Chýbajú odborníci

18. 05. 2016

Prečo nemajú automobilky dostatok odborníkov? Prieskumy zároveň ukazujú, že viac ako polovica absolventov vysokých škôl nie je štyri roky po ukončení štúdia zamestnaná v odbore, ktorý vyštudovali. O tomto probléme, ale aj o možných riešeniach bude rozhovor s Viliamom Páleníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

logo Televíznej stanice  TA3(17. 05. 2016; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 4/4; Marek Mašura)

Marek Mašura, redaktor: „Naše automobilky majú problém, nemajú dosť odborníkov. Do dôchodku im ročne odíde viac ako 33‑tisíc kvalifikovaných pracovníkov, zo stredných škôl však vyjde iba 5‑tisíc zamestnancov s potrebnými znalosťami. Prieskumy zároveň ukazujú, že viac ako polovica absolventov vysokých škôl nie je štyri roky po ukončení štúdia zamestnaná v odbore, ktorý vyštudovali.

O tomto probléme, ale aj o možných riešeniach sa budem teraz rozprávať s Viliamom Páleníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorého už vítam u nás v štúdiu. Pán Páleník, na začiatok, všeobecná a jednoduchá otázka, poďme sa najprv pozrieť na príčinu tohto problému, o ktorom som hovoril na začiatku – prečo nemajú automobilky dostatok odborníkov?"

Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV: „Tak ten problém má dve strany, prvú ste jasne naznačili – to je starnutie populácie, vplyvom starnutia populácie odchádzajú silné populačné ročníky do dôchodku a na trh práce prichádzajú menšie populačné ročníky. Kde to automaticky vytvára napätie na trhu práce. A toto napätie ale je kombinované ešte so situáciou v našom školstve, ktoré tiež nedostatočne reagovalo na demografický vývoj, na rodenie menej detí. Kedy sa napríklad neznížili kapacity gymnázií, väčšina detí išla na gymnáziá, z toho menšieho populačného ročníku, z nich väčšina ide na vysoké školy a malá časť detí išla do stredných odborných škôl. A preto tie stredné školy generujú málo, málo detí. A ešte je to naviac kombinované s tým, že sa posilnila demokracia, každý si vyberá štúdium, aké uzná za vhodné a ľudia si vyberajú mladí také niečo populárnejšie, ale zároveň zaujímavejšie a možno aj ľahšie. A technické štúdium je v súčasnosti menej populárne, ťažšie, a predsa len väčšina ľudí si vyberá tak povediac tú cestu menšieho odporu."

Marek Mašura: „O Slovensku sa hovorí, že kedysi sme mali naozaj dobré odborné školstvo, čo sa teda stalo za tie roky?"

Viliam Páleník: „Tak to školstvo odborné sa zhoršilo predovšetkým kvôli tomu, že vplyvom demografického vývoja, nižších populačných ročníkov bol menší dopyt po strednom odbornom školstve, presunuli sa tie menšie deti na gymnáziá, a to potom ten malý dopyt, málo študentov, nemožnosť vyberať si študentov viedlo k zníženiu kvality. To v podstate bol nevyhnutý, nevyhnutný následok."

Marek Mašura: „Ako teda zosúladiť tieto dve oblastí, teda aby zo škôl vychádzalo viac odborníkov, ktorí potom nájdu uplatnenie vo firmách?"

Viliam Páleník: „Tak určite treba zvoliť viac opatrení, jednak treba, treba tie školy skvalitniť, treba ich podporiť, motivovať. Urobilo sa duálne vzdelávanie, pribudli informácie o školách, pribudli informácie o uplatnení študentov po skončení školy, pribudli aj informácie o platoch v jednotlivých odboroch. Takže už majú tí mladí ľudia a ich rodičia viac a viac informácií. Mala by sa posilniť pozícia pedagogických poradcov, ktorí by mali byť menej formálni a viac by sa mali v tejto veci angažovať. Takže určite je to potreba mnohých opatrení, aby sa tie doterajšie chyby napravili, korigovali a zároveň to nebude rýchle riešenie, to bude dlhšie trvať, kým ľudia sa vzdelajú a zaberú na tom trhu práce nejaké, povšimnutiahodnú časť, tak to trvá, najmenej desať rokov."

Marek Mašura: „Nemali by školy dostávať peniaze podľa toho, koľko odborníkov, ktorí samozrejme nájdu uplatnenie na trhu, vyškolia?"

Viliam Páleník: „Tak mali by, ale základný problém je, že treba prispôsobiť štruktúru vzdelávania budúcim potrebám trhu práce a dôležité je to slovo budúci. Čiže keby sme brali, koľko teraz vyškolia a koľkí sa zamestnajú, to by bolo jedno kritérium, samozrejme treba, aby sa aj teraz zamestnali. Ale zároveň ony musia prispôsobovať tú štruktúru vzdelávania tomu, čo bude, napríklad študent gymnázia alebo strednej školy študuje štyri roky, päť rokov, prípadne študuje bakalárske, to je šesť, sedem rokov a treba vedieť, čo bude treba o sedem rokov a nie to, čo je treba dnes."

Marek Mašura: „A vieme to dnes?"

Viliam Páleník: „Tak sú, sú projekty, kde už sa odhaduje ten budúci dopyt po práci a tak ďalej, to je jeden aspekt. A druhý aspekt je, že v študijných odboroch sa začínajú podporovať tie časti štúdia, kde získavajú základné znalosti a tie konkrétne odbornosti získajú potom v ďalšom štúdiu alebo v praxi, aby boli flexibilní, aby boli ľahšie rekvalifikovateľní. Čiže treba, aby si správne zvolili ten hlavný smer, čo študujú, aby boli schopní v tom smere sa potom ešte dokvalifikovať podľa konkrétnej úzkej špecializácie, ktorú budú robiť. Takže sú to obidve veci, treba, aby študovali to, čo bude treba a ešte aby boli schopní rýchlo sa doučiť to, čo v konkrétnej pracovnej pozícii budú potrebovať."

Marek Mašura: „Ešte jedna otázka, vy ste tu spomínali to duálne vzdelávanie, ja len pre divákov zopakujem, že pri duálnom vzdelávaní ide o to, že teóriu absolvuje študent na škole a prax vo firme a týmito krokmi si vlastne firmy, napríklad automobilky, pripravujú svojich ľudí. Ako vnímate tieto projekty duálneho vzdelávania, kde sú ich výhody a kde sú možno rezervy?"

Viliam Páleník: „Určite to bolo dobré, že bolo zavedené duálne vzdelávanie, nakoniec veď bolo u nás pred rokom 1989 úplne bežné, v inej trochu podobe, prevzali sa skúseností Nemecka a Rakúska, veľmi dobre, správny krok. Ale zaujímavé je, že práve v tejto oblasti, ktorá bola veľmi správna, možno mala prísť prv, štát veľmi šetril, málo prostriedkov do toho ide, veľmi opatrne, nesmelo sa do toho púšťa. To je jedna vec, čiže bolo by treba viac peňazí pre tie firmy, ktoré si vychovávajú ľudí, viac prostriedkov pre tie školy, ktoré učia teóriu. Ale hlavne netreba zabúdať aj na súvisiace opatrenia, ktoré v podstate sa nespravili, alebo veľmi podcenili, a to je automaticky, keď žiaci stredných škôl pôjdu sa odborne vzdelávať na pracovisko, tak ostanú zbytočnými tí doterajší majstri odbornej výchovy a pre tých bolo treba pripraviť nejaké iné uplatnenie a nenechať ich, tak povediac, napospas alebo na svojvôľu alebo solidaritu vedenia školy. Takže tieto súvisiace opatrenia by sa mali posilniť a malo by sa aj zvýšiť množstvo peňazí a viac odvahy do tejto oblasti, lebo naozaj sa dobre uchytila v praxi, je o to veľký záujem. A netreba ale zabúdať, že súčasný priemysel, sa zvyšuje jeho, jeho kvalita a jeho zložitosť a zároveň aj klesá tá úroveň vysokoškolsky vzdelaných ľudí vplyvom určitej inflácie vzdelania a v podstate už pri tých výrobných podnikoch bežne budú robiť napríklad bakalári. Čiže to duálne vzdelávanie by sa malo rozšíriť aj do univerzít, do bakalárskeho štúdia, aby vychovávali tiež pracovníkov pre konkrétnych zamestnávateľov na praktickú prácu a ten druhý a tretí stupeň vysokoškolského vzdelania budú tí typickí vysokoškoláci, ale otázka bakalárov je u nás mimoriadne zanedbaná."

Marek Mašura: „Treba asi spomenúť v tejto súvislosti aj to, že keď firmy nemajú dostatok odborníkov, tak v podstate musia si tých ľudí, ktorí vyjdú z vysokých alebo stredných škôl, preškoliť, a to stojí nemalé náklady."

Viliam Páleník: „Áno, stojí to náklady, väčšinou to štát platí, prispieva im na to, málokedy si to platia úplne sami, ale na druhej strane naozaj je chybou štátu, keď financuje štúdium človeku, ktorý, ako absolvent, keď je nezamestnaný mu platia nejakú rekvalifikáciu, jednoducho ten štát má s týmito prostriedkami nakladať opatrnejšie a naozaj účelnejšie. Nenechať to na takú svojvôľu, nespoliehať na ruku trhu v tejto oblasti, lebo ruka trhu funguje spoľahlivo a veľmi, veľmi jasne, ale treba si uvedomiť, že aby trh dosiahol rovnováhu, potrebuje niekoľko transakcií trhových a jedna transakcia trhová je jedna generácia vzdelaných ľudí. Takže za tri, štyri generácie, za 50 rokov to trh zariadi. Ale toľko by sme nemali čakať a tomu trhu treba pomôcť, dať mu informácie a zasiahnuť aj štátom do tejto oblasti."

Marek Mašura: „Firmy a konkrétne automobilky často hovoria o tom, že v prípade nedostatku odborníkov zo Slovenska, musia sa obrátiť na Ukrajinu, do Bulharska, do Rumunska a odtiaľto zohnať ľudí. Mali by mať možno títo ľudia ľahší prístup na náš trh práce, alebo je problém inde?"

Viliam Páleník: „Ja si myslím, že by nemali mať, majú tú možnosť, keď je to naozaj potrebné, je to možné, ale netreba to, z toho robiť cieľ, netreba to viac podporovať. Nezabúdajme, že ten, pre koho sme my zaujímaví, sú tie chudobnejšie postkomunistické krajiny ako spomínané Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina alebo Moldavsko a podobne, ale tieto krajiny tiež prechádzajú starnutím, klesla tam pôrodnosť, majú svoje ekonomické problémy a bolo by od nás cynické, keby sme cieľavedome vysávali z týchto krajín kvalitnú pracovnú silu. To by nebolo pre, nebolo by to správne z našej strany. A druhá vec je, že nezabúdajme, že my máme veľmi vysokú mieru dlhodobej nezamestnanosti, máme svojich ľudí, ktorí nemajú prácu, sú to tí dlhodobo nezamestnaní rôzneho veku a v extrémnom prípade sú to aj segregované rómske komunity a nebolo by správne, aby sme z našich prostriedkov takpovediac živili dlhodobo nezamestnaných a zároveň si nejakým zvýhodňovaním kupovali ľudí zo zahraničia, ktorých tam potrebujú. Nebola by to správna cesta, musíme sa venovať zamestnaniu našich ľudí, ktorí sú nezamestnaní a nepodporovať príchod cudzích ľudí, ktorí tam budú chýbať."

Marek Mašura: „Pán Páleník, ja ešte na záver zhrniem jednu informáciu, ktorú som už spomínal, prieskum, aktuálny prieskum ukázal, že viac ako polovica absolventov vysokých škôl nie je štyri roky po ukončení štúdia zamestnaná v odbore, ktorý vyštudovali. Nemali by možno, a toto je skôr taká filozofická otázka, nemali by možno aj rodičia vzdelávať svoje deti v takom duchu, aby študovali to, čo je na trhu potrebné?"

Viliam Páleník: „Tak samozrejme aj školy by mali aktívnejšie ponúkať to, čo je na trhu potrebné, to niekedy nerobia. Je tam určitá zotrvačnosť aj univerzít a ďalších škôl. Mali by v tom byť aktívni aj zriaďovatelia, ale mali by aj rodičia vychovávať deti k tomu, aby si hľadali prácu, s ktorou sa zamestnajú. A pri všetkej láske a rodinnej akejsi solidarite tak dať jasne najavo tým deťom, že im rodina pomôže, dá im vzdelanie, ale potom rodina bude očakávať, že ten človek sa postaví na svoje nohy a bude zase pomáhať svojim rodičom, keď budú starší. Ale nie je možné, aby rodičia živili dieťa, keď študuje, potom ho živili aj keď doštuduje a je nezamestnané, a potom ho živili ešte na ďalšie štúdium. Jednoducho treba tomu dieťaťu jasne povedať, že už je dospelé a má sa postaviť na svoje nohy a má byť zodpovedné za výber svojho, povolania, svojho zamestnania a nie je tam na mieste prehnaná solidarita ani od štátu, ale ani z domácností. A štát by mohol v tomto aj urobiť konkrétne kroky, napríklad zaviesť daňovú pôžičku, aby človek, ktorý študuje, aby mohol študovať za svoje prostriedky, ktoré si požičia, nezaťažoval tým rodinu, niektoré rodiny aj nemajú peniaze, napríklad chudobné rodiny. Nie je to vôbec jednoduché vyštudovať človeka. A ten človek sa zamestná, tak tie splátky pôžičky by sa mu mali započítať z daní, ak sa nezamestná, alebo sa zamestná v zahraničí, tak by mu mala ostať tá pôžička tak povediac na krku, lebo on si ju zobral, on vyštudoval, on je za to zodpovedný, čo si vybral. A takýto, finančný tlak by mohol tých mladých ľudí skôr uviesť do reality, aby si naozaj vyberali niečo, čo ich zaujíma a baví, ale zároveň, aby boli schopní s tým sa zamestnať a uživiť sa. Táto kombinácia je potrebná a treba takéto skupiny opatrení urobiť na štátnej úrovni v hospodárskej politike, ale aj zmeniť povedomie detí a rodičov a tú solidaritu s deťmi nepreháňať, aj keď láska je potrebná. Ale to už je taká opičia láska, keď rodičia živia deti vlastne do 40‑tky."

Marek Mašura: „Pán Páleník, tak to bola zaujímavá myšlienka na záver nášho rozhovoru, ďakujem vám veľmi pekne, že ste si našli čas pre našich divákov a prajem vám ešte príjemný zvyšok dňa."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
sociálne vedy , Slovenská akadémia vied, vzdelávanie

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy, Spoločenské vedy

Tlač