Prognóza z Bruselu

05. 05. 2016

Ako sa bude dariť našej ekonomike v tomto roku, budú pribúdať pracovné miesta a ako bude hospodáriť naša vláda a čo bude mierne negatívne? Na aktuálnu prognózu Európskej komisie sa pozrieme teraz spolu s Vladimírom Balážom, prognostikom Slovenskej akadémie vied v rozhovore pre TA 3.

(03. 05. 2016; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 2/4; ‑ Marek Mašura)logo Televíznej stanice  TA3

Marek Mašura, moderátor: „Ako sa bude dariť našej ekonomike v tomto roku, budú pribúdať pracovné miesta a ako bude hospodáriť naša vláda? Na aktuálnu prognózu Európskej komisie sa pozrieme teraz spolu s Vladimírom Balážom, prognostikom Slovenskej akadémie vied, ktorého už vítam u nás v štúdiu, prajem príjemný dobrý deň. Pán Baláž, naša ekonomika by mala v tomto roku mierne spomaliť, ale napriek tomu má rast prekročiť tri percentá. Tak sú to teda dobré správy pre Slovensko alebo nie?"

Vladimír Baláž, prognostik Ekonomického ústavu SAV: „Tá celková prognóza je naďalej veľmi slnečná a tá hlavná správa je, že sa nepredpokladá, že by na budúci alebo ten ďalší rok prišla taká tá veľká kríza, ktorú už niektorí ekonómovia očakávajú, že sa vyskytne každých osem alebo deväť rokov. Tie správy napriek nejakým tým drobným chybičkám krásy sú stále veľmi priaznivé, ekonomika eurozóny má stále rásť veľmi solídnym tempom a veľmi solídnym tempom bude rásť aj slovenská ekonomika. Bude sa znižovať nezamestnanosť a budú rásť aj mzdy."

Marek Mašura: „Povedzme si viacej o tej slovenskej ekonomike, čo nás najviac potiahne?"

Vladimír Baláž: „No, bude sa opakovať taký rast z minulých rokov, že ten rozhodujúcim príspevkom k ekonomickému rastu bude takzvaná domáca spotreba, spotreba domácností, čo ľudovo povedané sú vlastne výdavky našich spotrebiteľov. Čiže ľudia budú mať viacej peňazí, budú viacej míňať v obchodoch a tým pádom toto potiahne ekonomiku. Spotreba domácností bude tvoriť asi 80 percent celého toho rastu, bude tam aj pozitívny príspevok exportov. Čo bude také mierne negatívne, že nám trošku poklesnú investície. Minulý rok sa nám dočerpávali eurofondy, vo veľkom stavali rôzne diaľnice, dokončovali sa rekonštrukcie železníc, stavali sa rôzne školy, všade sme videli tie veľké tabule, že toto bolo podporené z projektov EÚ. Samozrejme tento rok tieto investície budú ďaleko menšie."

Marek Mašura: „Kde sú riziká pre náš hospodársky rast v tomto roku teda?"

Vladimír Baláž: „Vždy platí na Slovensku, že tie riziká sú tie externé, čiže nie sú to riziká, ktoré by šli od nás zvnútra, ale sú to najmä riziká nejakej globálnej ekonomiky. Dôvodom toho spomalenia, mierneho spomalenia rastu eurozóny je očakávané zhoršovanie kurzu eura voči doláru, to znamená, že nám to euro trošku stvrdne, čím pádom sa trošku zhoršia pozície nejakých vývozcov najmä do Číny a Spojených štátov amerických a nejakým spôsobom sa to zrejme dotkne aj slovenskej ekonomiky. Ale skutočne to bude veľmi malý vplyv."

Marek Mašura: „Poďme sa pozrieť na to, ako sa bude vyvíjať trh práce na Slovensku, budú aj pribúdať pracovné miesta?"

Vladimír Baláž: „Tam je prognóza ďalej slnečná, hovorí sa, že tá miera nezamestnanosti merané cez výberové zisťovanie pracovných síl v tomto roku dosiahne v priemere, to je dôležité číslo, v priemere 10,5 percenta a v tom ďalšom roku 2017 by to malo byť 9,5 percenta. Samozrejme kedysi by sme to vítali ako fantastickú správu, dnes už sa zamýšľame nad tým, že či nezamestnanosť pod deviatimi percentami napríklad je dobrá správa. Preto nám dramaticky začínajú chýbať v mnohých odvetviach kvalifikované pracovné sily."

Marek Mašura: „Poďme sa posunúť ďalej, tentokrát k deficitu, komisia si všimla aj to, že nám vlani trošku, dovolím si povedať vystrelil deficit. Aj keď sa udržal pod tromi percentami výkonu ekonomiky, teda pod tou magickou hranicou stanovenou maastrichtskými kritériami, ako to odborníci vysvetľujú?"

Vladimír Baláž: „No pod tie tri percentá sme sa naozaj dostali len o chĺpok a teraz nebudeme sa venovať viete, takej tej prestrelke medzi ministerstvom financií a Európskou komisiou, že čo nám mali započítať a čo nezapočítali. Európska komisia v podstate vidí také tri dôležité zdroje toho zvýšeného deficitu. Ten prvý zdroj je taký akceptovateľný, to sú vlastne zvýšené výdavky na kofinancovanie tých európskych investičných projektov. Áno, vo veľkom sa finišovali na diaľniciach, železniciach, štát tam musel dať nejaký ten svoj finančný príspevok. Tento deficit z týchto príčin mne osobne by nevadil, pretože to sú naozaj investície. Čo si však všimla Európska komisia je aj pokračujúci rast výdavkov na zdravotníctvo, ktorý sa neprejavuje v nejakom, zlepšení kvality života alebo kvality dĺžky dožitia, a tak isto samosprávy šetria ďaleko menej, ako sa predpokladalo."

Marek Mašura: „Čo očakáva Európska komisia v prípade nášho deficitu v tomto roku, tam to má myslím že klesať."

Vladimír Baláž: „No na tento rok sa predpokladá deficit na úrovni 2,4 percenta HDP, ale to zmenšenie deficitu podľa názoru Európskej komisie ide iba na vrub vyššieho nárastu príjmov. Európska komisia predpokladá, že štát bude efektívnejšie vyberať dane, tak isto vlastne bude rásť aj naša ekonomika, čiže opäť sa vyberie viacej daní, nepredpokladá sa, že by klesli výdavky, a to najmä v takých oblastiach, ako je zdravotníctvo. Pretože tam podľa názoru komisie nedôjde k zlepšeniu efektívnosti."

Marek Mašura: „Čiže inými slovami – môžeme to interpretovať tak, že Európska komisia by rada uvítala v prípade tých výdavkov nejaký pokles, nejaké škrty?"

Vladimír Baláž: „Skôr by uvítala, keby sa tie výdavky realizovali nejakým efektívnejším spôsobom, to znamená, že tá kvalita zdravotníctva, zdravotnej starostlivosti by zostala prinajmenšom rovnaká, ak nie lepšia, ale pri menších výdavkoch. Európska komisia si myslím oprávnene myslí, že k tomu ešte v tomto roku nedôjde. Ale videli sme impresívne plány našej vlády, že od roku 2017 už sa má konečne zaviesť e‑health v zdravotníctve, elektronické zdravotníctvo, majú sa zaviesť platby za diagnózy. To sú veci, ktoré sme počúvali už pred piatimi, šiestimi rokmi a dúfajme, že konečne na ne príde."

Marek Mašura: „Poďme sa posunúť ďalej, vy ste na začiatku hovorili o rastúcich mzdách. Teda aspoň tak hovorí prognóza Európskej komisie, povedzme si o tom viac."

Vladimír Baláž: „Áno, to je to, čo myslím našich poslucháčov bude zaujímať tak najviac, pretože tie úvahy o tých deficitoch a podobných veciach sú predsa len trošku abstraktné. Tá prognóza je veľmi priaznivá, hovorí, že mzdy narastú v tomto roku v priemere o 3,5 percenta a v tom budúcom roku dokonca o 3,9 percenta, čo je naozaj rekordný rast. A tým pádom vlastne aj naša ekonomika bude z najväčšej miery závislá na raste osobnej spotreby."

Marek Mašura: „A čo ceny? Teraz máme takú vlnu zlacňovania na Slovensku, niekoľko mesiacov trvajúcu. Bude to ešte pokračovať?"

Vladimír Baláž: „Európska komisia si myslí, že tohto roku ešte stále bude pokračovať nejaká mierna deflácia, ale už na ten budúci rok vraj majú ceny rásť. Viete, ale to je situácia, ktorú vlastne si myslela Európska komisia, že nastane už tento rok, a potom ešte predminulý rok, čiže je to ako s tým deficitom, ktorý viete, sa zmenší už na budúci rok alebo o dva roky, a tak isto sa predpokladá, že aj tá inflácia sa konečne dostane do kladných čísel už o rok. Ale nikdy to nie je tak. V tomto prípade sa Európska komisia spolieha na to, že tie ceny ropy sú na dne a že začnú trošku rásť a tým pádom sa vlastne nárast cien ropy prenesie do cien bývania, cien dopravy, a proste aj do cien poľnohospodárskych výrobkov, pretože ani tam nemôžete bez nafty pozbierať tú úrodu. Či to tak bude, to sa ešte uvidí, ja sa skôr obávam, že keď naozaj začnú rásť ceny ropy a dôjde k nejakému významnejšiemu rastu cien trebárs potravín, tak potom by sa napríklad spomalil aj spotrebiteľský dopyt."

Marek Mašura: „Ešte jedna otázka, keďže niektorí diváci by sa teraz možno spýtali, prečo my hovoríme o raste cien ako o niečom, čo by malo prísť a čo je dobré pre našu ekonomiku, keď spotrebitelia vlastne najviac ťažia z tých klesajúcich cien. Tak skúsme to vysvetliť, prečo odborníci, Európska centrálna banka a ďalší ekonómovia chcú, aby toto obdobie deflácie skončilo, aby sme sa teda dostali do obdobia už rastúcich cien."

Vladimír Baláž: „A ekonomickej histórie aj z ekonomickej praxe poznáme príklady, keď v niektorých krajinách ceny klesali dlhodobo a veľmi to podviazalo ekonomický rast. Uvedomte si, že napríklad, keď ja vyrábam nábytok a ceny nábytku klesajú, tak síce najprv začínajú tí spotrebitelia ten nábytok kupovať, ale potom sa toho nasýtia, ja mám menšie tržby, pretože tie moje výrobky sú lacnejšie, musím prepúšťať ľudí. Čím viacej ľudí prepustím, tak pádom je vlastne menšia kúpna sila a začína sa takzvaná deflačná špirála. To je niečo, čo nám zatiaľ nehrozí, pretože nám naopak tá nezamestnanosť klesá, ale keby tento vývoj bol dlhodobý, povedzme desať, pätnásť rokov, tak ako je to v Japonsku, tak by nás to naozaj veľmi poškodilo. A myslím si, že Európska komisia, ale aj Európska centrálna banka sa ešte stále obávajú toho japonského scenára."

Marek Mašura: „A nehrozí to teda ani Slovensku ani európskej ekonomike?"

Vladimír Baláž: „Slovensku zatiaľ nie, ale v tej európskej ekonomike sa už naozaj prejavujú také náznaky, že by sa tá, ak nie deflačná špirála, ale také dlhodobé obdobie poklesu cien a s tým, tým pádom aj obdobie poklesu investičnej aktivity mohlo dostaviť. A s tým súvisia aj tie rôzne také netradičné aktivity Európskej centrálnej banky, ktorá doslova zaplavuje trh peniazmi, aby povzbudila ekonomický rast, čo sa jej až tak veľmi nedarí."

Marek Mašura: „Pán Baláž, to už bola moja posledná otázka, ďakujem vám veľmi pekne, že ste si našli čas pre našich divákov."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač