Carlos Moedas: Investície do vedy a výskumu uľahčujú zvládanie kríz

21. 11. 2016

EurActiv.sk_logoRozhovor s komisárom Európskej únie pre vedu, výskum a inovácie Carlosom Moedasom, ktorý sa chce v budúcnosti sústrediť na odstraňovanie bariér pre dátovú ekonomiku.

(Euractiv.sk, 18. 11. 2016, Autor: Jorge Valero)

OECD vo februári varovala, že investície do výskumu a vývoja v Európe stagnujú. Všetci významní hráči vrátane Číny už v tomto smere EÚ predstihli. Prečo Európa zaostáva?

My tiež napredujeme. V roku 2014 dosiahli investície do vedy a výskumu úroveň 2,03 % HDP, zatiaľ čo v roku 2004 to bolo len 1,76 %. Napriek tomuto posunu je Únia stále ďaleko od naplnenia cieľa 3 % HDP. 

Carlos Moedas, komisár pre vedu, výskum a inovácie

Kvôli hospodárskej a finančnej kríze a následným krátkodobým problémom, ktoré z nej vyplynuli, mala politická agenda v mnohých členských štátoch iné priority. 

Myslím si, že najpresvedčivejším argumentom je to, že členské štáty, ktoré v posledných rokoch zachovali alebo navýšili investície do výskumu a vývoja, zvládli lepšie hospodársku krízu. 

Európske vlády musia aktívne podporiť pro-rastové investície. Musia ale tiež zaviesť štrukturálne reformy národných systémov na podporu vedy a inovácie, aby tak zvýšili účinnosť týchto investícií. To je dôvod, prečo v cykle európskeho semestra získali veda a  inovácie väčší význam.

Aký je súčasný stav inovácií v Európe?

Európska únia predstavuje len sedem percent z celkovej svetovej populácie, ale produkuje až tretinu svetových vedeckých poznatkov. Hoci Európa ukázala, že vie veľmi dobre premieňať eurá na vedomostí, pri premene vedomostí na eurá už tak úspešná nie je. Musíme sa teda zlepšiť v prenose excelentného výskumu do nových produktov, procesov a služieb, ktoré naštartujú ekonomický rast a zvýšia zamestnanosť. 

Z výsledkov európskeho inovačného rebríčku vyplýva, že EÚ je stále o dosť výkonnejšia než mnohé krajiny a dobiehame napríklad Japonsko alebo Spojené štáty.    

Rebríček poukazuje na pozitívne trendy v oblasti ľudských zdrojov a taktiež atraktivitu, otvorenosť a kvalitu výskumných systémov. Negatívne trendy sa prejavili pri investíciách do výskumu, rámcových podmienkach pre podnikanie s účasťou rizikového kapitálu a pri inováciách v malých a stredných podnikoch. 

Aby Európska komisia zareagovala na tieto negatívne trendy, osvojila niekoľko si iniciatív, akou je napríklad Junckerov plán. Nedávno som tiež spustil výzvu na vytvorenie trhového paneurópskeho fondu pre rizikový kapitál (Pan-European Venture Capital Funds-of-Funds). Ten má pomôcť zväčšiť rozsah fondov s rizikovým kapitálom v Európe, zlepšiť podmienky pre priemysel naprieč členskými štátmi a takisto pritiahnuť súkromných investorov. 

Je podľa vás Európa pripravená na výzvy, ktoré prinesie tzv. štvrtá priemyselná revolúcia?

Štvrtú priemyselnú revolúciu poháňa technológia, a to ako digitálna, tak fyzická. V obidvoch prípadoch je hlavným prispievateľom Horizont 2020. V týchto oblastiach presadzujeme inovačné centrá, ktoré malým a stredným podnikom umožnia, aby experimentovali s novými technológiami skôr než do nich investujú. V budúcnosti to má zastrešovať Európska rada pre inovácie (European Innovation Council/EIC), pomocou ktorej podporíme prelomové inovácie. 

Výskum a vývoj je len jednou stranou mince. Správne rámcové podmienky musia sprevádzať akékoľvek financovanie a investície do výskumu a vývoja v záujme dosiahnutia štvrtej priemyselnej revolúcie. Znamená to vyriešiť nové regulačné výzvy a implementovať legislatívu spojenú s témami ako utajovanie údajov a prístup k systémom na ochranu pred kybernetickými útokmi. Ak chceme docieliť atraktivitu investícií pre rizikový kapitál, zvyšné regulácie musíme zachovať v miernej podobe. 

Jednou z najkontroverznejších tém týkajúcich sa nového digitálneho ekosystému je spôsob, akým dosiahnuť rovnováhu v otázke otvoreného a voľného toku informácií a údajov, ktoré potrebuje európsky priemysel. Ako by mohlo vyzerať riešenie?

Internet vecí a ďalšie rastúce sektory, akým je napr. cloud computing, využívajú dáta. Predstavujú tak základ digitálnej budúcnosti a prosperity. Ak však dáta nebudú prúdiť naprieč EÚ, obmedzí sa aj rastový potenciál digitálnej ekonomiky.

Údaje musia v rámci jednotného trhu prúdiť cez hranice v jednotnom priestore. V súčasnosti toto EÚ nemá. Namiesto toho máme rad právnych a technických bariér, ktoré obmedzujú cezhraničný tok dát. Väčšina z týchto prekážok vôbec nesúvisí s ochranou majetku, súkromia či obranou voči bezpečnostným hrozbám.

Ak hovoríme o dátach, tak potrebujeme skôr prístup ako samotné úložisko. Voľný tok umožní bezpečnostným zložkám zlepšiť výmenu dát v zabezpečenom prostredí. To je dôvod, prečo pripravujeme opatrenia na zlepšenie interoperability informačných systémov v členských štátoch.

Začiatkom budúceho roka predstavíme iniciatívu, ktorá rieši problém nepotrebných obmedzení v prístupe k údajom. Budeme sa zaoberať taktiež právnou problematikou, pod ktorú spadá vlastníctvo údajov, ich manažment, využite a opätovné využitie dát a prístup k nim. Nechceme totiž dopustiť, aby čokoľvek z toho bránilo možnej inovácii. 

Aby dátová ekonomika fungovala, potrebujeme firmy, ktoré investujú vytvárania údajov, a tie, ktoré ich dokážu opätovne využiť. Ak máme z dát vyťažiť čo najviac, musíme maximalizovať ich opätovné využitie. Dajú sa predsa využiť viacúčelovo, často bez akéhokoľvek konkurenčného vplyvu na spoločnosť, ktorá je ich pôvodcom.

Druhotné využívanie nemusí byť zadarmo. Dáta sa dajú jednoducho vymieňať za istú kompenzáciu. Musíme však bližšie preskúmať, akým spôsobom sa tieto úvahy prejavia v rozličných odvetviach podnikania s ohľadom na odlišný stupeň hodnoty údajov.

Zdroj: www.euractiv.sk

Foto: Európska komisia

Uverejnila: MB

Kľúčové slová:
veda, výskum

Tlač