Dvojaký meter na hriešnikov

15. 06. 2016

Ministri financií krajín EÚ majú obavy, že Brusel zvýhodňuje veľké štáty. To môže byť podľa nich živnou pôdou pre obavy najmä malých štátov, že Európska komisia  pri rozpočtových hriešnikoch uplatňuje dvojaký meter. O tejto téme si teraz povieme viac s naším hosťom. V štúdiu vítam Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

 logo Televíznej stanice TA 3(14. 06. 2016; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 15.40; por. 1/1; ‑ / Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „Brusel má na rozpočtových hriešnikov dvojaký meter. Obávajú sa toho európski ministri financií. Ich šéf Jerome Dijsselbloem má podozrenie, že komisia zvýhodňuje väčšie štáty. Poukázal napríklad na to, že Francúzsku povolila viac míňať, ako je stanovené. Rovnako tak nepotrestala Španielsko za privysoký deficit. To podľa Dijsselbloema podkopáva dôveru v rozpočtové pravidlá Európskej únie.
Rozpočtové pravidlá hovoria jasne, ak za jeden rok výdavky presiahnu príjmy o viac ako 3 percentá výkonu ekonomiky, musí krajina zaplatiť pokutu, a zatiaľ čo väčšina európskych štátov šetrí, Francúzsko, Španielsko či Portugalsko spomínané pravidlá neplnia, sankcie však platiť nemusia. Rozdielny prístup môže podľa Dijsselbloema spôsobiť, že bude čoraz ťažšie donútiť niektoré krajiny, aby pravidlá dodržiavali.
Ministri financií majú obavy, že Brusel zvýhodňuje veľké štáty. To môže byť podľa nich živnou pôdou pre obavy najmä malých štátov, že komisia pri rozpočtových hriešnikoch uplatňuje dvojaký meter. O tejto téme si teraz povieme viac s naším hosťom. V štúdiu vítam Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Pán Páleník, prajem príjemný dobrý deň, vitajte."

Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň prajem."

Marek Mašura: „Ja hneď na začiatok poprosím réžiu o ukážku krajín, v ktorých vlani rozpočtová sekera prekročila hranicu 3 percent výkonu ekonomiky, a základnou, a teda prvou otázkou je, ako vnímate to, že napríklad Španielsko alebo Francúzsko neboli potrestané napriek vyšším deficitom. Bol na to oprávnený dôvod?"

Viliam Páleník: „Tak predovšetkým treba v tom zozname si všimnúť, že sú tam krajiny, ktoré boli v problémoch počas krízy, to je Grécko, Portugalsko, a chýba tam Írsko, ktoré sa dostalo z krízy a nemá nadmerný deficit. Je tam Španielsko, ktorému hrozilo, že bude treba robiť opatrenia. Nový hriešnik je tam Francúzsko. Čiže väčšina sú tie krajiny, ktoré mali počas krízy problémy. Čiže objektívny dôvod, no tak rozhodne by bolo treba potrestať Grécko, u neho ale je všeobecný názor, že je na tom tak zle, že tým trestom by sme ho len, takpovediac, dorazili, ale ja si myslím, že už je to sedem rokov, a neviem, či je správne nad tým privierať oči takto dlho. Španielsko a Portugalsko, najmä u Portugalska sa tak akosi cení, že sa dostali z problémov, a je také obavy dať im trest, otázka je, či to aj nezneužívajú. A Španielsko a Portugalsko..., Španielsko a Francúzsko je iný prípad. Sú to veľké krajiny, a u týchto krajín niekedy sa argumentuje, že sú, takpovediac..., to znamená priveľké na to, aby padli, že nemôžeme si dovoliť ohroziť stabilitu veľkých krajín. To sú argumenty. Tie argumenty ale podľa mňa nie sú správe, raz tu máme pravidlá, a tie pravidlá sa majú uplatňovať pre všetkých rovnako."

Marek Mašura: „Lebo naozaj je veľa európskych krajín, najmä tých menších štátov, ktoré dodržujú tieto pravidlá, ktoré šetrili tak, aby sa ich rozpočtové sekery dostali pod tú hranicu 3 percent výkonu ekonomiky, či už je to Rakúsko, či už je to Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko, tak tie sa podľa Jeroma Dijsselbloema môžu oprávnene ozvať, tak je tu teda dvojaký meter, že väčšie štáty sú uprednostnené na úkor tých malých?"

Viliam Páleník: „Áno, predovšetkým tie pobaltské krajiny boli krízou veľmi tvrdo postihnuté, Litva, Lotyšsko, aj Estónsko, a drastickými opatreniami sa, takpovediac, odrazili od dna, a teraz už po siedmich rokoch si takmer nepamätajú, že bola kríza, a dívajú sa dopredu, a krajiny, ktoré boli v problémoch, ako napríklad Grécko za tých sedem rokov, tá pomoc je neúčinná, neodrážajú sa od dna, a je to otázka diskusie, či to bolo správne. Pokiaľ ide o Francúzsko, je to naozaj veľká krajina, špecifická, tradične s veľkým štátnym sektorom, a tam otázka verejných financií je veľmi závažná. Tá otázka má dve roviny. Jedna je pravidlám, ktoré sa majú dodržiavať, a iná rovina je odborná diskusia, aké by mali byť tie pravidlá. My pracujeme na európskom projekte, ktorý diskutuje o tom, aké by mali byť pravidlá, a tam nám napríklad vychádza, že vo Francúzsku objektívne je vysoký výdavkový fiškálny multiplikátor, to je, že keď na výdavkovej strane verejné financie vydajú nejaké dodatočné peniaze, tak aký bude dodatočný hospodársky rast, či bude väčší, alebo menší ako tie vydané peniaze. V ich prípade výrazne väčší, im sa vyplatí zvyšovať výdavky..."

Marek Mašura: „Lebo to podporuje ich rast."

Viliam Páleník: „Ale v iných krajinách to vôbec tak neplatí tam zase to škodí, takže v prípade Francúzska po odbornej stránke je aj opodstatnené, že tie výdavky majú byť väčšie, na druhej strane pravidlá platia, toto je diskusia o prípadných budúcich pravidlách, ale tie terajšie pravidlá platia a majú byť uplatňované."

Marek Mašura: „Čiže inými slovami, malo by byť Francúzsko potrestané?"

Viliam Páleník: „Malo by byť Francúzsko potrestané, malo by byť Španielsko potrestané, a nezabudnime, že tie tresty sa výrazne zmenili. Podľa pôvodnému Paktu stability a rastu bola pokuta za prekročený schodok vo výške prekročeného schodku, to znamená, ak Francúzsko prekročilo 5 percent HDP, tak má mať pokutu 5 percent, aby sa to nevyplatilo. Pripomeňme, ak ideme v autobuse, a nekúpime si lístok, tak pokuta je, ja neviem, stonásobok lístku, aby teda sa to naozaj nevyplatilo nekúpiť si lístok. V súčasnosti je pravidlo, že za prekročenie je maximálna pokuta 0,3 až 0,5 percenta HDP. To znamená, že keď sa o 5 percent prekročí, tak desatinka z toho, 0,5 percenta, je pokuta, čiže tie pokuty nie sú finančne likvidačné, je to skôr taký, symbolický charakter to má, že je to pokuta, je to hanba dostať pokutu, takže rozhodne by to Francúzsko finančne nezruinovalo, tie pokuty sú nízke. Podľa môjho názoru mali byť vyššie, ale hovoríme o platných pravidlách. Rozhodne by to Francúzsko finančne nepoložilo, skôr je to závažný argument potom pre vnútropolitickú diskusiu, opozícia začne kritizovať vládu, že dostali pokutu, atď., atď., ale po ekonomickej stránke Francúzsko by to rozhodne nepoložilo."

Marek Mašura: „Dobre. Nie je tu teraz riziko, že keď tieto tri, alebo štyri krajiny nedostali pokutu, že teraz do budúcnosti je to akási živná pôda pre obavy, najmä teda malých štátov, ako som spomínal už na začiatku, že teda tie rozpočtové pravidlá nebudú dodržiavané? Alebo v prípade niektorých štátov nebudú dodržiavané tak, ako by mali?"

Viliam Páleník: „Áno, určite je to závažná téma, a tá téma akéhosi morálneho hazardu je v Európskej únii živá, že ten, kto je neporiadny..."

Marek Mašura: „Ostane neporiadny."

Viliam Páleník: „Tak sa mu vcelku nič nestane, lebo treba byť solidárny, a potom sa mu nič nestane, a potom tí, čo sú poriadni, sa pýtajú, prečo sme takí blbí a prečo tiež nie sme neporiadni, veď nám pomôžu. A nemôžu všetci pomáhať všetkým, to sa zrúti ako socialistický blok potom v čase reálneho komunizmu. Ale tá otázka morálneho hazardu tu funguje jednoducho, ten, kto je neporiadny, musí dostať trest, aby sa mu to nevyplatilo, a ten, kto je poriadny, tak jednoducho musí dostať odmenu v tom, že nemusí živiť tých neporiadnych, takže v tomto je to typický morálny hazard, nie sú to jednoduché veci, nie sú to žarty. Ale mimo tej odbornej roviny, ekonomicko-vedeckej, že aké by mali byť tie kritériá, je tá otázka potom politologická, alebo praktickej aplikácie politiky, ako ja mám skúsenosti, bol som v Európskom hospodárskom výbore 2010 až 15, a mám skúsenosti, že keď nejakej krajine hrozí takýto trest, tak ono to trvá, aj to prijímanie bolo zložité tých trestov, ale aj tá procedúra trvá 3 až 5 rokov, a začnú rôzne politické hry a argumenty, či teda treba ten trest dať, alebo nie, alebo áno, atď., a komisia vždy koná veľmi racionálne, nakoniec ona aj navrhla trest, historická udalosť je za deficity v roku 2002 až 5, Nemecko a Francúzsko malo dostať pokutu v tej výške prekročenia, tú pôvodnú vysokú, komisia to jednoducho zistila, identifikovala a navrhla, a Rada ministrov to mala schváliť, a neschválila. Potom sa pracovníci komisie odvolali na súd, súd rozhodol, že komisia mala pravdu, a nastali zmeny legislatívy. Ale v súčasnosti tiež platí, že komisia má navrhnúť trest, ale Rada ministrov to musí schváliť."

Marek Mašura: „Ale nakoniec je to práve naopak, že tí ministri hovoria, že komisia mala už konať a mala prísť s tými návrhmi na tresty."

Viliam Páleník: „Toto je podľa môjho názoru veľmi závažný politický signál, ako komisia necítila nejakú potrebu autocenzúry, aby jednoducho smelo predkladala vecné návrhy, a je tu prísľub, že tá Rada ministrov to schváli. Ten prístup nepovedal hocikto, povedal to šéf euroskupiny, ale treba podčiarknuť, že tento šéf euroskupiny je zároveň v súčasnosti z predsedajúcej krajiny, a teda predsedá Rade ministrov ECOFIN, a teda dal signál, že my, ministri financií, chceme, aby komisia predkladala..., aby tam v žiadnom prípade nefungovala nejaká autocenzúra. Treba si ale všimnúť dátum, je to na konci holandského predsedníctva, čiže týmto podľa môjho názoru vysiela minister financií Holandska ministrovi financií Slovenska, aby túto štafetu prevzal, a aby tiež posmelil komisiu, aby predkladala tieto návrhy na sankcie s určitým prísľubom, že ten minister financií Slovenska predrokuje a bude lobovať v Rade ministrov ECOFIN, aby ten návrh na tú pokutu prešiel. Takže je to podľa môjho názoru viac politické posolstvo predsedajúcej krajiny Holandska, predsedajúcej krajiny Slovensko v tejto veľmi citlivej a závažnej konkrétnej téme."

Marek Mašura: „Ešte tu máme čas na jednu poslednú otázku. Ako si vysvetľujete, že komisia v prípade Španielska, Portugalska nekonala? A myslíte si, že keby predložila takýto návrh ministrom financií, tak tí to automaticky všetci podpíšu?"

Viliam Páleník: „Tak, samozrejme, ako som povedal, ten mechanizmus schvaľovania nie je jednoduchý. Formálne tá krajina, ktorej sa to týka, nehlasuje, to znamená..."

Marek Mašura: „Čiže Francúzsko by, povedzme, nehlasovalo."

Viliam Páleník: „.. ak by išlo hlasovanie o pokute Španielsku, tak Španielsko asi by neodhlasovalo samé na seba pokutu, ale teda podľa súčasných kritérií by Španielsko nehlasovalo. Ale hlasovalo by Portugalsko a Francúzsko, a tam vznikajú určité koalície, že ja zahlasuje na teba, ty zahlasuješ na mňa, a nejakým spôsobom tie hlasovania spolu súvisia a tie politické určité obchody, podobne ako ich vidíme aj v našom parlamente, určitým spôsobom sofistikovanejšie, ale fungujú aj v tejto oblasti, čiže ak je tých krajín viac, tých neporiadnych, tak ony navzájom akosi všetkých presviedčajú, že sme poriadni a netreba dať pokuty, takže to je jeden aspekt, a druhý aspekt je, že, ako som povedal, Španielsko a Portugalsko sú tie krajiny, ktoré boli v problémoch, a je taký názor, že netreba im dať nejakú tú, ako sa hovorí, ranu z milosti, alebo niečo podobné, čiže mať s nimi takú väčšiu trpezlivosť, ale znova opakujem, tie pokuty nie sú likvidačné, a preto tieto argumenty ja osobne neprijímam. Druhá vec je, že tie diskusie o tom, či tá pokuta má byť, alebo nemá v tých hraničných prípadoch, je veľmi zložitá, a aj sa tam odborne argumentuje, či to je potrebné, alebo nie, a bolo by veľmi dobré, aby aj naše ministerstvo financií malo väčšie odborné zázemie pri tých analýzach tých správaní ekonomík všetkých členských krajín, a v tomto my sa v Slovenskej akadémii vied tomu venujeme, ale bolo by treba, aby tie odborné diskusie o iných krajinách boli vecnejšie a jasnejšie, lebo na tej aj na tej politickej úrovni sa používajú aj odborné argumenty, a nielen čisto politický obchod, alebo politický lobizmus."

Marek Mašura: „Pán Páleník, ja len ešte na záver zhrniem zaujímavú myšlienku, ktorú ste povedali, že teda aj v prípade, že by to Európska komisia takýto návrh podala, tak nie všetci európski ministri financií by s ním súhlasili, teda s takouto sankciou, či už pre Španielsko, alebo Francúzsko. V každom prípade čas na náš rozhovor v tejto chvíli vypršal, bola to naozaj veľmi zaujímavá diskusia, verím, že aj divákom sa páčil. Prajem vám ešte príjemný zvyšok dňa."

Viliam Páleník: „Ďakujem za pozvanie, tiež prajem príjemný zvyšok dňa."


Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie