Európa vybuduje vedeckú základňu na Mesiaci

06. 05. 2016

Európska vesmírna agentúra (European Space Agency – ESA) plánuje v horizonte dvadsiatich rokov vybudovať na Mesiaci vedeckú základňu. Plány ESA prišiel na Slovensko predstaviť jej generálny riaditeľ Johann-Dietrich Wӧrner. Redaktorke RVTS poskytol exkluzívny rozhovor.

Rozhlasová stanica Slovensko_logo(5. 5. 2016; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/3; Alexandra Kazlovová, Filip Minich)

Filip Minich, moderátor: „Európa vybuduje vedeckú základňu na Mesiaci. Projekt Európskej vesmírnej agentúry by sa mal stať realitou o dvadsať rokov. Odvážne plány Európskej vesmírnej agentúry prišiel na Slovensko predstaviť jej generálny riaditeľ Johann-Dietrich Wӧrner. V exkluzívnom rozhovore pre RTVS upresnil detaily misie. Napríklad to, z akého materiálu plánuje agentúra postaviť budovy. Zhovárala sa s ním kolegyňa Alexandra Kazlovová."

Alexandra Kazlovová, redaktorka: „Európska vesmírna agentúra plánuje vybudovať na mesiaci základňu v horizonte dvadsiatich rokov. Čo je hlavným cieľom mesačnej dediny?"

Johann-Dietrich Wӧrner, generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry: „V súčasnosti spolupracujeme na projekte medzinárodnej vesmírnej stanice. Sú tam Rusi, Američania, Kanaďania a európski astronauti. Ale projekt ISS sa raz skončí a my by sme mali mať alternatívu k vesmírnej stanici. Spísal som všetky požiadavky a vyplynuli z toho dve možnosti. Jedna je mať stanicu na orbite Zeme a druhá je ísť na Mesiac. Rozhodli sme sa pre Mesiac a nazvali sme to Mesačná dedina. Podstatou je, že v nej budú rôzni ľudia rôznych národností. Každý prispeje niečím iným a vytvoria komunitu. Ja by som bol rád, aby sa na tom projekte podieľalo čo najviac štátov. Každý z nich má iné možnosti z hľadiska robotiky, telekomunikácií alebo ťažby."

Alexandra Kazlovová: „Takže bude to niečo ako vesmírne laboratórium. Aký je rozdiel medzi laboratóriom na orbite Zeme a na povrchu Mesiaca?"

Johann-Dietrich Wӧrner: „Tých rozdielov je viac. Po prvé, nie je tam nulová gravitácia, ale ak sa na to pozrieme celkovo, ISS je ako zatvorený obchod. Ak tam chcete ísť, musíte byť členom projektu. Základňa na mesiaci bude otvorená pre všetky národy a rovnako aj pre všetky súkromné spoločnosti. Viacero súkromných spoločností už prejavilo záujem letieť na Mesiac. Chcú tam ťažiť a podobne. Mesačná dedina by mala byť kombináciou vedeckého a technologického výskumu a mala by byť základným kameňom pre dlhšie cesty v rámci našej slnečnej sústavy."

Alexandra Kazlovová: „Z hľadiska technológií čo musíte ešte urobiť, aby sa Mesačná dedina stala skutočnosťou?"

Johann-Dietrich Wӧrner: „Podstatou bude využiť mesačný materiál na vybudovanie infraštruktúry, kde by mohli astronauti zostávať dlhší čas. Vieme, že radiácia na Mesiaci je veľmi silná, takže ak chcete poslať ľudí na Mesiac alebo aj na Mars, musíte mať pre nich prístrešok. Preto chceme vyvinúť také technológie, ktoré budú pomocou 3D tlače využívať mesačný materiál pri stavbe budov."

Alexandra Kazlovová: „Takže mesačný materiál ochráni ľudí pred radiáciou?"

Johann-Dietrich Wӧrner: „Áno, pri všetkých doterajších misiách na Mesiac sme si všetko nosili so sebou zo Zeme. Ak chceme jedného dňa letieť na Mars, nemali by sme to tak robiť. Čiže naším cieľom je využiť mesačný materiál na stavbu základní, ale aj na stavbu rádiového teleskopu, ktorým by sme videli hlbšie do vesmíru. Ak by ste totiž išli na odvrátenú stranu Mesiaca, jeho tieň vás ochráni pred radiáciou aj rádiovými signálmi zo Zeme, takže pohľad do vesmíru je odtiaľ oveľa lepší."

Alexandra Kazlovová: „Už predtým ste v súvislosti s vesmírnou základňou spomínali aj turizmus. Teraz je však vesmírna turistika veľmi drahá. Ako vidíte jej budúcnosť?"

Johann Dietrich Woerner: „Ak sa pozrieme do minulosti, tak dvesto rokov, aj obyčajný turizmus bol veľmi drahý. Keď ste v tom čase cestovali do Spojených štátov amerických, prejsť Atlantik bolo veľmi nákladné, ale teraz je to dostupnejšie. Toto isté sa bude diať aj s vesmírnou turistikou. Teraz stojí lístok do vesmíru dvestotisíc eur, niekedy aj niekoľko miliónov, ale to sa zmení. A myslím si, že Mesiac je veľmi zaujímavé miesto pre turistiku. Som si istý, že v budúcnosti to bude dostupnejšie."

Alexandra Kazlovová: „Porozprávajme sa teraz o jednej z vašich najznámejších misií, o misii Rosetta. Rozmýšľali ste niekedy o tom, že by ste priniesli pristávací modul Philae naspäť?"

Johann-Dietrich Wӧrner: „Nie, z viacerých dôvodov to nie je možné. Ale to, čo dokázala Rosetta a Philae, je neuveriteľné. Keď som nastúpil do nemeckého vesmírneho centra, tak som povedal, že to nie je možné, že sa to nedá. Zo vzdialenosti viac ako dvadsať kilometrov Rosetta modul len vysunula a on dopadol na veľmi drsný povrch otáčajúcej sa kométy. Európa je prvá, komu sa také niečo podarilo. Sme veľmi hrdí, že sme mali takúto misiu, ale nikdy sme nepremýšľali nad tým, že by sme modul priniesli naspäť. Navyše nemá motor, takže ani nemôže z kométy vzlietnuť."

Alexandra Kazlovová: „Aký najväčší poznatok sme získali z misie Rosetta?"

Johann-Dietrich Wӧrner: „Misia Rosetta bola vedeckou misiou. Nejaké poznatky sme už získali a ďalšie získame aj v nasledujúcich rokoch. Jeden poznatok sa týka vody. Odkiaľ sa na Zemi vzala voda? Dve tretiny povrchu tvorí voda, ale v minulosti bola Zem taká horúca, že tu voda nebola. Vedci si preto mysleli, že mohla prísť z meteoritov, ale tie sú väčšinou skalnaté. Potom si mysleli, že ju mohli priniesť asteroidy, ale nebolo to tak. Ďalšou teóriou bolo, že pochádza z komét, preto sme skúmali ľad na kométe Čurjumov  Gerasimenko. Avšak voda na kométe a na Zemi nie je rovnaká. Takže sme zistili, že tento druh kométy vodu na Zem doniesť nemohol."

Alexandra Kazlovová: „Ktorý projekt alebo misia Európskej vesmírnej agentúry priniesla ľudstvu najväčší poznatok?"

Johann Dietrich Woerner: „Je to ťažká otázka, ale spomeniem jednu misiu, pretože bola nesmierne zaujímavá a stále sa ňou dennodenne zaoberáme. Bola to misia na Venušu. Na základe nej sme zistili, že Venuša má skleníkový efekt a je tam veľmi silná klimatická zmena. To bol impulz pre nás, aby sme sa pozreli na Zem. Vtedy sme zistili, že aj my máme problém s klimatickou zmenou. A to je niečo, čo nás ovplyvňuje aj dnes a zistili sme to na základe bádania vo vesmíre."

Filip Minich: „Toľko o dobývaní vesmíru kolegyňa Alexandra Kazlovová v rozhovore so šéfom Európskej vesmírnej agentúry Johannom-Dietrichom Wӧrnerom.“

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.  

(MB)

Kľúčové slová:
fyzikálne vedy, astronómia, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač