Tvorba Strategickej agendy výskumu EÚ v oblasti územneho rozvoja

10. 03. 2016

logo projektuNa základe požiadavky Európskej komisie konzorcium projektu INSPIRATION v rámci programu HORIZON 2020 spracúva podklady pre Strategickú agendu výskumu Európskej únie (Strategic Research Agenda – SRA) v oblasti environmentálne únosného, sociálne akceptovateľného a ekonomického využitia územia a pôdy vhodne reagujúceho na sociálne potreby a aktuálne výzvy. Táto agenda sa tvorí na základe širokej diskusie reprezentantov výskumu, tvorcov relevantných politík, užívateľov a ďalších subjektov, ktoré sú dotknuté touto problematikou naprieč všetkými členskými štátmi EÚ – stakeholderov. Ako národný kontaktný bod na Slovensku pôsobí SPECTRA Centrum excelentnosti EÚ pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave podporené Ústavom krajinnej ekológie a Ústavom ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského a Pedagogickou fakultou Katolíckej univerzity v Ružomberku. Národný kontaktný bod zorganizoval široký dotazníkový prieskum medzi dotknutými subjektami a tri regionálne a zároveň tématicky zamerané semináre v snahe získať čo najreprezentatívnejší pohľad na situáciu v oblasti výskumu na Slovensku a na potreby jeho podpory z pozície Európskej komisie.

Ako hlavné výzvy vo vzťahu k problematike manažmentu územia a pôdy z pohľadu slovenských kľúčových stakeholderov boli označené: prispievať k zdravému životnému prostrediu a  k potravinovej bezpečnosti a bezpečnosti potravín, participovať na zmierňovaní klimatických zmien a sociálne prispôsobenie, zaistiť bezpečné dodávky pitnej vody, ochrana vôd, znížiť spotrebu primárnych surovín a zdrojov, zabezpečiť efektívne využívanie prírodných zdrojov.

Tieto výzvy identifikované v rámci interview, boli diskutované aj na troch národných workshopoch. Ich účastníci podčiarkli vzájomné väzby medzi výzvami a potrebu k nim pristupovať integrovane. Uvedené výskumné témy sú plne v súlade so Stratégiou výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR. RIS3 SK obsahuje  výskumné priority a oblasti špecializácie SR do roku 2020 pričom ich súčasťou  sú aj priority zamerané na ochranu životného prostredia, využívanie prírodných zdrojov, čistú energiu, napr. efektívne využiteľné zdroje energie, životné prostredie, pôdohospodárstvo, potravinová bezpečnosť.

Okrem toho boli identifikované niektoré komplementárne výzvy ako sú napr. ochrana produktívnej a kvalitnej poľnohospodárskej pôdy pred záberom na výstavbu a pred degradáciou, efektívne využívanie pôdneho (poľnohospodársky a lesný) fondu, rozvoj udržateľného manažmentu pôdy rešpektujúc potenciály a ohraničenia využívania pôd, ako riešenie balansu medzi ekonomickými záujmami a životným prostredím, riešenie problému pôdy – vody – územia v integrovanom manažmente s väzbou na poskytovanie ekosystémových služieb; ekosystémové služby posunúť do praxe s dôrazom na ich benefity (zadefinovať to aj ako ekonomickú tému), realizácia preventívnych opatrení na ochranu pôdy – vody – územia pred prírodnými hrozbami a rizikami – treba sledovať aj ďalšie environmentálne problémy, nielen klimatickú zmenu, revitalizovať degradované ekosystémy a hnedé plochy sídiel, zachovanie kvalít kultúrnej krajiny a historických štruktúr krajiny a iné. Ako spoločný problém menovaný mnohými národnými kľúčovými stakeholdermi možno označiť potrebu systematického výskumu v rámci témy „územie – pôda – voda – sedimenty” napr. monitoring, hodnotenie dlhodobých efektov po implementácii intervencií) a nie iba realizáciu krátkodobých projektov, ako je to skutočnosť naprieč rôznymi úrovňami EÚ. V mnohých prípadoch výskum skôr reaguje na urgentné problémy, ak by pripravoval systematické východiská pre preventívne orientované opatrenia.

 Prioritné témy pre výskum a vývoj

Vychádzajúc z príspevkov kľúčových národných stakeholderov a výstupov workshopov nasledujúce témy sa javia byť prioritami pre výskum podporovaný EÚ, ako súčasť strategickej agendy výskumu (SRA):

  • Zachovanie a udržateľný manažment pôdnych zdrojov – optimalizácia funkcií pôd vrátane prístupov, metódy a nástroje ochrany produktívnej a kvalitnej pôdy pred záberom na výstavbu, intenzívne a ekologicky prijateľné pestovateľské postupy v poľnohospodárskej a lesnej krajine vrátane aspektov krajino-tvorby, vplyv transformácie vlastníckych vzťahov a zabezpečenie prístupu k informáciám o pôde a aktualizácia pôdneho prieskumu a zberu údajov a iné.
  • Zlepšenie priemetu vedeckých poznatkov do inštitucionálnych nástrojov manažmentu – právne a ekonomické nástroje vrátane hodnotenia dlhodobých  reálnych dopadov, hodnotenia dopadu podporných schém na životné prostredie, hodnotenia transferu vedeckých poznatkov do environmentálnej praxe.
  • Udržateľnosť vodných zdrojov a kvality poskytovaných vodohospodárskych služieb vrátane hodnotenia globálnych (klimatických) a regionálnych/lokálnych vplyvov (antropických) na vývoj vodnej bilancie v území a predikcia environmentálnych a ekonomických efektov v dôsledku navrhovaných/prijatých opatrení.
  • Prístupy, metódy a nástroje na zmierňovanie a elimináciu prírodných hazardov a rizík (povodní, kalamít v lesoch, nebezpečenstva požiarov v lesoch, zosuvná a erózna činnosť…) vrátane hodnotenia rizík využívania pôdy/krajiny s ohľadom na kvalitu vôd, hodnotenia rizík nedostatku/sucha a nadbytku vody (záplavy) v dôsledku klimatickej zmeny a antropických činností v krajin, opatrení na zníženie abiotického a biotického poškodenia lesov (vetrové a kôrovcove kalamity) a i.
  • Hodnotenie rizík využívania pôdy/krajiny s ohľadom na kvalitu jednotlivých prírodných zdrojov vrátane výskumu zmien krajiny a priestorovej optimalizácii využívania krajiny, ekologicky optimálna organizácia a využitie krajiny, rozpracovania modelu integrovaného manažmentu krajiny založeného na systémovom prístupe ku krajine ako integrácie prírodných zdrojov v určitom priestore, strategického posúdenia kvality a efektívneho využívania krajiny, jej zaťaženia, potenciálov a environmentálnych limitov.
  • Mapovanie a hodnotenie prírodného kapitálu, mapovanie, hodnotenie a revitalizácia degradovaných ekosystémov krajiny a schopnosti krajiny poskytovať ekosystémové služby vrátane mapovania a hodnotenia fragmentácie krajiny a biotopov, osobitne v urbanizovanej krajine a hodnotenie biodiverzity v urbánnej krajine, metódy jej ochrany a revitalizácie, prístupy, metódy a nástroje: revitalizácie degradovaných ekosystémov v krajine vrátane brownfieldov, implementácie konceptu ekosystémových služieb do praxe, manažmentu krajiny vrátane územného plánovania s dôrazom na ich benefity  a i.
  • Znižovanie negatívnych vplyvov urbanizácie, regulovanie rozrastania sídiel do krajiny a dôsledné sledovanie dopadov priemyselnej výroby hodnotenia dôsledkov rozširovania urbanizácie do prírodnej a poloprírodnej krajiny  rozrastanie sídiel do krajiny, nástroje jeho obmedzovania a znižovania negatívnych efektov, prístupov, metód a nástrojov tvorby, obnovy a údržby zelenej infraštruktúry a i.
  • Modelovanie vplyvu globálnych mega-trendov. Slovensko, podobne ako i Európa je previazané so svetom prostredníctvom rôznych ekonomických a sociálnych väzieb, ktoré umožňujú obojsmerný tok materiálov, finančných zdrojov, inovácií, ideí, ale aj odpadov a emisií. Zvyšuje sa globálna súťaž o zdroje a zároveň sa prejavujú dôsledky globálnych javov, ako je úbytok biodiverzity, neefektívne využívanie prírodných zdrojov,  zmena klímy a pod. V dôsledku toho bude ekologická, ekonomická a sociálna situácia Európy, a teda aj Slovenska v nadchádzajúcich desaťročiach výrazné ovplyvnená  rôznymi globálnymi megatrendmi.  Tie možno definovať, ako trendy vo veľkom meradle (globálne) s veľkými dopadmi; často ide o vzájomne závislé sociálne, ekonomické, politické, environmentálne alebo technologické zmeny. Európska environmentálna agentúra (EEA) definuje 11 megatrendov (MT) v piatich klastroch, ktoré sú považované za kľúčové pre dlhodobý výhľad v oblasti životného prostredia v Európe. Je potrebné neustále sledovanie týchto megatrendov, modelovanie dopadu týchto megatrendov na krajinu, jej zložky a prvky.
  • Obnova pôd znečistených ťažkými kovmi a organickými polutantmi ako dôsledok antropogénnych činností  vrátane identifikácie a kvantifikácie antropogénnych faktorov, hodnotenia možnosti uplatnenia nevyužívanej pôdy na poľnohospodárske činnosti, vypracovania vhodných opatrení pre efektívny manažment ekologického hospodárenia na pôde, ako aj  postupov renaturácie poškodených pôdnych systémov (ťažkými kovmi, pesticídmi, zasolené pôdy atď.).


Vzťah veda a politika

Ako príklad úspešnejšnéh presnosu vedeckých poznatkov do politiky je možné označiť obdobie rokov 2000 2006, kde sa podarilo dostať viaceré vedecké poznatky do tvorby legislatívy (krajinnoekologický plán do stavebného zákona, ÚSES do pozemkových úprav a do zákona o ochrane prírody, metodiky pre tvorbu krajinnoekologických dokumentácií do vyhlášok a pod.). Podobne na tvorbe zákonov E.I.A a S.E.A sa podstatnou mierou podieľala vedecká komunita.  Výrazná participácia vedeckých pracovníkov bola v oblasti implementácie trvalo udržateľného rozvoja. Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja bola výlučne v rukách odborníkov, podobne ako aj spracovanie Regionálnych a Lokálnych agend prebiehalo väčšinou pod gesciou vedcov, prípadne za ich širokej účasti ako aktivistov. Problém však je, že tieto opatrenia sa už  slabšie, alebo vôbec nerealizujú a neaplikujú v praxi.  Podobná situácia bola aj pri spracovaní Stratégie ochrany biodiverzity a jej Akčného plánu.  Žiaľ vo všeobecnosti národné politiky/agendy odzrkadľujú  špecifické potreby a priority vedeckej komunity nedostatočne. Častokrát prijímanie týchto strategických dokumentov je len formálne. SR má síce vypracované strategické dokumenty na dobrej odbornej úrovni,  ich realizácia v praxi je minimálna, realizácia opatrení zadefinovaných v jednotlivých dokumentoch sa často posúva z roka na rok, mnohé opatrenia sa prepisujú z jedného dokumentu do druhého, mnohé z nich sa ignorujú a často tieto opatrenia zostávajú deklarované len v týchto dokumentoch. Mnohé dokumenty sa  vypracovávajú iba preto, lebo si to vyžadujú medzinárodné záväzky. Tvorba politík je často ovplyvňovaná aj politikou a výrazným lobingom rôznych záujmových skupín.

Ako ukázal dotazníkový prieskum na financovanie výskumu sa v SR používajú rôzne zdroje, či už národné alebo medzinárodné. K najvýznamnejším patria nasledovné zdroje a fondy:

  • Vnútroštátne/regionálne: zdroje samosprávnych krajov, zdroje miestnych samospráv.
  • Národné: VEGA, KEGA, APVV, príslušné ministerstvá.
  • Európske: H2020, Interreg, multilaterálne, cezhraničná kooperácia, Vyšehradsky fond, Nórsky a Švajčiarsky fond, Life, URBACT.
  • Medzinárodné: Future Earth, MAB UNESCO,  IPBES.


Vzhľadom na ťažkú dostupnosť  finančných zdrojov z medzinárodných grantových schém a ich administratívnu náročnosť, veľké tlaky sú vyvíjané na domáce grantové schémy,  čo následne spôsobuje slabú úspešnosť projektov v grantových schémach. Financie v národných schémach sú značne poddimenzované, najmä v grantovej schéme VEGA a často za poskytnuté finančné prostriedky nie je možné hĺbkovo riešiť problémy životného prostredia, ktoré sú častokrát finančne i časovo náročné. Úspešnú realizáciu sťažujú často aj rôzne administratívne bariéry, ako je verejné obstarávanie, nevhodné modely financovania (založené na odpočte odpracovaných hodín a nie na výsledkoch), napr. povinná spoluúčasť v projektoch INTEREG, následná refundácia výdavkov až po ukončení projektov v prípade cezhraničných projektov a pod. Problémom je aj diskriminácia niektorých pracovísk vo výzvach štrukturálnych fondov. Nelogicky z podpory je vylúčený Bratislavský región, kde je najväčšia koncentrácia vedeckých pracovníkov. Diskrimináciou je tiež nerovnomerné financovanie vedeckých pracovníkov z medzinárodného pohľadu, kde slovenskí účastníci majú za rovnaký výskum podstatne nižšie odmeny. Pri získavaní projektov HORION 2020 značnou mierou funguje aj lobizmus, v čom Slovensko ťahá za kratší koniec.

Výsledky dotazníkové prieskumu po diskusii na seminároch v Ružomberku, Bratislave a Zvolene sa stanú východiskom pre formulovanie návrhu Stratetickej agendy výskumu v ďalšej etape projektu.

Autor: prof. Ing. arch. Maroš Finka, PhD.

Director
SPECTRA Centre of Excellence of the EU
and Institute of Management

Slovak University of Technology in Bratislava Vazovova 5
81243 Bratislava

Slovak Republic

+421905612465
maros.finka@stuba.sk
www.stuba.sk, www.spectra-perseus.org

Uverejnila: MI

Tlač