Minister P. Plavčan o podpore európskej vedy

19. 07. 2016

V rámci slovenského predsedníctva Rady Európskej únie sa v utorok 19. 7. 2016 začína v bratislavskej Redute neformálne stretnutie ministrov krajín EÚ pre konkurencieschopnosť. Diskusia bude zameraná na prepojenie vedeckého výskumu v kontexte spoločného európskeho priestoru inovácií a technológií. Diskutujúci budú hľadať možnosti, ako podporiť mladých vedeckých pracovníkov a zabrániť úniku mozgov z Európy. Stretnutie bude viesť minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan.

Televízna stanica TA 3_logo(18. 7. 2016; Televízna stanica TA 3; Štúdio TA 3; 10.00; por. 1/1; Igor Haraj)

Igor Haraj, moderátor: „Zajtra sa začína neformálne stretnutie ministrov členských krajín Európskej únie pre konkurencieschopnosť. Diskusia bude zameraná na prepojenie vedeckého výskumu v kontexte spoločného európskeho priestoru inovácií a technológií. Diskutujúci budú zároveň hľadať možnosti, ako podporiť mladých vedeckých pracovníkov a ako zabrániť úniku mozgov z Európy. Neformálne stretnutie za účasti komisára pre vedu, výskum a inovácie bude viesť minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan, ktorého aj vítam v našom štúdiu, dobrý deň. Pán minister, skúsme na úvod povedať našim divákom, čo je cieľom tohto neformálneho stretnutia, ktoré sa začne zajtra v Redute."

Minister Peter Plavčan v štúdiu TA3

Peter Plavčan, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR: „Neformálne stretnutie, ktoré bude zajtra v Redute, má veľký význam, bude sa zaoberať témou mladých výskumníkov a to hlavne ako ich podporiť v ich kariérovom raste."

Igor Haraj: „Kto z politikov alebo významných vedcov príde na toto stretnutie? My už sme spomínali komisára pre vedu, výskum a inovácie. Príde ešte niekto významný?"

Peter Plavčan: „Určite áno, budú tam významní vedci z Rakúska, z ostatných členských štátov Európskej únie. Veľmi oceňujeme aj to, že príde, boli pozvaní a prídu mladí výskumníci, ktorí sa tak isto chcú podieľať na príprave dokumentov, ktoré budú závermi tohto stretnutia. A samozrejme prídu ministri, ktorí sú zodpovední za konkurencieschopnosť, prípadne aj štátni tajomníci, alebo tí, ktorí pracujú s touto témou."

Igor Haraj: „Keď som si pozeral, kto z tých mladých vedcov príde, celkom sa páčilo, že bude tam aj zástupkyňa zo spoločenských vied, sociologička, Nemka Sarah Glücková, naša slovenská medička, ktorá ale študuje v Prahe, Emília Petríková, prípadne chemický inžinier z Portugalska. Ak by sme sa pozreli na mladých vedeckých pracovníkov, naozaj stredná Európa, západ a tak ďalej, majú nejaké spoločné problémy, ktoré urgentne treba riešiť, mladí vedeckí pracovníci?"

Peter Plavčan: „Určite áno. Ja to hlavne otázka toho, že je potrebné u mladých výskumníkov vyhľadávať talenty, ktoré budú viesť výskumy v budúcich obdobiach. Tak isto je potrebné sa zaoberať aj témami, ktoré akosi naznačia možnosti, ako prepojiť ich pracovnú a osobnú kariéru alebo osobný. A tak isto je tam aj viacero ďalších tém, ktoré sa týkajú ich ďalšieho kvalifikačného rastu."

Igor Haraj: „Skúsme si teraz urobiť taký pomyslený prehľad toho, ako sa z mladého človeka alebo vysokoškoláka stane vedecký výskumný pracovník, čo všetko musí urobiť, aby vhupol do toho sveta vedy?"

Peter Plavčan: „V prvom rade je potrebné, aby mal dobré vzdelávacie výsledky počas svojho štúdia, tak isto už v priebehu magisterského štúdia vysokoškolskí učitelia odhaľujú talent na, u jednotlivých študentov, v jednotlivých odboroch. A potom nevyhnutným predpokladom je tak isto vykonanie doktorandského štúdia v príslušnom študijnom odbore. Toto je začiatok tejto kariéry a potom tak isto samozrejme aj jeho účasť v jednotlivých výskumných programoch, ktoré sú na fakulte alebo vysokej škole."

Igor Haraj: „Po tom takzvanom doktorandskom štúdiu, PhD štúdiu nasleduje postdokovské obdobie, to znamená, keď už človek má doktorát z danej vedeckej disciplíny a povedzme ide do vedeckovýskumnej inštitúcie v zahraničí a tam naberá skúsenosti. Mnohí mladí vedci a aj Európska komisia vie o tomto probléme, ale hovoria, že existuje akési vákuum v tom postdoktorandskom období a v návrate domov. Dokonca sa hovorí o úniku mozgov z Európy do Ameriky alebo do Číny, kde sú títo vedci lepšie zaplatení. Ako sa vyrovnať s týmto problémom?"

Peter Plavčan: „Je to fakt, dokonca môžeme povedať, že máme istý odliv mozgov aj zo Slovenska smerom do štátov, ktoré sú na západ od nás, je to, samozrejme to súvisí aj s podmienkami a tak isto aj platovými možnosťami, ktoré majú naše ústavy akadémie prípadne výskumné pracoviská ďalšie alebo vysoké školy. Ale nie je to teda už len slovenský problém alebo problém štátov strednej, východnej Európy, ale celoeurópsky a to bude tak isto jednou z tém, ako sa s tým vyrovnať, aké podmienky ponúknuť a ako zapojiť mladých vedcov do veľkých vedeckých projektov, ktoré sú momentálne v Európe, v rámci Európskej únie, aby sa im vytvorili tieto možnosti."

Igor Haraj: „Často počujeme z úst politikov termín vzdelanostná ekonomika a hovorí sa o tom aj na celoeurópskej úrovni. Je ale politická vôľa do vzdelávania a do vedy dávať peniaze, alebo je to skôr taká politická fráza a klišé? Z vášho uhla pohľadu."

Peter Plavčan: „Určite áno, nakoniec vedecké projekty, ako napríklad Horizont 2020 alebo mobility projekt Erasmus Plus, ktorý je teraz veľmi populárny, predstavujú aj v rámci Európskej únie najúspešnejšie projekty a takto sa o nich aj v Európskej únii hovorí. To znamená, jeden je zameraný na finančné prostriedky, na vedu a druhý vlastne na mobilitu mladých ľudí pomedzi štáty Európskej únie, pomedzi vysoké školy a vedecké pracoviská. Takže áno, má to perspektívu a práve preto je aj dôležité toto neformálne stretnutie ministrov, aby sme si povedali cesty, ako ďalej."

Igor Haraj: „Spomenuli ste dokument Horizont 2020, skúsme povedať tú základnú filozofiu tohto dokumentu, pretože naozaj on určuje financovanie vedy v celoeurópskom kontexte."

Peter Plavčan: „Veľmi dôležité je to, že je tam naozaj veľmi veľa peňazí, ktoré slúžia na podporu vedy, ktorá sa považuje všade vo svete a tak isto aj v Európe za hnací motor rozvoja ekonomiky. To znamená Horizont 2020 je veľmi podporovaný projekt a samozrejme, že finančné prostriedky, ktoré naňho určené, by mali napomôcť nielen rozvoju vedy ako takej samotnej, ale aj tak isto prenesenie výsledkov vedy do ekonomiky celej Európskej únie."

Igor Haraj: „Samozrejme nebudeme teraz našich divákov zaťažovať technickými detailmi, ale keď som sa rozprával s mnohými vedcami aj tými staršími aj mladšími, tvrdia, že získať peniaze na grant vedecký je veľmi byrokraticky zložitá záležitosť a volajú po zjednodušení celej procedúry. Pamätajú európski politici a manažéri vedy aj na túto skutočnosť, že zjednodušiť tú byrokraciu?"

Peter Plavčan: „Určite áno. Nakoniec keď spomeniem spomínaný Erasmus Plus, tak už bolo odstránených pomerne administratívy v papierovej podobe, je tam vyše desať rôznych modulov elektronických, cez ktoré sa dávajú podať žiadosti o mobilitu alebo v rôznych podobách a tak isto aj v Horizonte 2020 sa chystajú administratívne zmeny na to, aby sa zjednodušil prístup k finančným prostriedkom, ale je to veľmi komplikované, pretože v Európe je veľmi silná konkurencia a jednoducho nie je ľahké napísať dobrý projekt."

Igor Haraj: „Ministri by mali prísť už dnes večer, ale zajtra sa samozrejme začne tá neformálna diskusia ministrov a odborníkov práve na vedu a výskum. Aký program ste pripravili, čo všetko uvidia na Slovensku?"

Peter Plavčan: „Ten program je veľmi zaujímavý a to z toho dôvodu, že máme čo ukázať. Napríklad už dnes popoludní navštívia Slovenskú národnú galériu, kde si pozrú expozície, ktoré sa týkajú hlavne slovenskej gotiky a súčasné slovenské umenie. A naozaj je čo ponúknuť, veď slovenská gotika patrí nakoniec k tomu najkrajšiemu, čo v kultúrnom dedičstve Európy je. Samozrejme je tam viacero výletov v priebehu aj budúceho dňa, takže ja myslím si, že budú mať veľmi zaujímavý program."

Igor Haraj: „Ak som si dobre zapamätal, myslím si, že sa pôjdu pozrieť aj do univerzitného vedeckého parku a myslím, že budú aj so Slovenskou technickou univerzitou a jej odborníkmi diskutovať. Takže nielen to umelecké a historické, ale aj tá súčasná veda ich zrejme zaujme. Aké máme my miesto v Európe, čo sa týka vedy, vedia o nás európski partneri?

Peter Plavčan: „Ja myslím, že áno. Tak isto vo vede je to tak, že v žiadnom štáte nemajú svetové špičky vo všetkých odboroch, ale jednoducho treba hľadať odbor od odboru a samozrejme to závisí aj od tímov. A máme niekoľko tímov, ktoré sú naozaj vynikajúce z pohľadu svetovej vedy, nakoniec v tomto roku akreditačná komisia skončila dvojročný projekt, kde pripravila vyhodnocovanie vedeckých tímov a porovnávala naše vedecké tímy so svetovou špičkou a identifikovala v tomto roku 37 špičkových tímov, ktorých kvalita, citácie, vedecké prace zodpovedá, zodpovedá svetovej špičke."

Igor Haraj: „Výstupom z tejto neformálnej konferencie alebo z tohto neformálneho stretnutia ministrov, ktorí sa zaoberajú konkurencieschopnosťou, vedou a výskumom, by mala byť takzvaná Bratislavská deklarácia na podporu mladých výskumníkov. nechcem samozrejme prezrádzať z vašej kuchyne nejaké informácie, ktoré by ešte nemali ísť von, ale o čom by táto deklarácia mala byť, čo je tým základným ideovým rámcom?"

Peter Plavčan: „Áno, je to tak, Bratislavská deklarácia je naša iniciatíva, slovenského predsedníctva a mala by navrhnúť spôsoby, ako mladí výskumníci sa môžu presadiť v konkurencii starších vedcov a ako im napomôcť k tomu, aby sa mohla rozvíjať ich vedecká kariéra. V priebehu júna už boli v rámci, boli v Bruseli dve, jedna konferencia a jedno stretnutie s mladými vedcami na slovenskom zastúpení v Bruseli a budeme tak isto v priebehu dopoludňajšieho rokovania hovoriť aj o podpore mladých vedcov aj o Bratislavskej deklarácii, ktorú by sme radi uzatvorili do konca slovenského predsedníctva, to znamená do konca roka."

Igor Haraj: „Tým druhým momentom, o ktorom sa bude diskutovať, prvým je teda podpora mladých vedcov, druhým je prepojenie vedy, výskumu a malých a stredných podnikov. V akom súvise, alebo v alej súvislosti sú tieto dve skutočnosti - veda a hospodárstvo? Pretože často sa o tom hovorí, ale povedzme sme na Slovensku vidíme nie veľkú chuť podnikateľov sa zapájať do vedeckých výskumov alebo do ich financovania. Takže aká je medzi tým súvislosť?"

Peter Plavčan: „Je veľmi veľká, nakoniec približne z podnikov, ktoré sa podieľajú na hrubom domácom produkte Slovenskej republiky malé a stredné podniky tvoria viac ako 99,5 percenta. To znamená, že výskum a vývoj je potrebné stimulovať aj v tejto časti podnikateľského spektra. Už v minulom roku sa po prvýkrát začali dávať stimuly, to znamená, stimulovať podnikateľov k tomu, aby uskutočňovali výskum a vývoj, poskytovali finančné prostriedky a samozrejme aj kontrolovať ich využitie. A samozrejme že druhou časťou konferencie bude napríklad aj téma start-upov, ktoré tak isto by mali ako keby podnietiť motiváciu podnikateľského sektora do toho, aby išli do výskumu a vývoja."

Igor Haraj: „Na Slovensku máme aj niekoľko prípadov a príkladov veľmi úspešných start-upových firiem, takže možnože toto by bol aj ten trend, ako prepojiť výskum a hospodárstvo. Na druhej strane, neobávate sa, že potom sa zo slovenskej vedy alebo z vedy ako takej, európskej, stane iba záležitosť inovácií a ten základný výskum sa bude zanedbávať?"

Peter Plavčan: „Určite nie, pretože na celoeurópskej úrovni si všetci uvedomujú, že základný výskum je jednoducho základom pre akúkoľvek výskumnú a ďalšiu činnosť, nakoniec aj inovácie vychádzajú zo základného, aj aplikovaný výskum a inovácie následne vychádzajú zo základného výskumu. Tak samozrejme bude potrebné to ustriehnuť, tie proporcie, pretože tak isto aj základný výskum tvorí potom podklad na ďalšie vzdelávanie, na činnosť vysokých škôl a kde nakoniec v prvých vetách zákonov prakticky všetkých štátov v Európe sa píše, v prvých vetách, prvých paragrafoch, vysokoškolské vzdelávanie sa poskytuje na základe vedeckého bádania. To znamená, určite výskum, základný výskum má nezastupiteľnú úlohu a jeho financovanie je mimoriadne dôležité."

Igor Haraj: „A vieme nejako kvantifikovať pomer, v akom je ten základný výskum a prípadne aplikovaný výskum v Európe, prípadne na Slovensku?"

Peter Plavčan: „Je to veľmi komplikované, pretože ťažko povedať jedno číslo, pretože to závisí odbor od odboru, vedeckých disciplín... V každom prípade základný výskum je potrebné uskutočňovať vo všetkých odboroch a v tomto prípade je podkladom potom aj pre aplikovaný výskum prípadne inovácie."

Igor Haraj: „V diskusii na Slovensku alebo v slovenskej verejnosti sa často dávali tie humanitné a spoločensko-vedné disciplíny na pranier, ako keby boli zbytočné, alebo ako keby neprodukovali také poznatky, ktoré sa potom dajú využiť v aplikačnej praxi. Je to kontroverzná téma. Ako sa pozerajú povedzme európski partneri na význam spoločenských a humanitných disciplín? Aj tam sa preferujú tie prírodovedné a matematické vedy, ale je dostatočný priestor aj pre spoločensko-vedné disciplíny?"

Peter Plavčan: „Máte pravdu, pán redaktor, v uplynulom období ako keby sa naozaj aj preferovali prírodné a technické vedy a ktoré tvoria základ a absolventi z prírodných a technických odborov na rozvoj priemyslu a vôbec ekonomiky. Ale situácia v posledných rokoch ukazuje, že aj humanitné a spoločenské vedy, náuky a služby je potrebné rozvíjať a tak isto aj trpezlivo vysvetľovať dopady aj technickej revolúcie, prípadne aj spoločenské javy a sociálne javy, ktoré sú dnes v Európe, vo svete. Treba hľadať východiská a na to sú nevyhnutné humanitné odbory, humanitné vedy a tak isto spoločenské vedy, náuky a služby."

Igor Haraj: „O tom sa vlastne hovorilo aj minulý týždeň na neformálnom stretnutí ministrov, ktorí sa zaoberali zamestnanosťou, aj keď spomínali robotizáciu výroby, tak práve vyvstal ten problém, čo s ďalšími ľuďmi, keďže mnohé ich činnosti preberú roboty. A práve tu vidíte teda význam spoločenských vied, ktoré by mali ukázať nejakú teóriu alebo nejaký, nejakú hypotézu, čo s ľuďmi."

Peter Plavčan: „Áno, je to tak, každá spoločnosť sa musí rozvíjať a samozrejme, že všetky odbory majú svoje miesto. Dokonca aj umenovedné, umelecké a tie ostatné, ktoré sme nespomenuli - lekárske, veterinárne vedy a podobne. jednoducho celá spoločnosť sa musí rozvíjať proporcionálne a nie je možné preferovať jednu skupinu pred ďalšou. Samozrejme treba zohľadňovať aj potreby ekonomiky. My sme predsa len priemyselný líder v oblasti automobilového priemyslu a je potrebné zohľadňovať aj túto skutočnosť a tak isto aj požiadavky zamestnávateľov."

Igor Haraj: „Slovensko je tým, že je predsedom Rady Európskej únie, pod drobnohľadom a uskutočnili sa v ostatných dňoch aj takzvané vypočúvania alebo híringy. Keď ste boli, pán minister, v Bruseli, zarezonovala vaša idea vyhľadávania talentov u mladej generácii, skúste túto ideu našim divákom sprostredkovať. Ako si to predstavujete?"

Peter Plavčan: „Áno, je to veľmi zaujímavá téma, ktorá oslovila všetky členské štáty a bola prijatá veľmi pozitívne. Dôvodili sme tým, že je potrebné odhaľovať u už malých detí talent. A a to jednoducho preto, že je ho potrebné rozvíjať a to nielen talent u tých, u ktorých už bol objavený, napríklad nejaký športový talent, ale aj u tých detí, u ktorých objavený nebol a treba hľadať metódy, ako ho objaviť. Pretože práve podpora akejsi inakosti a to, že niekto dokáže v niektorej oblasti niečo viac ako niekto iný, tak mu môže priviesť nielen v osobnom, ale aj v pracovnom živote. A toto bude tá téma, to znamená nielen talent u tých, ktorí už, o ktorých sa vie, že ho majú a rozvíjať, ale vyhľadávať talent vôbec u všetkých a hlavne u deti a mládeže."

Igor Haraj: „Toto je tá ideová stránka problému, ale ako si to máme predstaviť v praxi? Budú povedzme po školách chodiť školskí psychológovia alebo nejakí psychodiagnostici a robiť testy, alebo ako tie talenty sa budú vyhľadávať, alebo to bude v kompetencii učiteľov?"

Peter Plavčan: „Bude to v kompetencii školy, to znamená, že škola bude mať dostatok možností na to, aby rozvíjala a zisťovala talent u detí. Samozrejme, že k tomu, ako ste správne povedali, je potrebné aj školských, ďalších školských pracovníkov, to znamená asistentov učiteľov alebo školských psychológov."

Igor Haraj: „Zajtra sa teda začne neformálne stretnutie ministrov školstva, vedy, výskumu a odborníkov na manažovanie vedy. Váš taký osobný úmysel je aký, ako chcete, aby sa skončilo to stretnutie?"

Peter Plavčan: „Teším sa na to stretnutie a bol by som rád, keby sme prijali konkrétne závery, ktoré by napomohli mladým vedcom v akúsi úspešnú realizáciu vo svojom pracovnom živote a tak isto, aby sme vedeli ponúknuť aj cesty, ako im pomôcť v ich osobnom živote, aby bola táto kariéra pre nich atraktívna, aj napríklad z ekonomického pohľadu."

Igor Haraj: „Ďakujem pekne, pán minister, že ste prišli do štúdia TA 3 a informovali našich divákov o zajtrajšom stretnutí. Želám všetko dobre."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Foto:

www.minedu.sk/fotogaleria/?showAlbum=1610&page=0

Kľúčové slová:
projekty, vysoké školy, vzdelávanie, inovácie, technológie, veda

Tlač