Biohospodárstvo na Slovensku má budúcnosť. Je však čo zlepšovať

24. 11. 2016

Stratégiu pre biohospodárstvo treba postaviť na silných stránkach jednotlivých regiónov. Pomôcť môžu eurofondy aj EFSI, tvrdí riaditeľ sekcie Európskej komisie pre biohospodárstvo John Bell.

EurActiv.sk_logo(EurActiv.sk, 22. 11. 2016, autor: Andrej Furik)

Nie sú stratégie pre biohospodárstvo a obehové hospodárstvo dve strany tej istej mince?

Obe sú súčasťou tzv. zeleného hospodárstva, ktorého cieľom je podporiť rast udržateľným využívaním prírodných zdrojov. Hoci biohospodárstvo a obehové hospodárstvo zdieľajú túto víziu, nejde o identické pojmy.

Obehové hospodárstvo sa vzťahuje najmä na obnoviteľnosť v priemysle, s úmyslom podporiť väčšiu produktivitu a efektivitu biologických aj nebiologických zdrojov. Má viesť k znižovaniu objemu odpadov v rámci celého dodávateľského reťazca.

Biohospodárstvo sa okrem obehovosti sústredí aj na udržateľnú výrobu biologických zdrojov –  najmä biomasy – v sektoroch ako poľnohospodárstvo, lesníctvo či rybolov. Okrem výroby týchto primárnych zdrojov zahŕňa aj ich efektívne využívanie v potravinárstve či energetike. Zameriava sa pritom aj na ochranu biodiverzity a ekosystému.

Prierezový charakter biohospodársva ponúka jedinečnú príležitosť na zosúladenie konkurenčných spôsobov využívania biomasy. Otvára zároveň cestu komplexným riešeniam veľkých spoločenských výziev, akými sú závislosť na fosílnych palivách či potravinová bezpečnosť.

Obehové hospodárstvo a biohospodárstvo sa teda vzájomne dopĺňajú a preto je dôležité, aby sme plne využili potenciál oboch.

John Bell, riaditeľ sekcie EK pre biohospodárstvo

Ako chce Európska komisia získať verejnú podporu pre prechod na biohospodárstvo?

Produkty a služby biohospodárstva sa stanú ekonomicky životaschopné iba vtedy, ak ich prijme spoločnosť. To závisí nielen na ich kvalite, ale aj na dôvere ľudí v riadenie biohospodárstva, teda či sa bude riadiť napríklad princípmi udržateľnosti a sociálnej rovnosti. Je preto veľmi dôležité, aby sa spoločnosť podieľala na vývoji a riadení biohospodárstva.

Vytvorenie nových hodnotových reťazcov v biohospodárstve závisí od aktívnej spolupráce širokej škály zainteresovaných strán z poľnohospodárstva, priemyslu, vedy a výskumu aj verejných orgánov.  Znamená to, že musia vznikať nové synergie a prepojenia, ktoré budú založené na dôvere.

Musíme preto vytvoriť schémy na zapojenie, informovanie a vzdelávanie občanov, čo podčiarkla aj bratislavská konferencia o biohospodárstve.

A čo stratégia a akčný plán Komisie z roku 2012?

Európska stratégia pre biohospodárstvo uznáva dôležitosť zapojenia zainteresovaných strán pri tvorbe politík a má za cieľ podporiť užšiu spoluprácu cez rôzne konferencie a panely, ako aj v rámci programu na podporu vedy, výskumu a inovácií Horizont 2020.

Potrebujeme však prilákať investície aj zo súkromného sektora a tak podporiť rozvoj bio-priemyslu v Európe. S týmto cieľom sme v rámci verejno-súkromného partnerstva (PPP) medzi Európskou úniou a konzorciom Bio-Based Industries  (BIC) vytvorili novú platformu Bio-based Industries Joint Undertaking (BBI JU) s objemom 3,7 miliardy eur. Takmer jedna miliarda eur pochádza z programu Horizont 2020, zvyšných 2,7 miliardy tvoria súkromné investície. Od roku 2014 už EÚ prispela na projekty v rámci BBI JU sumou takmer 420 miliónov eur.

V rámci Akčného plánu pre biohospodárstvo sa európska exekutíva taktiež zaviazala podporiť rozvoj nových trhov pre bio-produkty. Ide najmä o nastavenie štandardov vo verejnom obstarávaní, kde už Komisia zadala Európskemu normalizačnému výboru (CEN) štyri poverenia v súvislosti s využívaním bioproduktov či hodnotením vplyvu na životné prostredie.

Čo je teda najlepší spôsob podpory biohospodárstva?

Integrovaná stratégia pre biohospodárstvo by mala zabezpečiť udržateľné využívanie biomasy ako aj jej recykláciu – teda obehové hospodárstvo. Potrebná je preto súdržnosť týchto dvoch politík. To si vyžaduje aktívne zapojenie mnohých sektorov a teda aj ministerstiev v rámci celej Európy.

Komplexnosť biohospodárstva tiež predpokladá zapojenie širokého spektra zúčastnených strán, od prvovýrobcov v priemysle, cez mimovládne organizácie až po samotné regióny. Práve podnietením regionálnych investícií do biohospodárstva sa odomkne jeho skutočný potenciál.

Týka sa to najmä regiónov strednej a východnej Európy, kde stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) môžu podporiť udržateľné využívanie biomasy a tak vytvoriť aj nové hodnotové reťazce.

V rámci EÚ si určilo rozvoj biohospodárstva ako jednu z priorít RIS3 už mnoho regiónov. 167 regiónov pracuje na udržateľných inováciách, 85 regiónov je aktívnych v agro-potravinárstve, 45 v tzv. modrom raste a 10 regiónov sa zameriava priamo na výskum v oblasti biohospodárstva.

Niekoľko členských štátov EÚ má svoju vlastnú národnú stratégiu pre biohospodárstvo. Čo by mali robiť štáty ako Slovensko, ktoré takúto stratégiu ešte nemajú?

Slovensko je jedným z najväčších príjemcov Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) – dostáva okolo 15 miliárd eur. Mnoho z týchto peňazí plánuje investovať na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, podporu malých a stredných podnikov (MSP), udržateľné poľnohospodárstvo či ochranu životného prostredia. Slovensko hrá tiež dôležitú úlohu v stratégií EÚ pre podunajský región. Biohospodárstvo teda bude súčasťou budúcich politík na Slovensku, aj keď ešte nemá vlastnú stratégiu v tejto oblasti.

Národné stratégie si vytvára čoraz viac členských štátov, ako napríklad Fínsko, Nemecko, Holandsko, nedávno Španielsko a čoskoro aj Taliansko. Komisia preto vyzýva aj ostatné štáty, vrátane Slovenska, aby tiež vytvorili vlastné stratégie založené na silných stránkach ich regiónov.

Ako konkrétne?

Štáty strednej a východnej Európy majú veľký, zatiaľ nevyužitý, potenciál. Rôzne stratégie na makroregionálnej úrovni, ako napríklad podunajská stratégia, môžu slúžiť ako základ pre spoluprácu v oblasti biohospodárstva aj medzi regiónmi.

K dispozícií sú tiež rôzne fondy, siete a iniciatívy, ktoré majú regiónom EÚ pomôcť pri prechode na biohospodárstvo. Mnoho z nich bolo predstavených aj na októbrovej konferencii v Bratislave. Regióny sú napríklad vyzvané k tomu, aby spustili verejné zákazky pre inovatívne bioprodukty, spolupracovali s BBI JU a zdieľali osvedčené postupy.

Štáty strednej a východnej Európy by mali využiť svoj potenciál a investovať do výskumu v oblasti biohospodárstva s ESIF. Zlepšiť by sa tak mohla aj ich účasť v programe Horizont 2020.

Týka sa to aj Slovenska, ktorého účasť v programe H2020 je významná, no mala by sa zlepšiť. Zo siedmeho rámcového programu (FP7) a H2020 bolo doteraz na Slovensku financovaných 34 projektov v celkovej výške asi 22,6 milióna eur. Sľubné je, že 15 takmer dokončených projektov je na podporu univerzít a výskumných centier, čo pomôže zaplniť dieru v infraštruktúre vedy a výskumu.

Čo si myslíte o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI) ako o zdroji financovania pre podporu biohospodárstva?

Z finančného hľadiska by EFSI mohol prispieť k rozvoju biohospodárstva najmä podporou riskantnejších projektov, čím by pritiahol aj súkromný kapitál.

Niekoľko projektov, najmä v oblasti bio-priemyslu, už získalo úver v rámci EFSI. Napríklad inovatívny projekt na modernizáciu zariadenia na výrobu papiera a celulózy vo fínskom Äaneskoski je spolufinancovaný z EFSI sumou 75 miliónov eur.

Zdroj a foto: www.euractiv.sk

Uverejnila: MB

Kľúčové slová:
biotechnológie v poľnohospodárstve

Odbory vedy a techniky:
Pôdohospodárske vedy

Biohospodárstvo na Slovensku

Tlač