako poznáme zo science fiction filmov, napríklad ten známy BBC dvojdielny seriál Vesmírna Odysea, teda nie ten starší film, ale zhruba z roku 2000, kde tá loď si sama dokázala vyrobiť nejaké magnetické pole. To asi ešte nevieme."

Jakub Kapuš: „Sú rôzne návrhy takýchto technológií, ale nič, čo by v dnešnej dobe fungovalo. Takže toto budú ešte otázky problematické, či už tie technické, či otázky možno fyziologické, ako to vlastne človek zvládne po tej fyziologickej aj psychickej stránke. Toto sa bude musieť ešte všetko riešiť."

Branislav Závodský: „Minimálne, keď o tom hovoríme, napríklad o tej Odysei, Stanley Kubrickovi zo 60-tych rokov, jeho film, ktorý dodnes je science fiction, a to už má teda pomaly 60 rokov, tak máme sa na čo tešiť. Čo potom ďalej, lebo on tam hovorí, že napríklad pri tých testoch tých motorov, tam je nejakých 40 alebo koľko motorov z tých stíhačiek, Raptor, a ešte je to všelijako technologicky poprepájané. On hovorí, že to dopadlo ešte lepšie, ako oni čakali, že potom budeme cestovať aj trebárs z Marsu, ale aj zo Zeme na Jupiterove mesiace atď. Toto skutočne je možné, toto všetko?"

Jakub Kapuš: „Pôvodne, keď plánoval, keď oznámil túto tlačovku, tak povedal, že predstaví Mars... transportér, nejaký koloniálny transportér na Mars, ale potom, keď si zhodnotili vlastne parametre tej lode, tak zistili, že celkom dobre by nás vedela zaviezť aj ďalej zo Slnečnej sústavy, preto to vlastne premenoval na medziplanetárny transportný systém, a hovorí o tom, že v budúcnosti by ľudia mohli pristáť napríklad na Jupiterovom mesiaci Europa, kde prednedávnom bolo ohlásené, že objavili s najväčšou pravdepodobnosťou vodu, prípadne Saturnov mesiac, ale to už hovoríme o vzdialenejšej budúcnosti."

Branislav Závodský: „S tou Europou tam to bolo zaujímavé, že vlastne zistili, že minimálne na začiatku skúmania samotnej planéty a to, či pod tým ľadovým povrchom sú teda tie oceány, možno že by ani nebolo treba pristáť, lebo zistili, že sú tam gejzíry, ktoré šľahajú tú vodu, alebo neviem, čo to je, skrátka vysoko, vysoko, čiže možno, že by stačilo len sa dostať niekde na obežnú dráhu a skúmať."

Jakub Kapuš: „Presne tak. Výrazne to uľahčí prácu vedcom, ktorí nemusia pristávať, vŕtať do tej hrubej vrstvy ľadu, ale budú skúmať vlastne len gejzíry."

Branislav Závodský: „No, bodaj by čo najskôr. A v tej súvislosti teda ešte spomeňme aj sondu Rosetta, ktorá ukončila veľmi zaujímavo svoju misiu, a to tak, že, ako som na úvod spomenul, bola navigovaná, aby narazila do kométy, dvojhlavej kométy. Skúsme veľmi stručne, čo táto vesmírna misia priniesla ľudstvu a vede ako takej, a prečo skončila tak ako skončila?"

Jakub Kapuš: „Tak kométy ako také, ony slúžia v podstate vedcom ako stroj času do minulosti našej slnečnej sústavy, starej približne 4,5 miliardy rokov, pretože práve v tejto dobe sa tie kométy formovali, na svojom povrchu nesú materiál z tejto počiatočnej formácie. Takže tým, že skúmame ich zloženie, ich štruktúru, tak potom vieme vlastne nejako mapovať ten začiatok, ako vlastne vznikli, ako vznikla Slnečná sústava, a sonda Rosetta práve takéto dáta priniesla o zložení, o štruktúre tejto kométy."

Branislav Závodský: „Čo sme sa dozvedeli, niečo, do sme netušili. Bolo tam niečo vyslovene prekvapivé?"

Jakub Kapuš: „Napríklad boli objavené nejaké organické molekuly, nie sú to živé organizmy, ale sú to stavebné kamene, ktoré vlastne využívame aj my v našom DNA..."

Branislav Závodský: „Čiže mohol z nich vzniknúť napríklad život?"

Jakub Kapuš: „Jedna z teórií bola, že kométy mohli na Zem zaviesť takéto, predstavte si život ako nejaký recept, tak jednu ingredienciu tieto kométy mohli zaviezť na Zem, a to v podstate sa ukázalo, že je celkom možné, pretože práve takéto organické molekuly, zlúčeniny, boli na tejto kométe objavené."

Branislav Závodský: „Chcel som povedať, len aby bolo úplne jasno, že na Slovensku máme skutočne fantastických vedcov, okrem toho, že aj vaša organizácia, ako vôbec prvá na Slovensku, pripravila malú, volá sa to, že skCUBE, čiže, ako to povedať správne, no, sondu."

Jakub Kapuš: „Áno, sondu Cube, družicu."

Branislav Závodský: „Presne tak, k tomu sa hneď dostaneme, ale zároveň na komunikačnom systéme tejto sondy Rosetta globálne sledovaného vesmírneho projektu spolupracoval aj náš vesmírny konštruktér Ján Baláž, čo je úžasná vec, on spolupracuje aj s vami pri niektorých veciach, dokonca, keď ste testovali skCUBE, tak vám pomohol, na rozdiel od ľudí, ktorí možno mali pomôcť, a nepomohli, ale to hovorím ja, nie vy, aby náhodou sa nehnevali potom na vás niektoré slovenskí vedci, čiže tam bol zaujímavý vlastne ešte ten moment, keď vedci nariadili sonde Rosetta, aby teda narazila, aj keď veľmi pomaličky, ale narazila do povrchu tejto kométy, tak ona ešte zhruba z tých 11, alebo koľkých kilometrov, sa tam blížila, narobila rôzne fotografie, tie sú niečím výnimočné, niečím zaujímavé? Iste sú, ale tak čím konkrétne?"

Jakub Kapuš: „Určite tým rozlíšením, ktoré vlastne mali sme možnosť sledovať, ako sa približovalo to kometárne jadro, mohli sme vidieť obrovské detaily v tom vysokom rozlíšení, a takisto mala pustené rôzne spektrometre, ktorými skúmala vlastne tie vrstvy, ktoré sa z nej odparujú tesne nad povrchom, a podobne, a vlastne dáta, ktoré priniesla Rosetta, aj keď už nefunguje, aj keď už dopadla a pravdepodobne sa rozbila, tak vedci budú ešte minimálne niekoľko desiatok rokov skúmať."

Branislav Závodský: „Tak k tomu ešte povedal Ján Baláž veľmi pekné vety, čo sa týka toho nárazu, to komentuje tak, že zvolili sme elegantné ukončenie, predpokladá sa, že ďalší okruh okolo Slnka už by tá sonda neprežila, a tiež hovorí, že ak by ju nechali úplne bez kontroly a nenaviedli ju teda do tej zrážky, tak ona by sa po vyčerpaní paliva s kométou ... a úplne by sa nám stratila niekde vo vesmíre, čiže išlo minimálne o to, získať tie zábery z toho."

Jakub Kapuš: „Samozrejme, no ono vlastne riadiť takú misiu je veľký finančný náklad, ale tým, že už tá kométa sa vzďaľovala od Slnka, Rosetta už nemala dostatok energie, a mnoho ďalších faktorov vlastne spôsobilo to, že sa rozhodli, že túto misiu nejakým spôsobom ukončia, ale do poslednej chvíle, naozaj do poslednej sekundy, poslednú fotku..."

Branislav Závodský: „Snažili sa ju vyťažiť týmito vecami."

Jakub Kapuš: „Poslednú fotku poslala päť sekúnd pred nárazom, tak priniesla veľké vedecké dáta."

Branislav Závodský: „Už ste to naznačili tými letmi, že čo nás môže čakať, ale sú tu v tejto dobe okrem týchto vecí, o ktorých sa tu rozprávame, nejaké veľké vesmírne projekty vedcov za zemeguli, či už rozbehnuté, alebo chystané, ktoré stoja za zmienku? Aspoň krátko."

Jakub Kapuš: „Je ich obrovské množstvo, sú to misie, ktoré už teraz lietajú vo vesmíre, spomenul som sondu Dawn, ktorá lieta okolo planétky Ceres v pásme medzi Marsom a Jupiterom, je to napríklad sonda Juno, ktorá nedávno dorazila k Jupiteru, ktorá nám úplne otvorí nové obzory, nový pohľad na Jupiter. Sú to napríklad pripravované misie, ako už spomínaný Jupiterov mesiac Europa, a mnohé ďalšie, takže naozaj by sa dalo hovoriť dlho."

Branislav Závodský: „Máme sa na čo tešiť a ľudstvo toto jednoznačne potrebuje, trošku vyjsť aj za hranice zemegule, najmä v tej situácii, v akej sme, aby sme to pochopili, a možnože, že keby sme začali osídľovať Mars a stretávali sa s tými neuveriteľne zložitými podmienkami na život, možno by sme sa inak dívali na naše pôsobenie na našej domácej planéte. Posledná otázka, už sme tým začali, a to je sonda skCUBE, ktorú vaša organizácia spolu s ďalšími ľuďmi pripravila, skonštruovala, a aj získala peniaze na to, aby mohla vyletieť na obežnú dráhu Zeme a sledovať to, čiže tá moja otázka je, že ako sa má skCUBE, už sa jej podarilo vyraziť, alebo ešte stále musí čakať na odvoz?"

Jakub Kapuš: „Ako som už aj spomenul dnes, tak v kozmonautike odklady štartu nie sú ničím výnimočným, a presne to postihlo aj náš projekt. Pôvodne sme mali letieť ešte v máji tohto roku, a postupne sa to presúvalo až na koniec októbra, čo už vyzeralo, že je naozaj reálny termín, kedy by sme sa mohli dostať s našou družicou do vesmíru, ale, bohužiaľ, práve 1. septembra práve raketa Falcon 9 spoločnosti Space X... Falcon 9 mala anomáliu, vybuchla počas testu na rampe, a súčasné vyšetrovanie..."

Branislav Závodský: „Ale skCUBE tam nebola."

Jakub Kapuš: „Nie, to bola našťastie iná misia, ale momentálne prebieha vyšetrovanie, a pokiaľ nebude vyšetrené, čo sa na tej rakete stalo, tak všetky ďalšie sú pozastavené."

Branislav Závodský: „Je tam nejaká vyhliadka, že kedy by mohla možno štartovať?"

Jakub Kapuš: „No, pokiaľ, oficiálne informácie žiadne nemáme, takže sú to naozaj len také naše odhady na základe verejne dostupných informácií, ale pokiaľ by SpaceX začal lietať v novembri znova s týmito raketami, ako predpovedajú, tak by sme sa mohli dostať na rad niekedy začiatkom budúceho roka."

Branislav Závodský: „Nech sa to podarí, nech je to čím skôr. Minimálne môžeme povedať, a to tu hovoríme nejaký ten rok, čo sa tu spolu bavíme, Jakub, že Slovensko má svoju prvú družicu, ešte ju dostať hore, ale to už je len otázka týchto technikálií. Treba aj povedať to, že od toho času zhruba tých štyri, päť mesiacov, čo sme sa spolu tu v štúdiu rozprávali naposledy práve o skCUBE, sa Slovensko už stalo členom Európskej vesmírnej agentúry. Snáď to pomôže aj projektom, na ktorých pracujete vy, a ja dúfam, že zas, keď sa to posunie trošku ďalej a skCUBE už bude na obežnej dráhe, že prídete, Jakub, znovu a budete môcť hovoriť aj o tom, že ako sa jej darí napĺňať úlohy, ktoré má. Jakub Kapuš, Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity. Veľmi pekne ďakujem, že ste tu boli."

Jakub Kapuš: „Ďakujem veľmi pekne aj ja."

Branislav Závodský: „Pekný deň. Dovidenia."

Jakub Kapuš: „Dovidenia."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
fyzikálne vedy, astronómia, technológie

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač