Urýchľovanie globálneho otepľovania

22. 03. 2016

Február v tomto roku prekonal doterajšie rekordy. Klimatológ  Alexander Ač  z Centra výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR v Brne potvrdil, že v posledných mesiacoch boli extrémne teploty aj na globálnej úrovni. Dlhodobo pokračuje nárast emisií skleníkových plynov. Trend otepľovania za posledných 30 až 40 rokov pokračuje tak, ako sa domnievali. V niektorých indikátoroch klimatického systému pozorujú realitu najhorších prognóz, prípadne ešte v niektorých ohľadoch aj horších. Klimatická zmena naozaj veľmi rýchlo napreduje. 

Rozhlasová stanica Slovensko_logo(17. 3. 2016; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/2; Filip Minich)

Filip Minich, moderátor: „Tohtoročný február bol celosvetovo o jedna celá tridsaťpäť stotín stupňa Celzia teplejší, než je priemerná teplota pre tento mesiac. Prekonal tak doterajšie rekordy. Oznámil to americký Národný úrad pre letectvo a vesmír. Ďalšia zlá správa, ktorá hovorí o urýchľovaní globálneho otepľovania. Na telefónnej linke máme klimatológa Alexandra Ača z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied Českej republiky. Dobrý večer. Pán Ač, toto nie je jediný znepokojujúci údaj z meraní. Na severnej pologuli boli februárové teploty vyššie dokonca o dva a trištvrte stupňa Celzia ako priemer a v arktickej oblasti teploty presahovali priemer dokonca o vyše päť stupňov. Aké máte vysvetlenie?"

Alexander Ač, klimatológ, Ústav výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR (telefonát): „Dobrý večer. Áno, je to skutočne tak, tie teploty v posledných mesiacoch boli extrémne aj na globálnej úrovni. A tie hlavné dva faktory sú dlhodobo pokračujúce narastajúce emisie skleníkových plynov, to znamená zosilňujúci sa antropogénny efekt, ktorý vlastne zohrieva priemerné teploty alebo zvyšuje priemerné teploty atmosféry, a ten druhý je prirodzený faktor El Niňo, ktorý vlastne vedie k zvyšovaniu takisto priemerných teplôt, avšak tento efekt by mal v nasledujúcich mesiacoch mierne odoznievať."

Filip Minich: „To, čo dnes pozorujeme, sa malo podľa klimatických modelov diať až v polovici tohto storočia, realita je teda ešte horšia ako najpesimistickejšie klimatické scenáre   to sme citovali z otvoreného listu, ktorý ste vy aj s dvoma kolegami minulý rok adresovali slovenským vládnym inštitúciám. Sú posledné výsledky merania globálnych teplôt potvrdením týchto slov?"

Alexander Ač: „Áno, bohužiaľ, je to tak. V zásade my vidíme, že ten trend otepľovania za posledných tridsať   štyridsať rokov jednoducho pokračuje tak, ako sme sa viac menej domnievali. Čo sa týka tých najhorších predpovedí, týka sa to niektorých vybraných indikátorov, ako sú extrémne horúce dni s teplotami nad tridsať   tridsaťpäť stupňov, úbytok arktického ľadu. Čiže v niektorých tých indikátoroch klimatického systému naozaj pozorujeme tie najhoršie, tú realitu tých najhorších prognóz, prípadne ešte v niektorých ohľadoch aj horších. Takže naozaj aj ten súčasný vývoj potvrdzuje to, čoho sme sa obávali vlastne aj v tom liste, na čo sme upozorňovali, že tá klimatická zmena naozaj veľmi rýchlo napreduje."

Filip Minich: „V decembri minulého roka sme oslavovali parížsku konferenciu OSN o ochrane klímy, ktorá sa zaviazala udržať globálne otepľovanie výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote jeden a pol stupňa. Nedosahujeme ale takmer tieto hodnoty už dnes?"

Alexander Ač: „Áno, v niektorých ohľadoch je to tak. Ako som spomínal, tak táto teplota bude najskôr dočasná, to znamená, že naozaj je to krátkodobé prekročenie tých limitov z Paríža. Bavíme sa o jeden a pol stupni. Zrejme ak ten trend bude pokračovať a naozaj sa nám nepodarí obmedziť emisie, tak v najbližších desaťročiach tieto limity   v tomto prípade dva stupne   zrejme prekročíme už trvalo. A to je naozaj situácia, ktorá je veľmi, veľmi nebezpečná pre mnohých obyvateľov planéty."

Filip Minich: „Čo sa teda deje? Vychádzame zo zlých klimatických modelov a treba ich zreálniť? Alebo sa s atmosférou deje niečo, čo nie sme schopní vôbec predvídať?"

Alexander Ač: „Povedal by som, že v zásade ak sa dívame na vývoj globálnych teplôt alebo globálnej teploty, tak tam tie modely sú pomerne presné. Potom je otázka, čo my vieme o dôsledkoch týchto rastúcich teplôt na rôzne ekosystémy. Ako som hovoril, ten arktický ľad veľmi rýchlo ubúda. Je to výskyt extrémneho počasia, extrémne sucho, extrémne horúčavy a na druhú stranu sú to extrémne zrážky. A to všetko má potenciál destabilizovať vlastne našu schopnosť, našu globálnu schopnosť dopestovať dostatok potravín pre rastúci počet obyvateľov v nasledujúcich desaťročiach. Čiže povedal by som, že klimatické modely máme správne, alebo vo väčšine ohľadov alebo v mnohých ohľadoch. Na druhú stranu, neustále sa spresňujú a my v podstate vedci zisťujeme, že tie dôsledky sa ukazujú stále vlastne zásadnejšie a že to, čo sme si mysleli napríklad pred desiatimi   pätnástimi rokmi, čo sa týka dôsledkov toho oteplenia, tak skôr sa ukazuje, že sme príliš konzervatívni a že tie dopady naozaj sú, prejavujú sa skôr a prejavujú sa rýchlejšie."

Filip Minich: „Ešte by som sa chcel vrátiť k tej klimatickej konferencii. Tam stodeväťdesiatšesť štátov podpísalo, že od roku 2020 budú prijímať opatrenia, ktoré majú zabrániť zvýšeniu teploty o dva stupne do konca storočia. Vy vo svojom blogu píšete, že množstvo CO2, ktoré ešte môžeme vypustiť do atmosféry, aby sme neprekročili to oteplenie o dva stupne dlhodobo, sa rýchlo blíži k nule. Logika ale hovorí, že potom nemôže stačiť to, aby sa začali opatrenia realizovať postupne až od roku 2020."

Alexander Ač: „Áno, aj to je pravda. Na druhú stranu treba povedať aj to, že ak tie dva stupne prekročíme, tak nebude to koniec sveta. V podstate to znamená to, že my sa musíme čo najviac a čo najrýchlejšie snažiť, bez ohľadu vlastne na to oteplenie, aké je, neustále snažiť tie emisie obmedzovať. A čím skôr samozrejme sa nám to bude dariť, posledné údaje ukazujú, že emisie v Číne klesli aj globálne emisie za posledný rok klesli, otázka je, či sa tento trend zachová. Čiže môže sa, áno, stať, že my prekročíme tie dva, alebo veľmi pravdepodobne tie dva stupne prekročíme, ale ak v budúcnosti sa nám podarí možno časom niekedy v nasledujúcich desaťročiach aj odčerpávať oxid uhličitý, tak potom v tom ďalšom období sa nám môže zase podariť tú teplotu, povedzme, ten rast teploty zastaviť a prípadne ešte urýchliť, alebo teda privolať jej dlhodobejší pokles. Čiže dva, tie dva stupne treba brať skôr ako taká dohoda. Nie je to niečo, čo znamená koniec sveta, a zároveň to neznamená niečo, čo nám zabezpečí nejaké povedzme dôsledky, ktoré nebudú pre nás nepríjemné, pretože tie už teraz sú. Čiže v každom prípade sa naozaj musíme snažiť o to maximálne znižovanie emisií, aj keď, ako vravím, veľmi pravdepodobne ten cieľ sa nám naplniť nepodarí."

Filip Minich: „O najteplejšom februári v histórii meraní hovorí Alexander Ač, klimatológ Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied Českej republiky. Vďaka."

Alexander Ač: „Ďakujem za pozvanie, dopočutia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač