Nobelova cena za chémiu 2016 – Vyjadrenie doc. M. Putalu

06. 10. 2016

Tohtoročnú Nobelovu cenu za chémiu udelili trom vedcom, ktorí dokážu vyrobiť stroje z molekúl. K molekulárnej technológii budúcnosti sa vyjadril doc. Martin Putala, vedúci Katedry organickej chémie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. 

Televízna stanica STV 1_logo(05. 10. 2016; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 12/19; Pavel Achs, Ľubomír Bajaník)

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Tohtoročnú Nobelovu cenu za chémiu udelili trom vedcom, ktorí dokážu vyrobiť stroje z molekúl. Ich miniatúrne prístroje podľa kráľovskej švédskej akadémie otvárajú cestu k tomu, čo zatiaľ môžeme vidieť len v sci-fi filmoch a síce k výrobe miniatúrnych robotov, teda nanobotov, ktoré zvládnu takú prácu, na ktorú súčasné technológie nestačia."

Pavel Achs, redaktor: „Prvý miniatúrny motor, prvé nanoauto, či mikroskopický molekulárny výťah. Tieto prístroje z molekúl sa podarilo vyrobiť vďaka trom vedcom, Francúzovi Jeanovi Pierreovi Sauvageovi, Britovi Fraserovi Stoddardovi a Holanďanovi Bernardovi Feringaovi. Stroje tisíckrát menšie ako ľudský vlas vyrobili vďaka tomu, že dokázali kontrolovať pohyb molekúl, tie sa totiž prirodzene pohybujú náhodne rôznymi smermi. Druhý kľúčový moment nastal, keď dokázali prepojiť molekuly mechanicky."

Doc. Martin Putala, vedúci Katedry organickej chémie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave: „Na to, aby sa prepojili dve molekuly, to je veľmi málo pravdepodobné, nemá ich čo držať pri sebe. Im sa podarilo pomocou meďnatého iónu ich spolu prichytiť a zatiaľ dobudovať navzájom cez seba prepletené kruhy. A takýmto spôsobom vytvoriť koncept dvoch molekulové reťaze, ktoré držia spolu mechanickou väzbou. Čiže žiadnou, potom, ako sa odstráni ten ión medi, už nedržia spolu žiadnou chemickou väzbou, len tým, že sú navzájom zakliesnené."

Pavel Achs: „Tým, že sa vedcom podarilo vytvoriť mechanickú väzbu medzi molekulami, dostali ich časti do vzájomného pohybu. To by bez nej u bežných molekúl nebolo možné. To otvorilo cestu k výrobe mikroskopických ložísk, kĺbov, či pák."

Jean Pierre Savauge, ocenený vedec: „Tieto stroje sa vyrábajú v chemických laboratóriách a majú veľmi špecifické vlastnosti. Dokázali sme ich však dostať do pohybu, napríklad aby rotovali, alebo sa dokázali natiahnuť."

Pavel Achs: „Na základe objavu troch európskych vedcov už vznikol pred tromi rokmi molekulárny robot, ktorý dokáže chytiť a spájať aminokyseliny. Podľa Nobelovho výboru sú možnosti použitia molekulárnych strojov takmer neobmedzené."

Doc. Martin Putala: „Je to otázkou ešte vzdialenejšej budúcnosti a to využitie je jednak možné v medicíne na opravovanie poškodených bunkových štruktúr a druhá možnosť je v elektronike na využitie miniaturizácie počítačov, ktoré by pracovali na molekulovej úrovni."

Pavel Achs: „Podľa odborníkov by sa vďaka molekulárnej technológii dali v budúcnosti vyrobiť napríklad nové materiály, terapeutické roboty, ktoré by pôsobili vo vnútri ľudského tela, nové typy akumulátorov, umelé orgány, či končatiny."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB) 

Kľúčové slová:
vysoké školy, osobnosti vedy, technológie, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač