Firmám chýbajú ľudia

26. 07. 2016

Napriek tomu, že na Slovensku je bez práce viac ako 256 tisíc ľudí, úrady práce evidujú 42 tisíc voľných pracovných miest. K situácii sa vyjadril Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. Upozornil, že za týmto trendom sú predovšetkým dva faktory – ekonomický a demografický. Ročný rast ekonomiky je 3 až 4 % ročne, avšak v dôsledku nízkej pôrodnosti ubúdajú mladí ľudia. V súčasnosti je ročne o 15 tisíc absolventov vysokých škôl menej ako v roku 2010. Najkvalitnejší študenti odchádzajú do zahraničia, najmä do Čiech, Británie a Rakúska a je veľká pravdepodobnosť, že tam aj zostanú.

Televízna stanica TA 3_logo(25. 7. 2016; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 15.40; por. 1/1; Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „Nedávno zverejnené údaje o vývoji nezamestnanosti opäť rozprúdili diskusiu o tom, ako vyriešiť problém s nedostatkom pracovnej sily u nás. Napriek tomu, že bez práce je viac než 256 tisíc ľudí, úrady evidujú 42 tisíc voľných pracovných miest. O možnostiach, ako tento nepomer riešiť, sme sa rozprávali s Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied."

Vladimír Baláž, Prognostický ústav SAV: „Za týmto trendom sú predovšetkým dva faktory, ten prvý faktor je rast ekonomiky, ktorý je na Slovensku celkom slušný, je to medzi 3 až 4 percentami ročne, ale tým rozhodujúcim faktorom je demografická zmena. Mladých ľudí nám skutočne ubúda v dôsledku nízkej pôrodnosti, a napríklad dnes máme ročne na trhu vysokých škôl o 15 tisíc absolventov ročne menej ako v roku 2010, z toho 6 tisíc je v tom dennom štúdiu a o 9 tisíc v tom diaľkovom štúdiu. Čiže naozaj absolventov nám ubúda a firma sa o nich budú musieť pobiť."

Daniel Horňák: „Môže byť horšia aj kvalita samotných absolventov? Vidíte nejaké rezervy aj tu, pretože v rámci rozhovorov, ktoré máme so zamestnávateľmi, s majiteľmi firiem, tak tí sa ani tak nesťažujú, že je nutné ich preškoľovať ako absolventov, alebo zaškoľovať, ale že často je problém aj motiváciou k práci."

Vladimír Baláž: „Keď sa pozrieme na štrukturu študujúcich na vysokých školách, tak vidíme, že jednak je tam prudký pokles počtu študujúcich, ale ten pokles je napríklad omnoho menej výrazný pri štúdiu v zahraničí. Čiže vidíme, že tí najkvalitnejší študenti nám stále odchádzajú do zahraničia, najmä do Čiech, do Británie a do Rakúska, a tí menej kvalitní zostávajú na Slovensku. Je zrejmé, že tí, ktorí študujú v zahraničí, tam s veľkou pravdepodobnosťou tam aj zostanú."

Daniel Horňák: „Minister práce nechce zatiaľ vyhovieť firmám v tom ich dopytovaní sa po príjímaní ľudí zo zahraničia, a tvrdí, že najprv je potrebné zamestnať niekoľko desaťtisíc ľudí, ktorí sú dnes disponibilní, sú nezamestnaní, bez práce, ale hľadajú si prácu, ako hodnotíte takýto prístup, že teda sa nebudú otvárať ešte podmienky pre zamestnávanie ľudí zo zahraničia."

Vladimír Baláž: „Je to úplne normálna reakcia, takto reagujú prakticky všetci ministri práce a sociálnych vecí v celej Európe, ale takisto v Amerike a Kanade. Niektoré krajiny, ako napríklad Veľká Británia, Austrália, Kanada, majú špeciálne systéme pre imigráciu kvalifikovaných pracovných zo zahraničia, dávajú im tam body za vzdelanie, ovládanie anglického jazyka, za mladosť, čiže preferujú samozrejme ľudí do 40 rokov, ale tieto systémy fungujú len vtedy, keď uchádzač má zároveň potvrdenie od firmy, že sa o neho zaujíma niekto. Na druhej strane je tam veľký lobing najmä domácich odborov, ktoré nechcú, aby konkurovali domácich ľuďom zahraniční pracovníci, tak preto často sa to snažia sťažiť tým zamestnávateľom a robia ich robiť ako prieskum trhu, alebo ich nútia ponúknuť tie miesta najmä domácim uchádzačom, až potom zahraničným. Síce to vyzerá logicky, ale celý ten proces najímania sa tým veľmi predlžuje a často sa stáva až nefunkčným."

Daniel Horňák: „Každopádne niečo podobné by sme mohli vidieť aj na Slovensku, pretože minister povedal, že ak príjme ľudí zo zahraničia, tak vyslovene len na konkrétne pozície, kde nebude možné nájsť nejakú alternatívu v rámci domáceho trhu, takže je možné aj u nás očakávať ten efekt, že firmy budú len ťažko hľadať tých ľudí, ktorých potrebujú a ten proces bude trvať dlhšie?"

Vladimír Baláž: „Je to presne tak, ako hovoríte, dnes majú firmy veľké požiadavky najmä na kvalifikovaných ľudí najmä v strojárskej výrobe. V súčasnosti máme na Slovensku asi 27 tisíc ľudí, ktorí pochádzajú zo zahraničia, a z tých 27 tisíc je 22 tisíc z krajín Európskej únie, to sú najmä Česi, Poliaci, Maďari, ale najmä Rumuni, ktorých je 7 tisíc, ale takisto už máme asi 5 tisíc ľudí z tzv. tretích krajín, čo sú najmä Srbi a Ukrajinci. Tam frimy majú vysoké požiadavky, alebo bohužiaľ, tá slovenská imigračná legislatíva ešte nie je taká pružná, aby nám dokázala zabezpečiť dostatočný a okamžitý prílev pracovníkov zo zahraničia."

Daniel Horňák: „Ak sa pozrieme na tú skupinu 250 tisíc nezamestnaných, ktorí sú na Slovensku, ako hodnotíte reálne šance ich zamestnania, teda to, čo očakáva minister práce Ján Richter, je možné nejaký spôsobom zvýšiť mobilitu ľudí, jednoducho, že budú napríklad cestovať za prácou, aby si proste našli tú prácu?"

Vladimír Baláž: „Na Slovensku máme 256 tisíc nezamestnaných, ale polovica voľných pracovných miest je v Bratislavskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji, čiže je veľký nesúlad medzi dopytom po práci a ponukou pracovných miest. Úprimne povedané, nemyslím si, že tie projekty, ktoré sú zamerané na podporu mobility, budú veľmi úspešné, pretože jedna vec je podporiť mobilitu, to znamená, že ja vám dám nejaký príspevok na presťahovanie, alebo na nejaké dochádzanie do práce, a druhá vec je kúpa nehnuteľnosti, ktorá je napríklad v Bratislave nesmierne drahá, je mimo možností tých uchádzačov z východného a južného Slovenska."

Daniel Horňák: „Mnohí z tých nezamestnaných sú nezamestnaní dlhodobo, to znamená viac ako rok. Ako vnímate tento problém nášho trhu práce? Darí sa nejakým spôsobom znižovať počet dlhodobo nezamestnaných, alebo tá situácia stagnuje, alebo sa možno ešte viac zhoršuje?"

Vladimír Baláž: „Na Slovensku máme dokonca 110 tisíc ľudí, ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako dva roky, a sú prakticky nezamestnateľní. Tá nezamestnateľnosť vyplýva z viacerých príčin, je to často nízke vzdelanie, alebo je to vek nad 50 rokov, alebo bydlisko v regióne na východe a juhu Slovenska. Tam skutočne táto kombinácia je nesmierne ťažká a dá sa predpokladať, že títo ľudia si už nikdy v živote prácu nenájdu."

Daniel Horňák: „Aký očakávate ďalší vývoj na trhu práce vzhľadom na vývoj európskej ekonomiky a slovenskej ekonomiky? Je možné, že tá miera nezamestnanosti bude naďalej na Slovensku klesať?"

Vladimír Baláž: „Miera nezamestnanosti na Slovensku sa vďaka rastu ekonomiky a demografickej zmene vlastne blíži už k takej svojej minimálnej hodnote, ktorú ťažko stlačíme nadol, to je tzv. prirodzená miera nezamestnanosti. Dostávame sa niekedy na úroveň roku 2008, keď tá miera nezamesnanosti bola 8,5 percenta, už sa naozaj stlačiť dole nedala. Tú situáciu na trhu práce by mohla zmeniť len nejaká recesia, ktorú vlastne ekonómovia očakávajú už niekoľko rokov, pretože ten priaznivý ekonomický vývoj už trvá veľmi dlho. V prípade, že by nastúpila taká tá klasická ekonomická recesia s poklesom ekonomiky o 1 až 2 percentá, tak dá sa predpokladať, že možno tá miera nezamestnanosti by vyskočila o 2, o 3 percentá, ale situáciu na trhu práce by to zásadným spôsobom nezmenilo, pretože tá demografická zmena je omnoho silnejší faktor ako cyklický vývoj ekonomiky."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
vysoké školy, Slovenská akadémia vied, vzdelávanie

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy, Spoločenské vedy

Tlač