Neslovenská slovenčina

18. 10. 2016

Rozhovor s PhDr. Sibylou Mislovičovou, z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, o prevzatých slovách do slovenského jazyka. Napríklad slová míting či brífing sa u nás už udomácnili. Slovo summit/samit je príkladom procesu adaptácie, prispôsobovania slova, pretože sa píše aj v pôvodnej anglickej podobe, ale už aj v zdomácnenej. Slovo startup sa stále používa v pôvodnom pravopise, ale zdomácnene sa píše ako jedno slovo.

Televízna stanica JOJ_logo(17. 10. 2016; Televízna stanica JOJ; Noviny o 16:00; por. 16/24; Ján Mečiar, Aneta Sedlmair Parišková)

Ján Mečiar, moderátor: „Mňa kedys' zvádzal svet, mi hovoriac: Reč, ktorú z domu vieš, ó, jak je lichá! Jak biedny nástroj ona pre snem prác, čo žitím srdca sú a duchu pýcha."

Aneta Sedlmair Parišková, moderátorka: „Toto napísal Hviezdoslav ešte v predminulom storočí. A aj keď si to vtedy myslel trochu inak, v podstate to platí dodnes. V našej bežnej konverzácii sa objavujú slová, ktoré sú od slovenčiny na hony vzdialené."

Ján Mečiar: „Napríklad míting či brífing. To pravidelne počujete aj v našom spravodajstve, napriek tomu, že sú to nie naše domáce slovenské slová."

Aneta Sedlmair Parišková: „Ale už sa v našom jazyku udomácnili. Svedčí o tom aj fakt, že ich už píšeme foneticky, teda podľa hesla píš ako počuješ."

Ján Mečiar: „Pri mítingu či brífingu nás už slovenská podoba neprekvapí. Pri slove samit ale ešte zaváhame."

(zdroj: Krátky slovník slovenského jazyka 4)

samit, summit – schôdzka, rokovanie, konferencia štátnikov, politikov na najvyššej úrovni

Aneta Sedlmair Parišková: „No, musím povedať, že ja som si na slovensky napísané slovo samit ešte celkom nezvykla. Ale v tejto chvíli sú za správne považované obidve verzie. Samozrejme, v jednom texte je dobré používať jednu podobu."

PhDr. Sibyla Mislovičová, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV: „Slovo samit, tak to je krásny príklad na proces adaptácie, prispôsobovania slova, pretože ešte sa píše aj v tej pôvodnej podobe anglickej, ale už sa píše aj v zdomácnenej."

Ján Mečiar: „Sú však slová, pri ktorých slovenská podoba zatiaľ vôbec neexistuje a to napriek tomu, že sa používajú pomerne často. Napríklad taký brainstorming."

Aneta Sedlmair Parišková: „V doslovnom preklade ide o mozgovú búrku, teda spojenie mozgov, ktoré má priniesť riešenie nejakého problému. Na definícii pekne vidieť, že na niektoré veci je slovenčina jednoducho krátka. Na brainstorming totiž nemáme rovnocenný ekvivalent. Jednoducho sa to nedá opísať jedným slovom. Aj preto sa používa práve to anglické."

(zdroj: Slovník súčasného slovenského jazyka A – G)

brainstorming – metóda hľadania nových netradičných riešení vybraných problémov formou voľnej skupinovej diskusie viacerých účastníkov obyč. rôznych profesií

Ján Mečiar: „Často sa používa aj slovo startup a to v súvislosti s novými nápadmi, firmami či novými riešeniami. Tento výraz sa ale pomaly, ale isto začína v slovenčine udomácňovať."

(zdroj: Wikipedia)

startup, start-up – novo vznikajúci projekt či začínajúca firma, často ešte vo fáze tvorby podnikateľského zámeru

PhDr. Sibyla Mislovičová: „Slovíčko startup sa stále používa v tom pôvodnom pravopise, ale proces zdomácnenia už nastal, pretože väčšinou máme problém pri takýchto dvojslovných výrazoch z angličtiny, či ich písať spolu, či tam použiť spojovník, a práve pri slove startup sa už zdomácnene prejavuje tak, že sa to píše ako jedno slovo."

Aneta Sedlmair Parišková: „Dnes najviac slov preberáme z angličtiny. Kedysi sa preberalo z iných jazykov. Udomácňovanie cudzích slov teda nie je ničím novým."

Ján Mečiar: „Áno. Jazykovedci sledujú, ako sa to cudzie slovo správa v jazykovej praxi. Niektoré slová pritom zostanú len slangovými. Ale niektoré sa stanú spisovnými. Tam je dôležité, či skutočne potrebujeme, či máme alebo nemáme nejaký slovenský ekvivalent."

Aneta Sedlmair Parišková: „Či má šancu stať sa spisovným aj také slovo ako šérovať, ktoré je typické pre sociálne siete, aj na to som sa opýtala jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej."

PhDr. Sibyla Mislovičová: „V rámci spisovného jazyka sa slovo šérovať používať nemôže, ale máme rozličné náhrady ako sprístupňovať, deliť sa o niečo, mať niečo spoločné. Tam je príliš veľa významov, ktoré možno použiť a niekedy je pre používateľa jednoduchšie povedať, ja neviem, šérovať, prípadne zdieľať, ktoré sa takisto hodnotí zatiaľ ako nespisovné. Slovo šérovať zostane v slangu, ale napríklad sloveso zdieľať pravdepodobne prejde aj do spisovného jazyka."

Ján Mečiar: „V prípade slov ako implementovať, involvovať či transparentný, ide o knižné slová, ktoré by sa nemali používať v každej situácii. Treba si byť istý, či ten, komu to hovoríme, nám naozaj aj rozumie."

(zdroj: Slovník súčasného slovenského jazyka H – L)

implementovať – uskutočňovať, uskutočniť niečo formou, doplnenia, prijímania, prijať niečo za svoje

Aneta Sedlmair Parišková: „Aj keď znejú moderne, niektoré sa používajú už veľmi dávno. Veď slovo involvovať bolo už v Slovníku slovenského jazyka z rokov 1959 až 1968. To len dokazuje, že náš jazyk je živý. Teda vyvíjal sa, vyvíja sa a určite sa aj vyvíjať bude."

(zdroj: Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968)

Involvovať  – obsahovať, zahrňovať v sebe

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
filologické vedy, Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač