Následky brexitu

27. 06. 2016

Po referende o brexite musí teraz únia vyriešiť dôležitú otázku, a to, aké bude mať obchodné vzťahy s Britániou. Možností je viacero, spoločný prístup k voľnému európskemu trhu až po tak povediac rozvod v zlom. Ten by priniesol colné bariéry a nevýhody pre cudzincov na jednej aj druhej strane. Problém je aj to, že výsledok britského referenda môže ešte viac podporiť skepsu k európskemu projektu. Názory a postoje popredných predstaviteľov hlavných inštitúcií EÚ a na Slovensku.

 logo Televíznej stanice  TA3(24. 06. 2016; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 7/16; Marek Mašura,  Zuzana Straková Wenzlová, Norbert Dolinský)

Zuzana Straková Wenzlová, moderátorka: „Po referende o brexite musí teraz únia vyriešiť dôležitú otázku, a to, aké bude mať obchodné vzťahy s Britániou. Možností je viacero, spoločný prístup k voľnému európskemu trhu až po tak povediac rozvod v zlom. Ten by priniesol colné bariéry a nevýhody pre cudzincov na jednej aj druhej strane. Problém je aj to, že výsledok britského referenda môže ešte viac podporiť skepsu k európskemu projektu."

Martin Schulz, predseda Európskeho parlamentu: „Postoj Európskeho parlamentu je jasný, sme veľmi smutní z rozhodnutia, ktoré Británia urobila. Je to ale suverénna krajina, preto rozhodnutie voličov rešpektujeme. Teraz nastávajú ťažké chvíle pre obe strany, musíme sa rozhodnúť, aké ďalšie kroky podnikneme."

Donald Tusk, predseda Európskej rady: „Neskrývame, že sme dúfali v iný výsledok, som si plne vedomý toho, ako vážna je táto situácia. Zatiaľ je však priskoro predpovedať, aké politické dôsledky toto rozhodnutie prinesie."

Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie: „Najbližšie hodiny sa určite musíme zamerať hlavne na stabilizáciu finančných trhov a stabilizáciu bankového sektora. No, a na to, aby sme naštartovali proces, verím, v kultivovaný a profesionálny rozchod s Veľkou Britániou."

Marek Mašura, reportér TA 3: „Jedno je isté, politickí lídri majú teraz pred sebou maratón rokovaní o tom, ako budú vyzerať nové obchodné vzťahy medzi Londýnom a zvyškom Európy. Jednou z možností je takzvaný nórsky scenár, teda že by Británia ostala súčasťou európskeho hospodárskeho priestoru."

Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV: „Sa zachováva hlavná výhoda väčšieho ekonomického celku, ekonomická výhoda, voľný pohyb tovarov, práce, kapitálu, služieb."

Marek Mašura: „Ak by naopak Londýn prišiel o túto výhodu, firmám by pribudli clá a cudzinci by sa ťažšie zamestnali v Británii. Približne 90‑tisíc Slovákov žijúcich v krajine sa však zatiaľ nemusí obávať toho, že ich vyhostia, alebo im zrušia možnosť pracovať. Krajina úniu definitívne opustí až o dva roky."

Zuzana Gabrižová, Euractiv.sk: „Tí ľudia, ktorí už dnes roky v Británii žijú, žijú, áno, zmení sa ich postavenie, ale nie je to tak, že by teraz Británia masívne týchto ľudí nejakým spôsobom ani chcela, ani mohla odsunúť."

Marek Mašura: „Európa pritom musí vyriešiť ešte iný problém, ako ostať pohromade, po britskom, nie Európskej únie, totiž môžu chcieť referendum aj Holanďania či Francúzi, čo by mohlo ohroziť aj projekt samotného eura."

Ronald Ižip, analytik Trim Broker: „Keď vznikla eurozóna, tak euro strašne oslabovalo, väčšina investorov na svete, hlavne amerických, neverili euru, verili tomu, že euro, eurozóna sa rozpadne, že to je neudržateľný projekt. A takéto niečo sa môže opäť objaviť v hľadáčiku investorov."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
politické vedy , Slovenská akadémia vied, rohovor

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač