Vývoj slovenského hospodárstva po revolúcii

18. 11. 2016

Ako sa žije bežným ľuďom dnes a akú životnú úroveň mali pred novembrom '89? Ekonomické porovnanie k výročiu nežnej revolúcie pripravila  STV 1 –  redaktor Filip Minich.

logo Televíznej stanice STV 1(17. 11. 2016; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 4/23; Filip Minich, Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: „Slovenská ekonomika od revolúcie výrazne narástla. Stúpli platy, no s nimi aj ceny, hlavne za bývanie a energie. Bývalý režim však bývanie a ceny energií výrazne dotoval. V súčasnosti ide viac peňazí do školstva, zdravotníctva a infraštruktúry. Ako sa žije bežným ľuďom dnes a akú životnú úroveň mali pred novembrom '89? Ekonomické porovnanie k výročiu nežnej revolúcie pripravil kolega Filip Minich."

Filip Minich, redaktor: „Ak sa pozrieme na výkon hospodárstva, je to jednoznačné. Slovenská ekonomika vyprodukuje osemnásobne viac ako pred revolúciou. Zhruba osemnásobne viac aj tunajšie firmy vyvezú."

Viliam Páleník, ekonóm Slovenskej akadémie vied: „Tak sme signifikantne výkonnejší ako vtedy. To je neoddiskutovateľné. Pokiaľ ide o životnú úroveň domácností, meranú celkovými príjmami domácností, tiež sú domácnosti na tom lepšie."

Filip Minich: „Čím je silnejšia ekonomika a vyššie HDP, tým viac peňazí zaplatia firmy, ale aj ľudia na daniach. Slovensko hospodári oproti časom pred revolúciou s desaťnásobne väčším balíkom peňazí. Štátny aparát a samosprávy majú dokopy namiesto zhruba troch miliárd eur k dispozícii vyše tridsať miliárd. Tieto peniaze môžu ísť na školstvo, zdravotníctvo, cesty, vlaky, či dôchodky."

Viliam Páleník: „To, čo je asi pozostatok komunizmu, respektíve mečiarizmu, ktorý nastúpil po ňom, je napríklad malá dôvera v naše súdnictvo, celkovo – korupcia, klientelizmus. Avšak tieto veci sa veľmi ťažko odstraňujú. Na druhej strane všimnime si, že napríklad už nás v boji proti korupcii predbehlo aj Rumunsko."

Filip Minich: „Platy pred revolúciou a dnes sa porovnávajú iba veľmi ťažko. Vtedy ľudia zarábali v československých korunách, dnes je to v eurách. Takisto sú úplne iné aj ceny. Dá sa však porovnať koľko musel človek odpracovať na to, aby si mohol dovoliť priemerný nákup vtedy a koľko musí pracovať na rovnaký nákup dnes. Chlieb, mlieko, maslo, dvesto gramov syra a salámy, desať vajec, kilo jabĺk a štyri pivá. Pred revolúciou robil človek na tento nákup približne tri hodiny. Dnes mu stačí odrobiť dve. Znamená to, že platy stúpli viac ako ceny. Pri potravinách sme zbohatli zhruba o tretinu."

Jana Glasová, analytička Poštovej banky: „Ale výrazne lacnejšie ako pred revolúciou, výrazne cenovo dostupnejšie sú pre nás hlavne spotrebiče, elektronika a taktiež aj automobily."

Filip Minich: „Na farebný televízor musel robiť človek pred revolúciou takmer tri mesiace. Dnes stačí týždeň. Na chladničku namiesto dvadsaťdva dní stačí robiť osem dní. A na Škodovku namiesto dvadsaťsedem mesiacov stačí odpracovať dvanásť. Ide samozrejme o teoretické prepočty v prípade, že by človek z celej výplaty nemal žiadne iné výdavky. V každom prípade sa však dá s istotou tvrdiť, že ako potraviny, tak aj spotrebný tovar je pre Slovákov dostupnejší ako za totality."

Jana Glasová: „Prvýkrát sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku '89 v roku 2007 a odvtedy vlastne môžeme povedať, že zarábame reálne viac ako pred revolúciou."

Filip Minich: „Nie každý sa však má lepšie. Napríklad takzvaní starodôchodcovia, teda tí, čo odišli do dôchodku ešte pred revolúciou, majú veľmi nízke dôchodky. Takisto obrovské problémy, pri ktorých zlyhali všetky ponovembrové vlády, sú integrácia Rómov a vysoká nezamestnanosť v hladových dolinách, najmä na juhu stredného Slovenska."

 Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

 (MI)

 

Kľúčové slová:
ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie