Patrick Michaels: Odhady o globálnom otepľovaní sú nadhodnotené

23. 06. 2016

Odborníci majú rôzne názory a odpovede na základné otázky, čo spôsobuje otepľovanie a aké výrazné môžu byť jeho následky. Rozhovor na túto tému pripravila Televízia TA 3. Hosťom bol  Patrick Michaels, riaditeľ Centra pre vedecký výskum CATO Institute v Spojených štátoch amerických. Na Slovensko prišiel v rámci pozvania Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika.

logo Televíznej stanice TA 3(20. 06. 2016; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 15.40; por. 2/2; ‑ ,Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „Globálne otepľovanie je fakt, ktorý už dnes výrazne ovplyvňuje fungovanie ekonomík na svete, teda najmä opatrenia, ktoré majú pomôcť obmedziť práve otepľovanie atmosféry. Samozrejme, odborníci majú rôzne názory a odpovede na základné otázky, čo spôsobuje otepľovanie a aké výrazné môžu byť jeho následky. A práve tomu sa budeme venovať v nasledujúcich minútach. Pozvanie do štúdia prijal Patrick Michaels, riaditeľ Centra pre vedecký výskum CATO Institute v Spojených štátoch amerických. Na Slovensko prišiel v rámci pozvania Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika. Dobrý deň, vitajte u nás."

Patrick Michaels, Centrum pre vedecký výskum CATO Institute, (tlmočenie z angličtiny), hosť v štúdiu: „Dobrý deň."

Daniel Horňák: „Pán Michaels, keby ste povedali na úvod, keďže, ako som povedal, globálne otepľovanie je veľkou témou v súčasnosti, čo hovoria vedecké štúdie, vedecké pozorovania o tom, čo sa deje s atmosférou Zeme v ostatných desaťročiach?"

Patrick Michaels: „Termometre povrchu ukazujú, že je asi o 0,8 stupňa teplejšia ako okolo roku 1900, ale nie všetko toto otepľovanie je spôsobené kysličníkom uhličitým. Prišlo k otepľovaniu na začiatku storočia o 0,4 stupňa, ešte prv, než sme začali vypúšťať CO2, avšak väčšina, alebo veľká väčšina vedcov je presvedčená o tom, že od roku 1967 veľká časť otepľovania je spôsobená CO2. Či to začalo koncom 90‑tych rokov, je veľmi kontroverzná otázka vo vede v súčasnosti, a niektoré dáta, na ktoré som sa pozrel včera, potvrdzujú, že sa to zastavilo."

Daniel Horňák: „Prečítal som si závery vašej knihy, alebo vedeckých článkov. Tam práve narážate na tento rozdiel medzi tým, čo si veľká časť, netrúfam si povedať, či väčšina, odborníkov, tvrdia, čo si myslia o príčinách globálneho otepľovania, čím si myslíte, že je spôsobený tento rozdiel vo vnímaní tých príčin globálneho otepľovania?"

Patrick Michaels: „Problém je spojený so skutočnosťou, že už viac ako dvadsať rokov je známe, že počítačové modely, ktoré počítame pre odhadovanie otepľovania, bežali samotné a nadhodnotili tie odhady otepľovania. Existujú rozličné diskusie o dôvodoch. Spojené národy uviedli dva dôvody. V roku 1995 jeden povedali, že buď sme jednoducho neodhadli správnym spôsobom, ako sa bude otepľovať, alebo niečo do toho zasahuje. Čoraz viac a viac moderného výskumu mi ukazuje, že prvá odpoveď je správna odpoveď, nadhodnotili sme množstvo, o aké by sa otepľovalo z dôvodu CO2, a to má veľký dopad na politiky."

Daniel Horňák: „Čím sú podľa vás spôsobené tieto odchýlky, keď hovoríte, že nemusia byť presné celkom tie merania, ktoré sú vykonávané modelovaním a počítačovým modelovaním vývoja klímy na svete, aké metódy teda vy používate a aké sledovania?"

Patrick Michaels: „Ja som vyučoval predpoveď počasia na Univerzite vo Virgínii, a čo my máme, je, niečo podobné, čo sa neustále deje pri predpovediach počasiach, čiže máme rozličné modely, ktoré hovoria rôzne veci. Čiže napríklad pri predpovedi počasia, pokiaľ máte modely, ktoré hovoria rôzne veci, tak študentovi poviete, pozrite sa z okna. Pozrite sa z okna, ktorý model funguje najlepšie. A to je možné urobiť aj pri týchto klimatických modeloch, a zistíte, že ten, ktorý produkuje najnižšie množstvo otepľovania, najpravdepodobnejšie je, že je najsprávnejší. Príroda už počas dlhého obdobia nám hovorí o tom, čo urobí s CO2. My vypúšťame ho od konca druhej svetovej vojny pomerne vo veľkom množstve, a myslím, že príroda nám hovorí, že my, ľudia, sme nadhodnotili množstvo otepľovania, ktoré nastane."

Daniel Horňák: „Čo z tohoto vyplýva, praktické dôsledky pre ďalší vývoj klímy, pokiaľ by sa tieto vaše teórie, teda domnienky potvrdili a skutočne by to tak bolo, čo by to znamenalo pre ďalší vývoj svetovej klímy, možno v porovnaní s tým, čo tvrdia aj iní vedci."

Patrick Michaels: „Malo by pokračovať otepľovanie, alebo malo by opäť začať otepľovanie, pokiaľ sa to zastavilo, znamená to však, že to otepľovanie nebude tak rýchlo prebiehať, ako sa predpokladalo. A to má zásadné dopady pre politiku v oblasti klimatických zmien, pretože to znamená, že pokiaľ skutočne, skutočne chcete viesť svet bez fosílnych palív, tak máte čas na to, aby ste vyvinuli technológie, ktoré budú fungovať. Môžem vám uviesť dve technológie, ktoré nebudú fungovať. Jedna je solárna energia a druhá sú veterné mlyny. Tieto nebudú dostatočnú energiu produkovať pre komplexné spoločnosti, v ktorých žijeme. Možno počas nasledovaných dekád ľudia budú mať väčší záujem o bezpečnú jadrovú energiu a možno prídu nové zdroje, ktoré si ani nevieme predstaviť dnes. Ja by som na to stavil, pretože pred päťdesiatimi rokmi som si nikdy nemyslel, že bude tak veľa zemného plynu, ktorý nahradí uhlie."

Daniel Horňák: „To sú vcelku silné tvrdenia, ktoré hovoríte, že nevidíte budúcnosť napríklad solárnej alebo veternej energie. Na základe čoho teda toto tvrdíte, to je prvá otázka."

Patrick Michaels: „Slnko svieti len polovicu času a je blízko horizontu istú dobu a v zime máme pomerne málo slnečných hodín, takže nemôže zabezpečiť dostatok energie, a pokiaľ ide o vietor, ten je konštantný dostatočne, takže pokiaľ nefúka vietor a pokiaľ slnko je za mrakmi, tak my stále potrebujeme v sieti mať dostatok energie, takže budeme musieť tak či tak budovať elektrárne na to, aby sme tú záložnú energiu mali. V Nemecku z dôvodu jadrovej nehody v Japonsku, nehody, ktorá bola spôsobená z toho dôvodu, že záložný zdroj bol medzi oceánom a reaktorom, čo nebolo veľmi inteligentné, oni na základe tejto nehody sa rozhodli, že skončia s jadrovou energiou. Aké záložné zdroje majú? Myslím si, že napríklad uhoľné elektrárne, to je hlúpa myšlienka."

Daniel Horňák: „A záverečná otázka. Aké sú teda podľa vás možné praktické dôsledky týchto teórií, pretože práve pre ten tlak, ktorý je potrebný vyvinúť na zmenu modernizovanie práve rozvíjajúcich sa ekonomík vo svete, sa deje práve tá zmena od uhoľných smerom k vyspelejším ekonomikách a energetickým mixom, nemyslíte si, že práve vplyv takejto teórie by oslabil ten tlak na rozvíjajúce sa ekonomiky?"

Patrick Michaels: „Nie, myslím si, že budúcnosť patrí efektívnosti. Tým, ktorí vynájdu efektívne veci, alebo vyprodukujú efektívne zdroje, tí budú mať výhodu na trhu, či už prichádza k tomuto katastrofickému globálnemu otepľovaniu, alebo nie. Ja vám chcem povedať na záver, že globálne otepľovanie sa prezentuje často ako téma spojená s koncom sveta. Ja som už prežil osem koncov sveta, pokiaľ ide o environmentálne otázky, a nemyslím si, že nastane to v tomto prípade opäť."

Daniel Horňák: „Pán Michaels, v tejto chvíli vám už veľmi pekne ďakujem za účasť v štúdiu, za tento rozhovor, a prajem vám príjemný zvyšok dňa."

Patrick Michaels: „Ďakujem."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Informáciu k tejto téme si môžete prečítať aj v článku, ktorý uverejnil portál EurActiv. sk: Americký vedec prišiel do Bratislavy spochybniť Parížsku dohodu. Obhajuje plyn

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač