O zmluve CETA

02. 11. 2016

Rozhovor s Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied o vplyvoch zmluvy CETA na Kanadu, Európsku úniu a špeciálne na Slovensko.

logo Televíznej stanice TA 3(31. 10. 2016; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 3/6;  Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „O vplyvoch zmluvy CETA na Kanadu, Európsku úniu a špeciálne a Slovensko sme sa podrobnejšie rozprávali s Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied."

Vladimír Baláž, prognostik, SAV, (telefonát): „No, vnímam veľmi pozitívne, že vôbec sa tento proces podarilo uzavrieť. Treba si pripomenúť, že vlastne tie rokovania začali už v roku 2009 a v niektorých tých okamihoch sa zdalo, že sa nikdy neskončia, najmä keď sa objavili problémy pri vyjednávaní dohody so Spojenými štátmi. Čiže to, že sa vôbec tú dohodu podarilo podpísať, považujem za veľmi významný krok v podpore globalizácie."

Daniel Horňák: „Ak sa pozrieme na vplyv na Európsku úniu, resp. Kanadu, akým spôsobom by to malo pomôcť, táto dohoda, vzájomnému obchodu?"

Vladimír Baláž: „Ten vplyv je tak trošku asymetrický. Kanada má 36 miliónov obyvateľov, Európa má, alebo Európska únia má 500 miliónov obyvateľov, čiže to je 14‑krát viac, čiže tá dohoda je pre Kanadu z tej obchodnej stránky významnejšia ako pre Európu, pretože jej vlastne otvorí prístup k väčšiemu trhu, ako je to v prípade Európy. V prípade Európy je to skôr také víťazstvo symbolické, také presvedčenie, že áno, stále sme schopní, stále vieme vyjednávať významné zahraničné obchodné dohody, ktoré pomôžu aj európskym podnikateľom."

Daniel Horňák: „Po podpise zástupcovia Európskej únie deklarovali, že zmluva nebude mať negatívne efekty v zmysle napríklad lacných nekvalitných výrobkov, ktoré by mohli prichádzať na európsky trh, geneticky modifikovaných potravín, atď. Napriek tomu niektoré skupiny tvrdia, že o stále môže znamenať takéto riziká, a teda oslabenie kontroly únie nad dovozom. Ako vnímate túto oblasť?"

Vladimír Baláž: „Každá takáto dohoda o defacto rozšírení globalizácie má svoje pozitíva, aj svoje negatíva. To hlavné pozitívum je v tom, že tým účastníkom sa otvorí väčší priestor na voľný obchod, to znamená, že sa môžete viac špecializovať na veci, v ktorých ste dobrí, a môžete ich vyvážať vo väčšom množstve do krajín, kde ich, povedzme, nemajú, a zase naopak. Je prirodzené, že sú oblasti, v ktorých je, povedzme, Európa trošku lepšia ako Kanada, čo sú mimochodom napríklad automobily, strojárenské výrobky. Zasa na druhej strane Kanada vyváža hodnote kovov, medených a iných rúd, takisto vyváža viacej potravín. Čo sa týka tých potravín, tak to bola taká veľmi citlivá téma, pretože tak v USA, ako aj Kanade je väčšie použitie geneticky modifikovaných potravín, ale napríklad aj rastových hormónov, ako je to v Európskej únii. Je okolo toho taká veľká kontroverzia, väčšina vedeckej komunity napríklad tvrdí, že geneticky modifikované potraviny sú de facto neškodné, a že sa ich netreba báť, ale názor verejnosti je odlišný, treba to rešpektovať, tak tá dohoda, aj keď ide ďaleko nad rámec tých pravidiel, ktoré stanovuje Svetová obchodná organizácia, a vytvára taký väčší priestor pre voľný obchod, tak napriek tomu sú tam klauzuly, kde sa zachovávajú nejaké limity a kvóty na dohody, a tam patria aj dohody tých genetických, modifikovaných potravín a potravín, najmä hovädzieho mäsa, ktoré boli ošetrené rastovými hormónmi."

Daniel Horňák: „Cieľom, zmyslom tejto dohody je podporiť globálny obchod, teda globalizáciu, aj sem smeruje časť výhrad či už verejnosti, alebo určitého aj spektra podnikateľov, v tom zmysle, že skrz túto zmluvu budú veľké firmy, nadnárodné, ešte silnejšie, a práve teda na úkor malých spoločností. Čo si myslíte o tomto aspekte?"

Vladimír Baláž: „No, hovorili sme už o tom, že tá globalizácia má svoje plusy, aj mínusy. Keď si spomenieme napríklad na 90‑te roky, keď začal na Slovensku podnikať Volkswagen ako taká prvá významná automobilka, tak de facto oslabil svoju výrobu v Španielsku, čiže Španieli prišli o nejaký tie džoby v automobilovom priemysle a na Slovensku sme ich získali. Čiže to je proces, ktorému sa nevyhneme, určite sú oblasti, kde tí Kanaďania sú, povedzme, lepší ako Európania, a čo sa potom v Európe napríklad náležite prejaví na strate nejakých pracovných miest, ale zase na druhej strane Európa vytvorí nové pracovné miesta v tých oblastiach, kde je dobrá, napríklad tam patrí aj výroba automobilov. Takým málo propagovaným, ale významným benefitom tej dohody je aj to, že ona skutočne ide nad rámec takých tých bežných dohôd zo strany colných bariér v rámci WTO, a napríklad umožňuje, aby sa európske firmy podieľali na verejnom obstarávaní v Kanade. Kanadská federálna a provinčné vlády napríklad ročne obstarávajú prostriedky vo výške asi 30 miliárd eur, a tam budú mať európske firmy voľný prístup, čo doteraz nebolo možné."

Daniel Horňák: „Vplyv na Slovensko, keďže doteraz sme sa bavili v zmysle Európska únia, Kanada, podľa nášho ministerstva hospodárstva v podstate táto zmluva CETA Slovensko výrazne, alebo možno ani vôbec neovplyvní, keďže ten záujem o obchod je vskutku minimálny. Myslíte si, že to bude takto, alebo môže to naštartovať intenzívnejší vzájomný obchod s Kanadou medzi Slovenskom a Kanadou?"

Vladimír Baláž: „Tá dohoda s Kanadou Slovensko naozaj ovplyvní len nepriamo. Kanada zďaleka nepatrí medzi našich hlavných partnerov. Čo sa týka Kanady, tak ten podiel na našej obchodnej výmene dosahuje niekoľko desatín percenta, čiže to naše hospodárstvo si to priamo nejako nevšimne, ale na druhej strane treba vidieť, že práve tie veľké multinacionálne spoločnosti, ktoré tvoria kostru slovenskej ekonomiky, tie určite budú benefitovať z tej dohody najviac, a nejakým spôsobom sa to nakoniec preleje aj na Slovensko. Zoberme si napríklad taký fakt, že keď Európska únia uzatvorila podobnú dohodu s Južnou Kóreou, tak behom niekoľkých rokov ten voľný obchod s Južnou Kóreou v tovaroch stúpol o 55 percent a v službách o 40 percent, čiže tieto veľké dohody skutočne majú pozitívny vplyv na rozvoj zahraničného obchodu, a v konečnom dôsledku môžu o niekoľko rokov aj o niekoľko málo percent zvýšiť aj ten zahraničný obchod Slovenska s Kanadou."

Daniel Horňák: „Vy ste povedali, že to, že táto zmluva bola podpísaná, má aj taký symbolický význam, že Európa je stále schopná podpisovať takéto medzinárodné zmluvy. Čiže zaujímalo by ma, čo si myslíte o tom vplyve, aký to môže mať aj na ďalšie zmluvy. Viem, že sa rokuje o podobnej dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, čiže aký môže vplyv podpísanie zmluvy CETA na tieto ďalšie aktivity?"

Vladimír Baláž: „Tie vyjednávania so Spojenými štátmi americkými momentálne sú na mŕtvom bode, pretože jednak v plnom prúde je volebná kampaň na prezidenta v Spojených štátoch amerických, takisto Európska únia sa topí teraz vo svojich vlastných problémoch, ale to nebude trvať naveky, určite sa raz tie rokovania obnovia, sa reštartujú, a tam bude práve možnosť poučiť sa z toho, ako funguje dohoda s Kanadou, ktorá bude fungovať v ďaleko menšom meradle. Tam sa po niekoľkých rokoch ukáže, že aké boli tie benefity v skutočnosti, a kto získal, a v ktorých sektoroch, a kto, povedzme, stratil. Dohoda s Kanadou môže byť mimochodom aj veľkou inšpiráciou pre Veľkú Britániu, ktorá si stále musí zvoliť nejaký spôsob kooperácie s európskym kontinentom po tom, čo aktivuje článok 50 o vystúpení z Európskej únie. Tam sa hovorí o tom, že jej nevyhovuje ani švajčiarsky model, ani nórsky model, ale že by jej zhruba vyhovovalo to, čo si Európa teraz vyjednala s Kanadou. Čiže ten prínos tej dohody s Kanadou môže byť mnohoraký."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

 (MI)

Kľúčové slová:
ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač