Rozhovor s predsedom SAV

12. 04. 2016

S predsedom SAV Pavlom Šajgalíkom sa rozprávala Katarína Ottová o zákone o verejných výskumných inštitúciách, na ktorý akademická obec stále čaká. Prijatie nového zákona je preňho prioritou. Na základe novej normy sa bude môcť začať transformácia akadémie, ktorá už urobila prvé kroky, začala znižovať počet ústavov.

 logo Rádia Slovensko(08. 04. 2016; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 3/3; Katarína Ottová, Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: „Šéf rezortu školstva Peter Plavčan bol 8. apríla v Slovenskej akadémii vied. Z jej predsedom Pavlom Šajgalíkom hovorili najmä o zákone o verejných výskumných inštitúciách, na ktorý akademická obec stále čaká. Ubezpečil ho, že prijatie nového zákona je preňho prioritou. Na základe novej normy sa bude môcť začať transformácia akadémie, ktorá už urobila prvé kroky, začala znižovať počet ústavov. S predsedom SAV Pavlom Šajgalíkom sa rozprávala Katarína Ottová."

Katarína Ottová, redaktorka: „Vedecká obec bola minulý rok sklamaná, že sa na rokovanie vlády nakoniec nedostal dlho pripravovaný zákon, ktorý mal umožniť transformáciu Slovenskej akadémie vied. Je tu nová vláda, nový minister. Kde začnete rokovania? Budete vychádzať zrejme z dohodnutých princípov. Aké zmeny čakáte?"

Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied: „Očakávam, že tie zmeny nebudú veľké. Lebo veľkou výhodou je to, že pán minister v pozícii ešte generálneho riaditeľa sekcie vlastne tento zákon so svojimi ľuďmi pripravoval. Čiže ja neočakávam, že pán minister bude potrebovať nejaký dlhý čas, aby sa s tým musel oboznámiť. A preto som opäť optimista a verím, že tento zákon bude rýchlo prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky."

Katarína Ottová: „Aj v rámci súčasných pravidiel ste v rámci akadémie urobili organizačné zmeny, k prvému januáru tohto roka klesol počet ústavov z päťdesiatich šiestich na štyridsaťdeväť, žiadne sa nezrušili, spájali ste ich, vznikli dve veľké centrá. Čo ste tým dosiahli?"

Pavol Šajgalík: „Jednak sme ukázali aj navonok, že Slovenská akadémia vied má potenciál meniť svoju štruktúru, s účelom dosiahnutia vyššej efektívnosti a vyššej kvality vedeckého výskumu. Pretože, keď poviem ako príklad naše Biomedicínske centrum, je to k dnešnému dňu najväčší výskumný celok, ktorý sa zaoberá celým komplexom biomedicínskeho výskumu, od výskumu príčin chorôb, až po nejaký translačný výskum, to znamená prenos týchto poznatkov do reálnej medicínskej praxe. Takže, ja si myslím, že napríklad toto je taký dobrý vzor pre ostatné inštitúcie, že naozaj dosiahnu vyššiu kvalitu, kde pod jednou strechou budú mať ten výskum v celej šírke. Na druhú stranu, čo je pre nich určite ďalšou výhodou, je aj to, že keď budú pokrývať takýto veľký výskum, iste budú mať ľahší alebo prístup, alebo väčšiu úspešnosť v získavaní projektov či už domácich alebo zahraničných. Samozrejme, máme tam aj iné centrá. Je to centrum v oblasti spoločenských vied, ktoré zase chápe svoj potenciál v akejsi synergii tých jednotlivých výskumných tímov, ktoré predtým boli rozdrobené v jednotlivých ústavoch a teraz vidia, že by mohli mať väčšiu silu, väčší, keď to tak poviem rečou dnešných ľudí, väčší výtlak. Čiže znova sa ukazuje, že takéto spájanie, ktoré je zmysluplné, je vždy na prospech tej danej inštitúcie. Čiže z tohto hľadiska ja to považujem za dobrý príklad aj pre ostatné inštitúcie a verím, že aj v tomto roku k nejakému spojeniu inštitúcií príde."

Katarína Ottová: „Ohlásili ste projekt externého hodnotenia akadémie a jednotlivých ústavov. Majú ho robiť renomovaní vedeckí pracovníci zo zahraničia. Ako ste s tým ďaleko?"

Pavol Šajgalík: K dnešnému dňu môžem s radosťou skonštatovať, že snem schválil nielen koncept takéhoto hodnotenia, ale už aj zásady tohto hodnotenia. Z môjho pohľadu je to významný krok vpred, pretože v dávnej aj nedávnej minulosti často, keď sme rozprávali o problémoch financovania Slovenskej akadémie vied a vedy na Slovensku vôbec, tak sme sa stretávali s námietkou, že nie všetky inštitúcie Slovenskej akadémie vied majú rovnaký výkon, nie všetky sú dostatočne dobré na to, aby mali právo byť financované. No, a keď sme argumentovali tým, že zo zákona každé štyri roky musíme robiť akreditáciu týchto inštitúcií, tak tá klasická odpoveď bola – dobre, ale robíte si to sami, nanajvýš s vašimi najbližšími kamarátmi a spolupracovníkmi. Tak, teraz sme sa rozhodli vykročiť týmto smerom, aby to hodnotenie bolo naozaj nezávislé. Je to ošetrené tým spôsobom, že Slovenská akadémia vied nevstupovala do výberu expertov, s výnimkou predsedníčky tohto panelu, ktorá sa volá pani profesorka Mária Makarov z Fínskej akadémie vied."

Katarína Ottová: „Čiže dobre rozumiem, že výsledkom má byť zmena financovania tak, aby tie kvalitnejšie ústavy a centrá dostali viac peňazí? Z akých zdrojov by tie peniaze mali byť?"

Pavol Šajgalík: „Naša predstava je o tom, že stabilizačná zmluva šesťdesiat miliónov eur, ktorú máme uzavretú s ministerstvom financií, ministerstvom školstva, je na bazálne financovanie Slovenskej akadémie vied. A aj pán minister s pochopením prijal našu argumentáciu a povedal, že v prípade, že výsledkom hodnotenia bude vytipovanie tímov alebo ústavov, ktoré sú nad priemerom európskeho výskumného priestoru tak, že celkom iste pre tieto špičkové tímy bude vedieť nájsť prostriedky zo zdrojov či už ministerstva školstva, alebo po debate s pánom ministrom financií."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Iné

Tlač