ESA: Misia ExoMars

21. 10. 2016

Vedci v Európskej vesmírnej agentúre stále nemajú potvrdené, že modul Schiaparelli, ktorý pristál na povrchu Marsu, je v poriadku. Hlavným cieľom misie ExoMars je zistiť, či bol kedysi na Marse život.

Televízna stanica STV 1_logo(19. 10. 2016; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 19/22; Alexandra Kazlovová, Janette Štefánková)

Janette Štefánková, moderátorka: „Modul Schiaparelli pristál na povrchu Marsu. Vedci v Európskej vesmírnej agentúre však stále nemajú potvrdenie, že je modul v poriadku. Mohol sa totiž poškodiť počas voľného pádu. Modul je súčasťou misie ExoMars, ktorá má priniesť odpoveď na to, či bol niekedy na planéte život. Na misii ExoMars spolupracovala Európska vesmírna agentúra s ruským Roskosmosom."

Alexandra Kazlovová, redaktorka: „Hodiny tŕpnutia, vedci so zatajeným dychom hľadia v riadiacej centrále na obrazovku. Modul Schiaparelli vstupuje do atmosféry Marsu, k povrchu planéty sa rúti rýchlosťou dvadsaťjedentisíc kilometrov za hodinu. Modul postupne spomaľuje, vysúva padák. Potiaľto bol manéver úspešný. Čo sa dialo potom, však vedci stále nevedia. V hre je aj možnosť, že modul sa pri voľnom páde poškodil. Pristávací manéver pritom chceli vedci detailne zdokumentovať. Použili totiž nový spôsob, ako modul zabrzdiť. Manéver plánujú používať aj pri ďalších misiách na Mars."

Johannes Bauer, inžinier kozmických operácií miise ExoMars: „ESA pri misii ExoMars prvýkrát využíva metódu zvanú aerobraking, teda brzdenie trením o atmosféru Marsu."

Alexandra Kazlovová: „Hlavným cieľom misie ExoMars je zistiť, či bol kedysi na Marse život. Vedci budú preto skúmať metán – plyn, ktorý na Zemi vypúšťajú najmä ľudia. Na červenej planéte ho už predtým namerali viaceré vesmírne sondy, pochádzať by mohol napríklad aj od drobných živých organizmov. Existuje však aj možnosť, že sa vytvára pri rôznych geologických procesoch."

Jorge Vago, projektový vedec misie ExoMars, ESA: „Zaujímavé je, že či už sú zdrojom metánu baktérie alebo hydrotermálne reakcie, v oboch prípadoch si to vyžaduje vodu v tekutom stave a oba prípady ukazujú na to, že planéta je oveľa živšia, ako sme si doteraz mysleli."

Alexandra Kazlovová: „Nové poznatky, ktoré vedci získajú z misie ExoMars, by tak mohli zmeniť náš pohľad na Mars, ktorý teraz považujeme za chladnú a púštnu planétu bez života."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
astronómia, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie