Ľudská agresivita z pohľadu forenznej psychológie

04. 02. 2016

prof. PhDr. Anton Heretik, PhD.Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR zorganizovalo v januári ďalšie stretnutie verejnosti s vedcom vo vedeckej kaviarni, tentoraz na tému z oblasti spoločenských vied, konkrétne psychologických vied.

Hosťom Vedy v CENTRE 28. 1. 2016 bol významný slovenský klinický a forenzný psychológ a psychoterapeut prof. PhDr. Anton Heretik, PhD., ktorý pôsobí na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ako uznávaný súdny znalec v oblasti psychológie už 35 rokov analyzuje a posudzuje agresivitu stoviek páchateľov závažných trestných činov. 

Prof. Heretik vo svojom vystúpení na tému Ľudská agresivita z pohľadu forenznej psychológie hovoril o metódach forenznej agresológie, cieľoch forenzno-psychologickej agresológie, motivácii trestných činov, rodinnej a osobnej anamnéze páchateľov, výstupoch pre klinickú a spoločenskú prax atď.

Medzi kľúčové pojmy forenznej agresológie patria: agresia – jednotka správania, agresivita – osobnostná dispozícia, hostilita – postoj (zameranosť) osobnosti, afektivita – osobnostná premenná a emočný stav, a interpersonálne a situačné faktory agresie.

Prejavy agresie:

Z prezentácie prof. Antona Heretika vo Vede v CENTRE

Zásady forenzno-psychologického posudzovania kriminálneho násilia obsahujú: posúdenie mentálnej náročnosti, interakcia páchateľ – obeť, konanie pod vplyvom afektu, psychologická analýza súdnolekárskych a kriminalistických nálezov, posúdenie agresivity, motivačná analýza a prognóza resocializácie.

V súvislosti s modelom extrémnej agresie prof. Heretik uviedol: „Vražda je extrémna agresia s nezvratnými dôsledkami. Extrémna agresia však tvorí len povestný vrchol ľadovca násilia medzi ľuďmi. Je preto vhodným modelom štúdia ľudskej agresie vôbec. Každý človek je agresor a za určitých okolností sa môže stať i vrahom!“

Pravdepodobnosť, že sa nejaký konflikt skončí fatálnym činom, súvisí s podmienkami a či je po ruke zbraň. Dve tretiny páchateľov vrážd majú poruchu osobnosti. Psychoanalytici hľadajú chybu v ranom detstve. Každý by sa mal zaoberať vlastnou agresivitou. Motivácia páchateľov a popis ich osobnosti sa berie do úvahy pred súdom a zohľadňuje sa pri vymeraní trestu. Alkohol nepochybne ovplyvňuje konanie človeka, ale nie je to poľahčujúca okolnosť.

Po roku 1990 nastal nárast kriminality a pribudol nový fenomén – vraždy na objednávku (aj u ľudí mimo kriminálnej subkultúry) a vraždy v rámci organizovaného zločinu.

Priemerný vek páchateľov vrážd je 32,7 roka. Podiel mužov na vraždách je 83 % a žien 17 %. Zo štatistík vyplýva, že 85 % ľudí sa pred vraždou dobre poznalo. Manželské vraždy tvoria 1/3 vrážd.

Najväčšie prípady predkladá prof. Anton Heretik vo svojej monografii Zlo (Spomienky súdneho znalca). Okrem iného v nej uvádza, že násilie vyvoláva silné emócie – strach, odpor, radosť alebo nadšenie, vzrušenie... Ak sme svedkami násilia, oslovuje to aj našu vlastnú agresivitu a sprevádza nás to celý život.   

Veda v CENTRE 28.1.2016

Do vedeckej kaviarne v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A, v Bratislave na Patrónke, prišlo takmer 170 účastníkov a živé vysielanie sledovalo ďalších 200 záujemcov. Podujatie moderovala PhDr. Zuzana Hajdu. Otázky, ktoré odzneli po úvodnom vystúpení, sa týkali najmä praxe prof. Heretika v súdnom znalectve. 

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Mgr. Marián Zelenák

Pozvanie do Vedy v CENTRE

Kľúčové slová:
psychologické vedy , popularizácia vedy a techniky, osobnosti vedy

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

<< < | 1 | 2 | 3 | > >>
Tlač