V Japonsku sa triasla zem

18. 04. 2016

Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., člen Učenej spoločnosti SAV,  ktorý okrem iného, prispel v celosvetovom meradle k rozvoju numerického modelovania šírenia seizmických vĺn,  v rozhovore pre Televíznu stanicu TA 3 o zemetrasení v Japonsku.

logo Televíznej stanice  TA3(16. 04. 2016; Televízna stanica TA 3; 24 hodín denne; 19.15; por. 1/1; Vladimír Lichvár/‑)

Vladimír Lichvár, moderátor: „V štúdiu so mnou sedí seizmológ profesor Peter Moczo z Univerzity Komenského v Bratislave, dobrý večer." 

Prof. Peter Moczo, DrSc., seizmológ UK a SAV: „Dobrý večer."

Vladimír Lichvár: „Tak na úvod by ma zaujímalo, ako je vlastne možné, že za 24 hodín sa tam odohrajú v tom regióne južného Japonska dve zemetrasenia, ale ešte je podľa mňa zaujímavejší fakt, že najprv udrelo zemetrasenie s magnitúdou 6,5, a potom ešte silnejšie 7,3. Teraz, ako to klasifikujeme, ide o nové zemetrasenie alebo ešte o tie dotrasy toho predchádzajúceho?"

Peter Moczo: „Tak tu situácia vyzerá skutočne zložito a krátko vysvetlím prečo. Odpoveď na tú vašu otázku priama nie je a myslím si, že bude potrebné podrobnejšie skúmanie, aby bola odpoveď na to, či to boli predtrasy alebo to boli nezávislé zemetrasenia. Seizmická aktivita alebo zemetrasná aktivita v oblasti ostrova Kjúšu je spôsobená tým, že sa filipínska doska alebo filipínska platňa ponára pod euro‑ázijskú. V oblasti Kjúšu rýchlosťou asi 4,7 centimetra za rok, čo je rýchlosť porovnateľná povedzme s pohybovou tendenciou na zlome... v Kalifornii, akurát, že tam ide o horizontálne posúvanie. No, ale k tomuto zemetraseniu došlo niekoľko stoviek kilometrov od miesta, kde začína vlastne kontakt tej filipínskej dosky s euro‑ázijskou. Rozhranie medzi tými doskami alebo platňami je v oblasti, kde boli zemetrasenia v hĺbke 160 až 200 kilometrov. Z toho vyplýva, že sa to neudialo na tom rozhraní, ako povedzme to zemetrasenie v roku 2011 a našťastie, pretože by to mohlo byť potom silnejšie. A tieto zemetrasenia sa všetky museli udiať na takzvaných sekundárnych zlomoch, ktoré vznikli v dôsledku namáhania euroázijskej platne určitým procesom, tým že sa tá filipínska sa snaží dostať pod tú euro‑ázijskú. Predbežný odhad toho mechanizmu zemetrasenia hlavného je, že k nemu došlo na zlome, ktorý má vertikálnu polohu a ide o takýto vzájomný posuvný pohyb v horizontálnom smere. Zatiaľ ešte nie je jasné, či to bolo ľavostranné alebo pravostranné. Situáciu až tak zrejme dobre nepoznajú japonskí seizmológovia z objektívneho dôvodu, v takýchto sekundárnych zlomoch skrytých vo vnútri platní je tam v tom Japonsku proste príliš veľa. Napríklad zemetrasenie v Kóbe tiež vzniklo na zlome, ešte sa k nemu dostanem asi, o ktorom vôbec nevedeli, že existuje. Teraz tá vaša otázka, či bolo najprv  zemetrasenie s magnitúdou 6,2, potom 6 v ten istý deň 14., potom nasledovalo o deň neskôr zhruba 7, a potom vzápätí bolo 5,7. Tie vzdialenosti, keď uvažujeme, epicentrum toho hlavného zemetrasenia s magnitúdou 7, tak tie tri ostatné zemetrasenia boli vo vzdialenosti zhruba 12 až 17 kilometrov.  Takže, ako keby to bolo v strede nejakého trojuholníka. No, a to už je taká oblasť, teda tie vzdialenosti sú také, že už je to hraničné z hľadiska posúdenia, či tá porušená plocha toho sekundárneho zlomu, na ktorom došlo zemetrasenie s magnitúdou 7, či ešte zahŕňa ako predtrasy aj dotrasy tie zemetrasenia so šestkou 6,2 a 6,0 a 5,7 alebo je to jednoducho len vedľajší segment a v podstate ide o ekvivalentné zemetrasenie, pretože ten pomer tých veľkostí nie je veľký. To zemetrasenie hlavné bolo v podstate len 16‑krát silnejšie ako zemetrasenie s magnitúdou 6,2."

Vladimír Lichvár: „Vieme tieto ostatné zemetrasenia v južnom Japonsku nejako porovnať s tým ničivým, ktoré udrelo v roku 2011 a ktoré potom poškodilo aj jadrový komplex vo Fukušime?"

Peter Moczo: „Našťastie sú podstatne ľahšie. To zemetrasenie, ktoré spôsobilo to ničivé cunami v marci roku 2011, tak to malo momentové magnitúdo 9, toto momentové magnitúdo 7, to znamená, že pomer energie vyžiarenej v pomere seizmických vĺn je zhruba tisíc. Tisíckrát viac energie vošlo do kmitavého procesu, takže už z toho vyplýva, že by to malo byť podstatne slabšie. Toto porovnanie nie je až také zaujímavé ako iné dve porovnania. Spomeňme si na zemetrasenie, ku ktorému došlo 12. januára v 2010 na Haiti. Magnitúdo rovnako veľké, 230‑tisíc mŕtvych, 300‑tisíc zranených, ekonomická katastrofa pre Haiti v dlhodobej perspektíve. A pred tým zemetrasením v Tóhoku v roku 2011 bolo rekordne najničivejším zemetrasením v Japonsku zemetrasenie, ktoré vzniklo pri meste Kóbe, tiež na sekundárnom zlome, tiež o ňom, možno o tomto vedeli, neviem, ale o tamto v tom Kóbe nevedeli vôbec japonskí seizmológovia, že existuje, magnitúdo bolo dokonca len 6,8, ale dovtedy to bolo rekordne ničivé zemetrasenie, 6‑tisíc mŕtvych bolo a priame škody za 102 miliárd amerických dolárov. Takže tieto porovnania sú také až bizarné, pretože si uvedomujeme, že pri rovnakej veľkosti zemetrasenia tie prejavy môžu byť ďaleko katastrofickejšie, ako je teraz."

Vladimír Lichvár: „Takže môžeme v podstate zhodnotiť, že Japonci mali teraz šťastie v úvodzovkách?"

Peter Moczo: „Mali. Áno, určite mali. Napriek tým škodám z hľadiska obetí a všetkých dôsledkov mali šťastie."

Vladimír Lichvár: „Nemôžu v oblasti hroziť ďalšie otrasy? Dá sa to nejako predpovedať?"

Peter Moczo: „Ja sám sa tou oblasťou nezaoberám. Neviem, ale tipol by som si, že to určite nevedia ani japonskí kolegovia, pretože jednoducho tých subdukčných rozhraní tam, kde sa skutočne trú subdukujúce platne a je povedzme euroázijská platňa, či už je to subdukcia tichooceánskej alebo filipínskej pod tú euro‑ázijskú, tak už to je strašne zložitá situácia. Keďže je to silný proces, spôsobuje pravdepodobne tisícky sekundárnych zlomov, seizmoaktívnych zlomov vnútri tej eurázijskej platne a nechce sa mi veriť, že napriek tým tisícom seizmometrov, ktoré majú, že by ich mali všetky dobre zmapované. Takže môj odhad je, že to nevedia predpovedať."

Vladimír Lichvár: „Japonsko je naozaj často vystavované zemetraseniam, môžeme zhodnotiť, že krajina je v podstate na ne celkom pripravená?"

Peter Moczo: „Odpoveď je veľmi zložitá a povedzme od nuly do sto odľava doprava. A čo povedzme je veľmi významné a typické pre krajiny ako je Kalifornia, seizmicky ohrozené časti Číny, Japonsko je, že tam trénujú aj deti to, čo majú robiť, ak sa objavia prvé príznaky zemetrasenia. A to môže skutočne v kritickej chvíli zachrániť tisíce alebo desaťtisíce životov. Otázka potom druhá je, či sú všetky stavby stavané tak, aby vydržali zemetrasenia. Bol som v Japonsku niekoľkokrát, raz ma dokonca sprevádzal jeden profesor, ktorý je aj seizmológ aj stavebný inžinier a ukázal mi aj rolls royce, aj trabant. Proste určite to nie je jednoduché a homogénne. Neviem posúdiť, aká je kvalita zástavby v meste Kumamoto."

Vladimír Lichvár:„Pán profesor, ďakujem vám za váš odborný pohľad a za návštevu v štúdiu."

Peter Moczo: „Ďakujem."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

 (MI)

 

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač