Úspechy vesmírnych technológií

13. 04. 2016

Od čias Gagarina sa kozmické technológie posunuli omnoho ďalej. Minulý rok sa podarilo dosiahnuť pristátie prvého stupňa rakety Falcon na pevnej zemi. Tento raz, ale už aj na vode. Hovorí sa o tom, ako o zásadnom úspechu. Čo to vlastne znamená, aký to má prínos odpovedá  Jozef Masarik, astronóm a fyzik pre Rozhlasovú stanicu Slovensko.

logo Rádio Slovensko(12.  04.  2016; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 3/3; Michal Katuška, Michal Katuška)

Michal Katuška, moderátor: „Vesmírne technológie tento týždeň zaznamenali niekoľko úspechov. Prvým bolo pristátie prvého stupňa rakety Falcon9 na plávajúcej plošine, zároveň sa tejto vesmírnej misii podarilo úspešne dopraviť na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS prototyp nafukovacieho obytného modulu pre astronautov – BEAM. Na telefóne máme nášho ďalšieho hosťa, fyzika a astronóma, Jozefa Masarika. Dobrý večer."

Jozef Masarik, astronóm, fyzik (telefonát): „Dobrý večer."

Michal Katuška: „Pán Masarik, začneme ale inou aktuálnou témou. Práve dnes uplynulo päťdesiatpäť rokov od letu prvého človeka, Jurija Gagarina, do vesmíru. Stovky článkov, celé knihy aj filmy spochybňujú, že skutočne obletel Zem. Čo vy hovoríte na toto? Vy tomu veríte, že tam bol?"

Jozef Masarik: „Ja tomu verím. Nie, že tomu len verím, ale som o tom presvedčený a existujú dôkazy, ktoré..."

Michal Katuška: „Tak to bola kontrolná otázka, aby sme mohli pokračovať ďalej. Tie kozmické technológie sa teda riadne posunuli do čias... od čias Gagarina. Spoločnosti SpaceX sa podarilo teda už minulý rok dosiahnuť pristátie prvého stupňa rakety Falcon na pevnej zemi. Tento raz, ale už aj na vode. Hovorí sa o tom ako o zásadnom úspechu. Čo to vlastne znamená, aký to má prínos?"

Jozef Masarik: „No, prínos toho, že sa podarí tomu prvému stupňu pristáť, má prínos predovšetkým ekonomický. Pretože značne to znižuje náklady na kozmické lety. Pokiaľ by sa to použilo len druhýkrát, tak zníženie tých nákladov je zhruba o tridsať percent, a tá tendencia toho vývoja alebo to, o čom hovorí majiteľ tejto spoločnosti, Elon Musk, vlastne hovorí, že by sa tie náklady mohli znížiť až na jedno percento súčasných nákladov na lety do vesmíru a vynášanie rôznych nákladov."

Michal Katuška: „No, a to by bol teda určite veľký stimul pre skúmanie vesmíru aj v budúcnosti. Médiá si ale u tejto misie všímali najmä vynesenie modulu BEAM, čo znamená Bigelow Expandable Activity Module, ktorý vyrobila spoločnosť Bigelow Aerospace. V máji by sa mal naplniť vzduchom do objemu šestnásť kubických metrov a v budúcnosti by v podobnom module mohli bývať kozmonauti. Malá revolúcia v kozmickom bývaní, to sme citovali z článku. Aj podľa vás?"

Jozef Masarik: „Áno, ja si myslím, že je to možno nie malá, možno dosť veľká revolúcia v kozmickom bývaní. A vlastne toto veľmi dobre zapadá do tých plánov, ktoré táto spoločnosť má a ktoré má aj NASA, a to je postupné osídľovanie Marsu. Respektíve presunutie niektorých aktivít, ktoré súvisia s výskumom kozmu zo Zeme na Mesiac v prvom kole a možno potom neskôr aj na Mars. A vlastne na obidvoch týchto telesách sú podmienky také, že takýto obytný priestor potrebujeme. No a súvisí to čiastočne aj s tým, že je ISS je plánovaná možno ešte tak na desať rokov, keď optimisticky poviem. A potom zrejme bude potrebné využiť takéto nové technológie, aby ľudia mohli byť na niektorých kozmických objektoch alebo povedzme aj vo vesmíre."

Michal Katuška: „Takže ľudstvo bude hľadať možno nejaký ďalší vesmírny prístav, a ten by mohol byť napríklad aj na Mesiaci. Aspoň sa o tom uvažuje. Využila by sa práve táto nafukovacia technológia. Vybudovalo by ju mesačné vozidlo, ktoré by takúto ochrannú halu nafúklo a okolo by sa potom z mesačných materiálov, napríklad s využitím 3D tlače, stavali vesmírne budovy. Hovoril o tom riaditeľ Európskej agentúry Johann‑Dietrich Wörner, ktorý si myslí, že by to mohlo byť už do roku 2030. Je to podľa vás reálne?"

Jozef Masarik: „Tak niektoré plány NASA a práve v spolupráci aj s touto spoločnosťou SpaceX a inými súkromnými spoločnosťami ako ATK alebo Blue Origin a tak ďalej, hovoria o tom, že možno by toto mohlo byť už niekedy v polovici tridsiatych rokov, teda okolo roku 2025. No a práve kvôli tomu aj takéto štarty, ako sme teraz mali a pristátia sú dôležité, pretože aj napriek tomu, že podstatná časť tej mesačnej dediny – ako sa to zvykne nazývať –  bude postavená z materiálu, ktorý tam je, tak bude tam treba beztak dopraviť nejaké technológie a ľudí, ktorí by tam bývali. Hovorí sa o desiatich astronautoch, ktorí by sa striedali. Takže vlastne tých letov, ktoré budú potrebné, bude veľké množstvo. A teda, potom aj tá ekonómia bude hrať určitú úlohu. A takisto SpaceX vlastne pracuje na vývoji ďalšej družice, HeavyFalcon, ktorá alebo HeavyDragon – tých názvov je viac, ktoré sa používajú – ktorá by vlastne bola schopná aj také väčšie náklady dopravovať a ktorá by bola vhodná aj na dopravu vlastne ľudskej posádky."

Michal Katuška: „Ďakujeme veľmi pekne za podnetný vstup. Toľko fyzik a astronóm, Jozef Masarik, ktorý bol hosťom K veci. Všetko dobré a dopočutia."

Jozef Masarik: „Ďakujem pekne, dopočutia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie