Cyklotrónové centrum na Slovensku nebude

09. 06. 2016

Projekt cyklotrónového centra vznikol ešte v roku 1996. Jeho úlohou mal byť okrem iného aj výskum a vývoj v oblasti rádioaktívnych látok, ktoré sa používajú na liečbu chorôb. Postupne ale centrum narážalo na problémy s financovaním. Projekt cyklotrónového centra po dvadsiatich rokoch definitívne končí. Tému rozoberie s Karolom Holým z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského  redaktorka M. Jančkárová.

logo Televíznej stanice STV 2(08. 06.2016; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21:00; por. 4/9; Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: „Projekt cyklotrónového centra po dvadsiatich rokoch definitívne končí. Rozhodla o tom vláda, ktorá ho vymení za dvesto študijných pobytov v Rusku. Trojročné doktorandské štúdium v oblastiach jadrovej fyziky by mali absolvovať slovenskí študenti v nasledujúcich desiatich rokoch."

Peter Plavčan, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR (nominant SNS): „Ja som musel riešiť problém, ktorý predo mnou vyvstal, keď som nastúpil do funkcie, a s týmto riešením som spokojný. Na jednej strane je technologické zariadenie v zostatkovej hodnote jedna celá sedem milióna eur a na druhej strane ponuka odštudovať budúcich teoretikov, prípadne praktikov pre jadrovú energetiku a hodnota tohto kontraktu je šestnásť miliónov eur."

Marta Jančkárová: „Projekt cyklotrónového centra vznikol ešte v roku 1996. Jeho úlohou mal byť okrem iného aj výskum a vývoj v oblasti rádioaktívnych látok, ktoré sa používajú na liečbu chorôb. Postupne ale centrum narážalo na problémy s financovaním. Tému rozoberieme s Karolom Holým z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Dobrý večer."

Karol Holý, jadrový fyzik, UK v Bratislave (hosť v štúdiu): „Dobrý večer prajem."

Marta Jančkárová: „Projekt cyklotrónového centra teda podľa dnešného rozhodnutia vlády má definitívne skončiť, aj keď nevedno, či ešte neexistujú nejaké ďalšie možné scenáre. Ako vnímate jeho výmenu za študijný pobyt dvesto študentov v Rusku?"

Karol Holý: „Tak dá sa povedať, že to je slabá náplasť na ciele toho projektu. Je fajn, že naši študenti budú mať možnosť študovať na výborných ruských univerzitách, na druhej strane nie je to ekvivalent toho, čo by bolo schopné pripraviť alebo dať tým študentom naše cyklotrónové centrum. To znamená, že oni tam vyštudujú a je otázka, kde sa potom vrátia títo ľudia, keď tuná nebude zázemie na nejakom pracovisku, kde budú môcť ďalej pôsobiť. Samozrejme, otázka je tiež, že či dvesto študentov je ekvivalent toho, čo zostane vlastne v Dubne ako finančne."

Marta Jančkárová: „Podľa ministra školstva sa to približne vyrovná. Otázka možno môže stáť aj tak, že ak by to cyklotrónové centrum bolo dokončené, tak tí študenti by zrejme mohli nájsť uplatnenie aj tu."

Karol Holý: „Samozrejme, že tá výchova, ja pracujem pri výchove jadrových fyzikov asi tridsaťpäť rokov, viem, čo to znamená, ako sa vychovávajú doktorandi. Doktorand je ten, ktorý hlavne sa učí na konkrétnej robote, na konkrétnej výskumnej úlohe. To znamená, že teraz ten hlavný prínos z toho doktoranda budú mať ruské univerzity, ruské vysoké školy. To znamená, že na jednej strane dáme naše peniaze a prínos zostane vlastne v Rusku, na ruských vysokých školách."

Marta Jančkárová: „Pripomeňme, že na projekt cyklotrónového centra išli doteraz už naozaj veľmi veľké peniaze, vyše stodvadsaťdva miliónov amerických dolárov, ďalšie desiatky miliónov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ďalšie aj zo štátneho rozpočtu. Čím to je, že ten projekt takto uviazol a po dvadsiatich rokoch prišiel verdikt nedokončíme?"

Karol Holý: „No, treba si uvedomiť, že projekt cyklotrónového centra nie je výstavba nejakej čističky alebo nejakej diaľnice, že to potrebuje „spústu“ intelektuálnej činnosti. Každý ten projekt je inakší, neexistuje rovnaký projekt vo svete. Čiže už samotná príprava alebo realizácia toho projektu je veľmi náročná. A druhý, myslím, že dôvod toho, prečo to trvalo tak dlho, je to, že vlastne už na začiatku, keď sa zriadilo, keď sa prijalo nejaké uznesenie vládne o zriadení cyklotrónového centra, vlastne nestalo sa to samostatnou organizáciou, ale bolo to pod gesciou ďalšej organizácie."

Marta Jančkárová: „Pripomeňme, aký mal byť ten pôvodný význam cyklotrónového centra, a nielen pre Slovensko, ale aj pre strednú Európu, či už pre vedu, medicínu, ale aj komerčné využitie."

Karol Holý: „No, treba si uvedomiť, že po rozdelení Česko‑Slovenska vlastne všetky tie jadrové zariadenia, to znamená reaktor, cyklotrón, zostali v Řeži a zostali tam aj vlastne naši odborníci v Českej republike. Takže vlastne cieľom bolo zaplniť túto medzeru, vytvoriť vlastne na Slovensku proste nukleárne centrum, kde by sa mohli rozvíjať tie nukleárne technológie. To bol jeden z hlavných cieľov toho projektu. Pretože dookola v okolitých krajinách proste takéto pracoviská existovali a vlastne toto pracovisko malo byť širokospektrálne, čiže malo byť akýmsi pozitívnym prínosom aj v rámci toho regiónu a samozrejme aj vo svete."

Marta Jančkárová: „Samozrejme, veľmi dôležitou úlohou bola tá medicínska jednak diagnostika, ale aj terapia. Čo sa týka diagnostiky, tak malý cyklotrón sa predsa len podarilo sfunkčniť a ten aj naozaj v praxi funguje a odhaľuje rôzne diagnózy. Ale pre tie terapeutické a ďalšie účely takzvaný veľký cyklotrón, ten sa práve nepodarilo doviezť a sfunkčniť. Aký by bol jeho význam? Ako vôbec tie cyklotróny fungujú v medicíne?"

Karol Holý: „No, treba si uvedomiť, že ten malý cyklotrón, on produkuje hlavne rádiostopy pre rádiofarmaká, ktoré sa používajú potom v nukleárnej medicíne. Čiže na nich je založená jedna z metód veľmi významných, pomocou ktorej vlastne tí lekári vidia do nášho tela, to je pozitrónová emisná tomografia. Ten veľký cyklotrón mal produkovať tiež ďalšie izotopy pre nukleárnu medicínu, ktoré by vlastne šetrili toho pacienta, čiže tá dávka pri tom vyšetrení by bola nižšia. Tiež sa plánovalo s využitím pre terapiu, konkrétne pre terapiu oka, a tiež pre terapiu pomocou neutrónov a proste rôznych, proste tam bola, pomocou neutrónovej záchytovej terapie, čiže takéto metódy. Čiže to využitie v tej medicíne bolo široké a samozrejme boli tie ďalšie možnosti využitia, to znamená v priemysle, materiálnom výskume, analytických metódach a proste samozrejme pri výchove ľudí a samozrejme ešte aj pri výskume, lebo teraz dá sa robiť aj jadrovo-fyzikálny výskum."

Marta Jančkárová: „Keď hovoríme, prepáčte, o jadre, tak všeobecne sa v časti verejnosti určite dvíhajú obavy. Tak to bolo aj v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves ešte niekedy okolo roku 2000. Je prevádzka takéhoto cyklotrónu bezpečná? Ako je to inde, napríklad vo Francúzsku?"

Karol Holý: „No, neviem, ako porovnávať konkrétne s tými centrami vo Francúzsku, pretože napríklad GANIL je ďaleko väčšie centrum, ale z hľadiska vlastne nejakého rizika pre toho obyvateľa tej oblasti nejaké riziká sa nedali očakávať, pretože treba si uvedomiť to, že ten úrad verejného zdravotníctva, ktorý schvaľuje vlastne ten projekt, tak nedovolí, aby vlastne to ožiarenie dosiahlo nejaké hodnoty, ktoré sú nebezpečné pre človeka. To znamená, že ono určí napríklad jednu stotinu nejakej limitnej hodnoty, ktorá je prípustná pre človeka. Ďalej treba si uvedomiť, že vôbec akási nevraživosť voči tomu projektu vznikla aj z toho, že tí ľudia sú málo informovaní o tom, že všetko okolo nás je rádioaktívne, že naše ľudské telá sú tiež rádioaktívne a že prirodzene dostávame nejakú dávku."

Marta Jančkárová: „Áno, existuje aj napríklad prírodný radón, ktorý tiež namerali v oblasti toho projektu."

Karol Holý: „Samozrejme, že prírodný radón je určitým rizikovým plynom, ktorý treba držať v určitých hraniciach hlavne v našich obydliach, ale v tejto oblasti samozrejme ten radón nejako nebol, jednak tie koncentrácie v atmosfére, my sme ich merali, tak boli veľmi nízke, v tom pôvodnom vzduchu boli samozrejme veľmi nízke tiež, takže ani z radónu tam nehrozilo proste nejaké riziko a tie dávky boli ďaleko nižšie v porovnaní s niektorými regiónmi Slovenska."

Marta Jančkárová: „Pán Holý, ďakujem, že ste prijali naše pozvanie. Všetko dobré, dovidenia."

Karol Holý: „Ďakujem za pozvanie."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy, Lekárske vedy

Tlač