Pocta pre čínsky jüan

14. 10. 2016

Čínsky jüan sa stal piatym členom v skupine svetových rezervných mien. Medzinárodný menový fond o tom rozhodol ešte vlani v novembri, no rozhodnutie nadobudlo účinnosť až teraz. Tento krok by mohol podporiť čínsku ekonomiku zvýšením aktivity na jej finančnom trhu. Čo to znamená z pohľadu fungovania globálnej ekonomiky vysvetlia odborníci Pavol Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre Českú republiku a Slovensko a Vladimír Baláž, prognostik Slovenskej akadémie vied.

logo Televíznej stanice TA 3(13. 10. 2016; Televízna stanica TA 3; Analýzy a trendy; 21:30; por. 1/1; Andrej Horváth, Marek Mašura)

Čínsky jüan sa stal piatym členom v skupine svetových rezervných mien. Medzinárodný menový fond o tom rozhodol ešte vlani v novembri, no rozhodnutie nadobudlo účinnosť až teraz. Tento krok by mohol podporiť čínsku ekonomiku zvýšením aktivity na jej finančnom trhu. Čo to znamená z pohľadu fungovania globálnej ekonomiky vysvetlia odborníci Pavol Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre Českú republiku a Slovensko a Vladimír Baláž, prognostik Slovenskej akadémie vied.

Marek Mašura, moderátor: „Prajem príjemný dobrý večer, sledujete Analýzy a trendy. Čínsky jüan sa stal piatym členom v skupine svetových rezervných mien. Medzinárodný menový fond o tom rozhodol ešte vlani v novembri, no rozhodnutie nadobudlo účinnosť až teraz. Tento krok by mohol podporiť čínsku ekonomiku zvýšením aktivity na jej finančnom trhu. Čo to teda znamená, že čínsky jüan sa dostal medzi päť rezervných svetových mien? O tom nám dnes povie viac Pevol Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre Českú republiku a Slovensko. Pán Drahotský, prajem príjemný dobrý večer, vitajte u nás."

Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre Česko a Slovensko (hosť v štúdiu, preklad z češtiny):„Dobrý večer."

Marek Mašura: „A slovo takisto dostane Vladimír Baláž, prognostik Slovenskej akadémie vied, ktorého takisto vítam v štúdiu, dobrý večer prajem."

Vladimír Baláž, prognostik Slovenskej akadémie vied (hosť v štúdiu): „Pekný večer prajem."

Marek Mašura: „Pán Drahotský, prvá otázka pre vás. Od začiatku októbra máme už päť rezervných svetových mien. Ktoré to okrem jüanu sú a čím sa vlastne vyznačujú?"

Pavel Drahotský: „Tak najskôr k tej skratke SDR. SDR je vlastne ... so zvláštnym právom čerpania. Používa ho Medzinárodný menový fond pre pôžičky v nadnárodnom meradle, nie sú to určené meny alebo to SDR samo osebe nie je určené k plateniu k medzinárodnému platobnému styku, ale vyjadrujú sa v ňom napríklad medzinárodná pôžička, záväzky štátu. Čo sa týka toho koša vlastne, do ktorého teraz bol pridaný jüan, tak najväčším podielnikom je v tom americký dolár, ktorý má niečo málo cez štyridsať percent podiel, druhým najväčším podielnikom je stále ešte euro s tridsiatimi percentami alebo niečo málo cez tridsať percent, potom je práve čínsky jüan s jedenástimi percentami a britská libra a japonský jen s menej než desiatimi percentami."

Marek Mašura: „Prečo práve týchto päť mien je v tomto koši?"

Pavel Drahotský: „Tak je to dané likviditou tých mien, obchodovateľnosťou v globálnom meradle a kde sa v podstate vyjadrujú nejaké váhy tých ekonomík v celosvetovom obchode."

Marek Mašura: „Pán Baláž, môžete doplniť."

Vladimír Baláž: „Ja naozaj iba doplním, a možno vysvetlím pre poslucháčov, ktorí sa tak necítia sebaisto v tej svetovej ekonomike. Rezervná mena je jednoducho povedané taká mena, ktorú máme už všade. Keď pôjdete na dovolenku do Mexika alebo do južnej Afriky a vytiahnete stodolárovku, tak vám ju skoro určite vezmú. Keby ste vytiahli sto kún alebo sto lei, mali by ste možno väčšie problémy. A je to naozaj tak, že keď dve krajiny medzi sebou obchodujú, tak väčšinou neobchodujú medzi sebou v takých lokálnych menách, pretože tie sú, majú nejakú obmedzenú likviditu, ale obchodujú v iných menách, ktoré sú vážené, rešpektované a všade vo svete ich vezmú. Ako povedal pán Drahotský, tých mien nie je naozaj tak veľa, v postate tých mien je päť až šesť a väčšina z nich je naozaj v tom koši Medzinárodného menového fondu."

Marek Mašura: „A kto vlastne rozhoduje o tom, ktorá mena sa dostane medzi tie najdôležitejšie?"

Vladimír Baláž: „No Medzinárodný menový fond funguje laicky povedané ako akciová spoločnosť, je tam stoosemdesiatdeväť krajín, ktoré tam majú svoje vklady a primerane veľkosti tých vkladov majú aj takzvané zvláštne práva čerpania, nejaký taký, ako keby, podiel na tom celkovom kapitále a na základe týchto svojich podielov potom môžu rozhodovať o aktivitách Medzinárodného menového fondu. Čiže tam sa naozaj musí zísť výbor takých tých najsilnejších krajín, ktoré majú najviac podielov a ktoré majú teda aj nejaké najväčšie rozhodovacie právo v rámci toho menového fondu a tie sa môžu dohodnúť, že áno, vzhľadom na nejakú zmenenú svetovú realitu v medzinárodnom obchode a medzinárodnej ekonomike, áno, tieto pomery sa musia zmeniť. Môžeme napríklad dodať, že keď sa založil Medzinárodný menový fond, tak celá, celý ten menový kôš pozostával z jednej jedinej meny a to bol americký dolár. Až to, že vlastne potom začali v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch prudko rásť európska ekonomika a Japonsko a vtedy sa vlastne postupne začali pridávať aj tie iné meny, ako to bol francúzsky frank, nemecká marka, a potom japonský jen."

Marek Mašura: „Pán Drahotský, čo to teda vlastne znamená, keď sa medzi tie spomínaní štyri meny pridal teraz čínsky jüan, čo to znamená z pohľadu fungovania globálnej ekonomiky?"

Pavel Drahotský: „Tak ja by som to rozdelil na dva pohľady. Ten jeden pohľad povedzme je to nejaké politické uznanie vplyvu, nielen politického, ale aj ekonomického Číny a rastúca tendencia čínskej ekonomiky a pravdepodobne, pretože sa chystajú práve aj na budúci rok obchody práve napríklad po prvýkrát obchodovanie ropy v čínskom jüane, čo vlastne prelomí niekoľko desiatok rokov bežiacu hegemóniu amerického dolára, tak vlastne to skutočne obchodníkom pridáva možnosť diverzifikovať, to znamená, pokiaľ nechcete byť exponovaní iba k americkému doláru, a to bol práve ten dôvod prečo Medzinárodný menový fond nadradil vlastne váhu dolára, aby viac diverzifikovali riziko jednotlivé ekonomiky, jednotlivé meny jednotlivých úrokových sadzieb tej danej konkrétnej ekonomiky, tak preto je to využívané ako kôš, tak vlastne firmy, ktoré nechcú byť až tak závislé na dolárovej ekonomike, ale budú trebárs v rámci ázijského sveta obchodovať, tak budú obchodovať komodity pravdepodobne do budúcna práve v jüanoch."

Marek Mašura: „Pán Drahotský, vy ste vlastne teraz naznačili, že ten čínsky jüan môže pri obchodovaní s ropou odsunúť dolár trošku, dá sa povedať, aj na vedľajšiu koľaj alebo trošku bokom, ale ja som si všimol aj to, že jüan tým svojím prístupom do tohto koša svetových rezervných mien vytesnil Európu, že teda spoločná európska mena prišla o podiel v tomto koši."

Pavel Drahotský: „Určite je to pravda, každá z tých mien odovzdala niečo, ale dolár odovzdal niekoľko stotín percenta, pričom to euro odovzdalo viac ako sedempercentný podiel v prospech vlastne tých jedenástich percent jüanu, to znamená skutočne Európa alebo eurozóna so svojou menou odovzdala najväčšiu časť svojho kvázi vplyvu."

Marek Mašura: „A čo to pre nás znamená? Pre tých, ktorí platíme eurom?"

Pavel Drahotský: „Fyzický dopad pre nás ako koncových spotrebiteľov bude zatiaľ marginálny, ja si myslím, že tá úloha jüanu a čínskej ekonomiky v globálnom meradle bude naopak ešte rásť a tá jeho váha sa v čase bude zvyšovať na úkor ďalších mien. Teraz to vzala na seba z veľkej časti Európa, ale myslím, že to bude v globálnom meradle, že to nie je iba voči Európe."

Marek Mašura: „A váš?"

Vladimír Baláž: „Ináč takým tým najväčším lúzrom je Japonsko, ktoré kedysi malo podiely trinásť až štrnásť percent a dnes má podstatne menej. Čiže vidíme tam, že v tej svetovej ekonomike dochádza k takým tým štrukturálnym presunom, Japonsko, ktoré bolo kedysi ekonomická hviezda, ako sme sa kedysi báli, že teda Japonsko postupne vykúpi Ameriku, Európu, tak nakoniec vidíme, že tá jeho ekonomika dvadsaťpäť rokov de facto stagnuje, sú to dve stratené desaťročia, čiže v tom relatívnom vyjadrení váha toho Japonska na svetovej ekonomike klesá, a teda je prirodzené, že stráca aj tú svoju pozíciu v Medzinárodnom menovom fonde. To, že ten jüan bude mať teraz nejakú pozíciu v Medzinárodnom menovom fonde, to je naozaj hlavne politické rozhodnutie, pretože ten Medzinárodný menový fond v konečnom dôsledku je aj politická organizácia a vy keď tam máte väčšie hlasovacie práva, tak môžete potom ovplyvňovať aj svetovú ekonomickú politiku viac ako doteraz."

Marek Mašura: „A nie je to akási predzvesť toho, že čínska ekonomika bude čoraz významnejšia v nasledujúcich desiatich, možno pätnástich rokoch?"

Vladimír Baláž: „Určite bude, už teraz tá čínska ekonomika je druhá najväčšia ekonomika sveta a keď si pozrieme príspevok čínskej ekonomiky ku globálnemu rastu, tak v podstate tú tretinu celého rastu zabezpečuje Čína. Pretože aj keď Čína nerastie už tak rýchlo ako kedysi, ešte stále medziročne rastie šiestimi percentami, čo je pre Ameriku alebo Európu fantastické číslo."

Marek Mašura: „A vydrží to?"

Vladimír Baláž: „Samozrejme sa môžeme opýtať v akom časovom horizonte. Žiadny strom nerastie do neba, je celkom prirodzené, že tá ekonomika rastie najrýchlejšie, keď je veľmi mladá a nerozvinutá. Pretože, aj keď zasadíte nejaký malý stromček, tak on najprv velice rýchlo rastie, ale už taký veľký košatý dub rastie veľmi pomaly, čo je napríklad prípad japonskej, alebo už v súčasnosti aj európskej ekonomiky. Ale myslím si, že vzhľadom na tie štrukturálne zdroje rastu, ktoré sú v Číne prítomné, ten rast môže byť veľmi vysoký ešte nasledujúcich desať, možno pätnásť rokov."

Marek Mašura: „A potom sa to už zmierni teda?"

Vladimír Baláž: „Potom je veľmi pravdepodobné, že bude Čínu čakať taký osud, aký má v súčasnosti Japonsko, že v dôsledku nejakého veľmi prudkého starnutia populácie sa vyčerpajú tie zdroje rastu, čiže najmä ten zdroj, ktorý je založený na prevode niekoľko to miliónov roľníkov do priemyslu, a potom už tá ekonomika bude musieť rásť len v inovácii, čo už je potom podstatne pomalšie tempo rastu ako dnes."

Marek Mašura: „Čiže potom aj váha toho jüanu povedzme za dvadsať rokov môže byť úplne iná ako je v súčasnosti v tom koši svetových rezervných mien?"

Vladimír Baláž: „No, tam si zase musíme povedať, že voči čomu bude tá váha menšia, pretože ten pomalší rast už potom nebude typický len pre Čínu, ale takisto bude, už teraz je typický aj pre Európu a časom bude aj pre Spojené štáty. V podstate jediný región sveta, ktorý teoreticky môže prudko rásť, je Afrika. Viete, Afrika bude o tridsať‑štyridsať rokov mať možno polovicu celkovej globálnej populácie. Čiže z toho ekonomického hľadiska nejaká perspektíva je tam. Otázka je, či sa podarí ten kontinent politický zastabilizovať tak, aby naozaj odštartoval tú dráhu, akú povedzme pred tými dvadsiatimi rokmi odštartovala Čína."

Marek Mašura: „Dobre, páni. My sme sa teraz dostali do ďalekej budúcnosti, vráťme sa naspäť do roku 2016 a povedzme si aké podmienky vlastne musel jüan splniť, aby sa stal teda piatou svetovou rezervnou menou, pán Drahotský?"

Pavel Drahotský: „Tak primárne je to práve o tej voľnej zmeniteľnosti, o ktorej sa dá zatiaľ pochybovať, ale dá sa predpokladať, že v priebehu času sa tie parametre budú zlepšovať, že bude skutočne aj medzinárodnými bankami, a potom sa to dostane k nám, ku koncovým užívateľom tá možnosť vlastne vymeniť naše euro za jüany a fyzicky mať napríklad účet v jüanoch, takže primárne je to tá voľná zmeniteľnosť, druhá vec je nejaký voľný pohyb kapitálu a tam si dovolím mať trošku otáznik čo sa týka zo strany čínskych regulačných úradov, pretože oni by mali umožniť svojim ľuďom voľne cestovať so svojím kapitálom do zahraničia. Tam som v tom trošku skeptický a myslím si, že tam sa to bude skutočne tá latka popúšťať akoby veľmi voľne, ale primárne sa domnievam, že to skutočne bude vyhovenie tomu politickému tlaku, že tu vyrástla druhá najväčšia svetová ekonomika a nie je súčasťou tohto koša, takže to bolo primárne skôr ako politická vôľa zaradiť, zohľadniť a osobne keby som sa mohol staviť, tak pri ďalšom povedzme preškatuľkovaní alebo prenesení váh, tak práve jüan nabudúce bude brať podiel na úkor amerického dolára v rámci toho koša."

Marek Mašura: „Ešte jedna otázka k tomu voľnému cestovaniu kapitálu. Teraz to už bude inak podľa vás?"

Pavel Drahotský: „Malo by to byť, malo by to byť podľa tých záväzkov čínskej strany, uvidíme aká bude realita. Čína stále nie je ešte úplne otvorená demokracia, je tam do toho pomerne ďaleko, ale pre nás akoby potenciálnych partnerov čínskych spotrebiteľov to môže byť jedine dobrá správa, to znamená mali by sa otvárať, uvoľňovať postupne limity a čím ďalej tým viac ľudí by malo mať možnosť cestovať sem, míňať tu peniaze, minimálne ako turisti."

Marek Mašura: „A hovoríte tu aj o investíciách, teda že bude viacej investícií do iných krajín?"

Pavel Drahotský: „Investície určite vidíme, mňa čo celkom zráža na tých investíciách, pretože ja by som tie investície rozdelil, zatiaľ vidíme investície de facto štátne alebo nejaké štátne agentúry investujú a úprimne povedané, ja to vnímam akoby veľmi strategické nákupy, pretože keď vezmem len niekoľko posledných týždňov späť, tak to bola akvizícia gréckeho prístavu Pirres, kúpili najväčší austrálsky prístav, kupujú sa aerolinky, cestové kancelárie, to znamená to všetko je pripravované vlastne na mobilitu materiálu, tovaru, ľudí, služieb. Ja si myslím, zatiaľ to je len strategický pohľad, teraz si myslím, že príde tá druhá vlna po tomto a to bude, že fyzické osoby budú chodiť alebo cestovať do krajín a oni sami fyzicky budú investovať. Zatiaľ to robili štátne inštitúcie."

Marek Mašura: „Pán Baláž, môžete doplniť, ktoré kritériá musel ešte jüan splniť, aby sa dostal do tohto klubu svetových najdôležitejších mien?"

Vladimír Baláž: „No veľmi stručne, tie kritériá sú štyri a jüan z nich spĺňa dve aj pol. Po prvé kritérium je, že keď chcete mať silnú menu, musíte mať obrovskú ekonomiku, čo myslím, že v prípade Číny nie je problém. Druhá podmienka je, že musíte mať silnú centrálnu banku a stabilné inštitúcie, ktoré istým spôsobom zaručujú stabilitu tej meny, čo myslím si, že v Číne tiež nie je problém, pretože Čína je najväčším držiteľom amerických vládnych pokladničných poukážok, tie vlastne získava z prebytkov v zahraničnom obchode. A v podstate si môže spraviť taký kurz jüanu voči doláru aký potrebuje. No, a teraz sa dostávame k takým tým problematickejším záležitostiam. Tá tretia podmienka je, že musíte mať stabilný finančný systém a tam v Číne sme videli, že popri tých oficiálnych štátnych bankách začal vznikať taký systém tieňového bankovníctva, boli to také rôzne spoločnosti, takzvané investičné fondy alebo nejaké správcovské spoločnosti kapitálu, ktoré ako keby neboli štátne, ale implicitne boli ručené štátom. Že keby sa s nimi niečo stalo, tak štát by ich musel zaplatiť. Čiže toto je taká veľká neznáma a hovorí sa, že aj keď ten oficiálny dlh Číny v pomere k HDP je povedzme nejakých tridsať‑štyridsať percent, tak v skutočnosti môže byť až povedzme dvesto, možno až tristo percent. Nikto to nevie presne odhadnúť. Čiže to je taká podmienka tej stability meny, že nikto nevie čo sa stane s tým firemným bankovníctvom. No a tá štvrtá podmienka to je to, čo hovoril pán Drahotský, že naozaj toho jüanu je na svetových trhoch pomerne málo a sú tam tri dôvody. Jeden dôvod je ten, čo spomínal pán kolega, že áno, že sú tam určite určité také kontroly, pohyby kapitálu, že štát čínsky je veľmi opatrný s vyvážaním kapitálu, ale sú pre to aj objektívne dôvody. Keď chcete, aby sa vaša mena dostala do zahraničia, tak preto musíme robiť dve veci. Musíte sa zadlžovať vo vlastnej mene, to Čína nerobí, pretože má peňazí dosť a keď emituje dlhopisy, emituje ich doma v domácej mene alebo musíte mať obrovské deficity v zahraničnom obchode, tak, ako majú Spojené štáty americké, čo Čína opäť nemá. Čiže naozaj vidieť živý jüan v zahraničí je pomerne vzácne a keď si napríklad zoberieme ten podiel jüanu na tých svetových devízových transakciách, tak on je jedna celá osem percenta, kdežto dolár má šesťdesiattri percent. Čiže preto si aj nemyslím, že tak rýchlo sa to zmení a že jüan sa stane nejakou veľmi široko obchodovanou menou. To sa proste nedá spraviť za rok alebo za dva."

Marek Mašura: „Pán Drahotský, aký je váš názor?"

Pavel Drahotský: „Súhlasím, že to nebude za noc, ale de facto skutočne ten trend tam je a keď sa pozrieme na veľkosť ekonomiky práve tých ďalších krajín, ako je Británia v tejto chvíli alebo Japonsko, skutočne ten potenciál Číny s jej ekonomikou, keď sa pozerám na štatistiky, kde za posledných desať rokov vlastne HDP na hlavu, čo je jeden z najdôležitejších ukazovateľov pre zahraničných investorov, sa viac než zdvojnásobil za desať rokov a stále je to zlomok toho, kde je Švajčiarsko, kde je rozvinutý západný svet, tak skutočne ten ďalší potenciál pre rast je obrovský. Ale keď si vezmete že viac ako zdvojnásobili krát jedna celá štyri miliardy ľudí, to je fenomenálne číslo, to je fenomenálny objem kapitálu, ktorý sa dal do pohybu a toto otvára tú bránu."

Marek Mašura: „Ešte jedna otázka k tým kritériám, vieme že čínsky jüan je aktuálne na dlhodobých minimách, Peking ho oslabuje, aby podporil ekonomiku. Nie je to v protiklade s podmienkami na status rezervnej meny?"

Pavel Drahotský: „Samozrejme ideálne by bolo, aby tie meny boli čo možno najstabilnejšie, ale keď sa pozrieme skutočne s rukou na srdci na ostatné meny, tak de facto viac či menej menové vojny sa dejú. To znamená všetky vlády pochopili, že najľahší spôsob stimulácie vlastnej ekonomiky je pomocou oslabovania vlastnej meny a Čína v tom nebude výnimkou. Určite sa bude snažiť ďalej oslabovať čínsky jüan."

Marek Mašura: „Páni, poďme sa teraz pozrieť na následky tohto kroku, tohto zaradenia jüanu do toho koša svetových rezervných mien. Už sme tu čo‑to spomenuli, ale predsa len čo tento krok znamená pre Čínu? Povedzme si to trochu konkrétnejšie, pán Baláž. Či už z pohľadu sily jej meny, finančného trhu, úrokov, skúsme nájsť ešte nejaké ďalšie následky, ktoré sme tu ešte nespomenuli."

Vladimír Baláž: „No je to predovšetkým také politické uznanie významu Číny. Často sa hovorí, že Čína je ekonomický obor a politický trpaslík. Viete, keď sa zakladal Medzinárodný menový fond v štyridsiatych rokoch tak bola to ľudovo povedané organizácia len pre bielych, že skutočne tie krajiny ako India, Čína a už vôbec nie Brazília alebo Indonézia tam nemali žiadne slovo. A z veľkej časti tieto pomery, že tam boli len vyspelé krajiny z Európy a USA, pretrvávali vlastne až do minulého týždňa, keď sa Čína stala okrem Japonska prvou neeurópskou krajinou, ktorá sa tam dostala. Čiže pre Čínu je to také politické víťazstvo, je to také uznanie politického vplyvu a samozrejme Čína bude mať aj väčšie rozhodovacie slovo v Medzinárodnom menovom fonde. Teda bude môcť rozhodovať viacej o tom, komu sa budú dávať pôžičky z medzinárodného fondu, a to najmä tým rozvojovým krajinám, za akých podmienok, čiže bude môcť presadzovať ten svoj politický vplyv vo svete aj cez Medzinárodný menový fond, čiže už nielen cez nejakú vlastnú vládu alebo vlastný parlament. Toto vidím ako to najdôležitejšie posolstvo toho, tej zmeny menového koša."

Marek Mašura: „Pán Drahotský, teraz z pohľadu ekonomického, nie to aj o tom, že krajiny povedzme európske budú viac nakupovať jüany, do istej miery sa tak vyrieši príliš vysoká koncentrácia domácich investorov na cenné papiere?"

Pavel Drahotský: „Určite z tohto pohľadu akoby akákoľvek ďalšia alternatíva na rozriedenie rizika, rozloženie rizika určite je namieste. Na jednej strane sa hovorí o Číne ako o jednom z najväčších potenciálnych ekonomických rizík pre globálnu ekonomiku, na druhej strane je zase potrebné si uvedomiť jednu vec ako pružné sú tie ktoré systémy v západnej demokracii, či už sú to Spojené štáty alebo západná Európa, keby mala v prípade nejakej krízy prijať nejaké rozhodnutie, bude to trvať dni, týždne, možno aj mesiace. Kdežto v Číne, pokiaľ sa stali nejaké takéto renuncie z minulosti, tak sme videli, že vďaka tomu, že tam nie je demokracia, že stále tam je vláda pomerne úzkej komunity ľudí, tak sú schopní prijímať veľmi rýchle, veľmi razantné riešenia, to znamená, myslím si, že aj akýkoľvek najmenší náznak nejakého potknutia sa čínskej ekonomiky bude veľmi rýchlo eliminovaný vládou, zatiaľ, pri tomto nastavení. Takže áno, je to potenciálne obrovský problém, ale v porovnaní so západným svetom ten problém je podstatne lepšie riaditeľný, pretože pokiaľ sa tu nejaké kongresy, senáty uznesú na tom, aké môžu prijať nápravné opatrenia, tak tam sú de facto cez noc. Takže z toho pohľadu si myslím, že pre západných investorov skutočne a pán Baláž to hovorí správne, desať‑pätnásť rokov minimálne je tu proste aspoň na demografickej báze postavená ďalšia možnosť, ďalší pilier alebo ďalšia noha stability pre svetové portfólia a správu peňazí, takže určite si myslím, že jüan svoju rolu mať bude."

Marek Mašura: „Pán Drahotský, vy ste použili slovné spojenie Čína môže byť rizikom pre globálnu ekonomiku, pozrime sa na to trochu konkrétnejšie, keďže pamätáme si začiatok tohto roka, akciové trhy po celom svete zamierili do červených čísiel, keďže bol strach zo spomaľujúceho sa rastu Číny, kde je Čína teraz, pán Baláž?"

Vladimír Baláž: „No, Čína urobila nesmierny pokrok a vždy keď idem do Číny a sa stade vrátim, tak vždycky musím zavrieť ústa, keď vidím čo všetko som tam videl. Stále vidím nové vysokorýchlostné vlaky, nové tisícky kilometrov diaľnic, obrovské mrakodrapy celé mestá, čiže to je niečo, čo svetová história už nepozná, aby sa tak obrovská krajina v tak relatívnom čase transformovala na modernú dynamickú industriálnu ekonomiku. Takýto rast samozrejme prináša aj problémy, pretože je veľmi rýchly, aj v samotnej tej čínskej ekonomike vznikajú obrovské nerovnováhy, či už napríklad na tej regionálnej báze máme veľmi vyvinuté pobrežie a veľmi povedzme chudobné vnútrozemie, takisto napríklad máme veľký rozdiel medzi severom a juhom, ale začínajú sa prejavovať aj určité sociálne, ekonomické a demografické riziká. Nesmieme zabúdať, že Čína napríklad ešte stále nemá také základné veci ako je univerzálny zdravotný alebo penzijný systém. Je nepochybné, že raz si to budú čínski občania žiadať a tie vládnuce elity im ho budú musieť dať. Lenže vybudovať ten systém pre jedna celá štyri miliardy ľudí nebude zadarmo. Potom, keď už budú mať ľudia ten svoj penzijný systém, potom samozrejme budú donútení aj menej sporiť a samozrejme bude tým pádom aj ďaleko menej kapitálu pre investície v zahraničí. Čiže istým spôsobom tá Čína bude replikovať dráhu Japonska. Čiže toto vidím ako také najväčšie nebezpečenstvo pre svetovú ekonomiku, ale to je naozaj horizonte možno pätnásť až dvadsať rokov. Súčasne si myslím, že v najbližších tých desať – pätnásť rokov ešte čaká Čínu veľký a dynamický ekonomický rast."

Marek Mašura: „Pán Drahotský, ešte je tu jedna otvorená otázka, tou je ako niektorí odborníci hovoria, vysoký dlh Číny, tak povedzme si aj o tom niečo viac."

Pavel Drahotský: „Relatívne. Ja by som povedal relatívne, a to je odpoveď na všetko voči tej ekonomike a voči potenciálu. Obával by som sa tohto, tých úrovní dlhu, pokiaľ by sme sa bavili o povedzme práve tom HDP na hlavu niekde v úrovni Spojených štátov, Švajčiarska alebo Nemecka. Ale pri tom, aký potenciál má ešte pred sebou, tak ten dlh ma v zásade až tak veľmi nevzrušuje, pretože skutočne tam je obrovský fundamentálny potenciál, až tá vlastná populácia začne spotrebovávať na úrovni nášho štandardu, až budeme mať dve, tri autá, štyri televízie v dome, až toto bude v Číne, tak skutočne nebudeme riešiť túto otázku a úprimne povedané, aj keď sa to za tých desať – pätnásť rokov stane, že pomaličky čínska ekonomika začne spomaľovať a začne sa sancetovať, nastúpi indická ekonomika alebo Afrika. To je ďalší obrovský potenciál pre rast, ale to si myslím, že tam sa skutočne tie žezlá odovzdajú. Ja si myslím, že pre Európu v tejto chvíli je dôležité sledovať Japonsko, pretože to je de facto, to je predzvesť toho, čo čaká západnú Európu, pretože je to dané demografiou a mnohými ďalšími faktormi. Je možné, že Čína za pätnásť – dvadsať rokov z rovnakých dôvodov demografických bude replikovať tento model, a potom uvidíme či už to Japonsko, sa mu podarilo z toho nejakým spôsobom dostať von a Európe, ale určite sa zasa objaví nejaký nový, nová alternatíva pre investície. V tejto chvíli asi absolútne číslo jedna z pohľadu áno, vysokej dynamiky, určitým skrytým vysokým rizikom je Čína, potom to bude pravdepodobne asi India, tam je ďalších jedna celá tri miliardy ľudí."

Marek Mašura: „Nech sa páči, pán Baláž, chceli ste reagovať."

Vladimír Baláž: „Chcel som reagovať, ja by som si dovolil doplniť pána Drahotského v zmysle toho dlhu. Áno, ten dlh, aspoň ten oficiálny dlh, ak teda pominiem ako tieňové bankovníctvo, zatiaľ je veľmi nízky a skutočne západná Európa alebo Spojené štáty môžu len snívať o takej nízkej úrovni dlhu."

Marek Mašura: „Buďme aj konkrétnejší, aký je v súčasnosti?"

Vladimír Baláž: „Záleží od toho, či tam zahrniete len teda dlh centrálnej vlády alebo aj tých lokálnych vlád a regionálnych vlád, pretože tí majú veľké právomoci, čiže tie odhady sa pohybujú od štyridsať do sedemdesiat percent a ťažko ťažko povedať, že čo je skutočnosť a viete, čo sú nejaké prepočty čínskych štatistikov. Ale každý región sveta je niečím odlišný takou špecifikou východnej Ázie je to, že veľmi nerada sa zadlžuje vonku. Keď si zoberiete, hádam najväčší dlh na svete má Japonsko, to má dlh teraz dvestoštyridsať‑dvestopäťdesiat percent HDP, to môžeme len odhadovať, ale možno deväťdesiatpäť percent toho je doma, emitovaných doma a držia ho japonskí investori. Takisto Čína bude sa musí zadlžovať, najmä keď bude chcieť budovať ten penzijný systém, čo bude nesmierne nákladné, ale nemyslím si, že ona potom bude emitovať tie dlhopisy v zahraničí a tak získavať kapitál. Čiže preto si aj myslím, že to rozšírenie čínskeho jüanu zďaleka nebude také ako rozšírenie povedzme amerického dolára alebo eura, pretože dolár alebo euro sú meny, ktoré môžete kúpiť v zahraničí kdekoľvek, kdežto ten jüan bude stále podľa môjho názoru relatívne vzácny."

Marek Mašura: „Páni, to už bola posledná otázka. Čas nášho rozhovoru v tejto chvíli vypršal. Obidvom vám ďakujem za veľmi zaujímavú a konštruktívnu diskusiu. Pán Baláž, prajem ešte príjemný zvyšok večera."

Vladimír Baláž: „Príjemný zvyšok dňa prajem."

Marek Mašura: „A takisto aj vám, pán Drahotský."

Pavel Drahotský: „Želám krásny večer, aj divákom."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač