Magdaléna Májeková: Čo ale ostáva u nás nedocenené z hľadiska pacientov, je význam prevencie...

17. 02. 2016

RNDr. Magdaléna Májeková, PhD., pracuje na oddelení biochemickej farmakológie Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV. Vyštudovala fyziku na MFF UK v Bratislave, odbor biofyzika. Počas svojej doterajšej kariéry sa zaoberala rôznym uplatnením výpočtových metód v chémii a farmakológii: od metód na výpočet van der Waalsových polomerov, cez štúdium nukleových kyselín až po molekulové modelovanie a navrhovanie liečiv, ktorými sa zaoberá dnes. Je zodpovednou riešiteľkou niekoľkých medzinárodných a národných projektov z oblasti navrhovania liečiv pre chronické a infekčné ochorenia.  Výsledky práce publikovala vo viac ako 45 časopiseckých alebo knižných publikáciách. Je spoluautorkou dvoch patentov, v roku 2000 bola členkou kolektívu oceneného cenou SAV. Je členkou Slovenskej chemickej spoločnosti, medzinárodných spoločností Meditteranean Neuroscience Society a The Cheminformatics and QSAR Society a RNDr. Magdaléna Májeková, PhD._26_1_2016_Bratislavská vedecká cukráreňrada sa venuje popularizácii vedy.

Tomáš Verníček: Pracujete na oddelení biochemickej farmakológie Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV. Už názov vášho pracoviska, znie pomerne zložito. V čom spočíva vaša práca?

M. Májeková: Moja práca spočíva vo využití výpočtových metód na objasnenie rôznych procesov, ktoré v súvislosti s liečivami prebiehajú v organizme. Cieľom je pritom využiť takto získané vedomosti pri navrhovaní nových, účinnejších a bezpečnejších liečiv. Spomenuté výpočtové metódy využívajú aparát chémie, fyziky a matematiky a ich použitie bolo umožnené rozvojom výpočtovej techniky. Moja práca sa takto menila spolu s úrovňou výpočtovej techniky od tvorby vlastných výpočtových programov napr. v jazyku Fortran až po dnešné počítačové simulácie veľkých molekúl, ako sú napr. enzýmy.

T. Verníček: Takže pracujete na vývoji nových liečiv. Osobne mám pocit, že zavedenie nového lieku na trh trvá pridlho, aj niekoľko rokov. V čase, keď zúri nebezpečný vírus, je to prinajmenšom frustrujúce. Prečo tento postup trvá tak dlho? Nedal by sa urýchliť?

M. Májeková: Vývoj nového liečiva má dve základné časti: predklinický a klinický výskum. Predklinický výskum patrí do oblasti vedeckej sféry, klinický výskum riadia hlavne firemné a štátne inštitúcie. Časové a finančné nároky predklinického a klinického výskumu sú približne v pomere 1:2, takže určujúcou zložkou pri vývoji nového liečiva je práve klinický výskum. Použitie vedeckých výpočtových metód urýchľuje predklinický výskum. V tejto oblasti dochádza navyše v poslednom období k výrazným zmenám v prístupe k informáciám. Je možné, že tieto zmeny v blízkej budúcnosti ovplyvnia  celkový proces vývoja nového liečiva. RNDr. Magdaléna Májeková, PhD._26_1_2016_Bratislavská vedecká cukráreň

T. Verníček: Ide teda o zložitý proces... Pri práci často využívate najmodernejšie počítačové technológie. Musíte sa asi neustále vzdelávať a udržiavať krok s dobou?

M. Májeková: To rozhodne áno! Je málo oblastí technologického vývoja, ktoré by za posledných približne 30 rokov dosiahli také pokroky, ako počítačové technológie so zahrnutím programového vybavenia.  Mám to šťastie, že som zažila obdobie tzv. sálových počítačov, kde používateľ musel ovládať viacero zručností na to, aby sa dočkal úspešného výsledku. Preto súčasný stav vnímam skôr ako akúsi nadstavbu na tom, čo som sa naučila predtým. A možno aj lepšie rozumiem tomu, čo počítač robí a čo môžem od neho očakávať. Stále ma ale takáto práca zaujíma a baví, a preto nutnosť vzdelávania sa nevnímam tak veľmi  ako povinnosť.

 T. Verníček: Čoraz populárnejšou sa v poslednej dobe stáva alternatívna medicína. Ľudia akoby prestávali novým liekom veriť. Ako odborníčka, aký máte ku nej postoj?

M. Májeková: Súčasná medicína sa vyvinula počas dlhého obdobia z toho, čo dnes nazývame alternatívna medicína. Vyvinula sa tým, že sa vykryštalizovala jej vedecká zložka a stala sa definovateľným základom odvetvia, kde možno pracovať vedeckými metódami. Alternatívna medicína, aj tá dnešná, narába aj s iným, ako s vedeckým aparátom. To je to hlavné, čo ich rozdeľuje a čo treba mať na pamäti. 

 T. Verníček: Aký majú podľa Vášho názoru Slováci postoj k liekom? Neberieme ich niekedy príliš často ako by to boli cukríky?

M. Májeková: Myslím, že postoj Slovákov k liekom sa veľmi neodlišuje od postoja obyvateľov iných európskych krajín. Každý pacient chce byť čo najskôr vyliečený a ušetrený od bolesti. Čo ale ostáva u nás nedocenené z hľadiska pacientov, je význam prevencie. Existuje množstvo preventívnych programov, ktoré umožňujú zachytiť ochorenie v ranom štádiu a tým účinnejšie terapeuticky zasiahnuť proti tomuto ochoreniu.  Tu by sa žiadala väčšia osveta.RNDr. Magdaléna Májeková, PhD._26_1_2016_Bratislavská vedecká cukráreň

 T. Verníček: Takže našim najväčším nepriateľom je vlastne nevedomosť?

M. Májeková: Všeobecne považujem vzdelanie obyvateľstva o používaní liekov za nedostatočné. Myslím si, že by bolo vhodné zaradiť základné vedomosti o tejto oblasti už do povinnej výučby. Nemuselo by ísť o žiadne komplikované vedomosti. Pre začiatok by stačili informácie o tom, čo pacient nájde na príbalovom letáku a čo je pre neho dôležité.

 T. Verníček: Ideálne by bolo, keby sme chorí neboli vôbec, to však nie je možné. Ako sa staviate ku liekom keď ste chorá? Siahnete po nich alebo sa im snažíte vyhýbať?

M. Májeková: Lieky používam, keď ich potrebujem. Vždy si ale prečítam príbalovú informáciu pre pacienta a k tomu vediem aj moju rodinu.

 

Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravil: Tomáš Verníček
Foto: Ján Michálik (NCP VaT)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied

Tlač