UK: Výskum rozvoja spolupráce v oblasti energetickej bezpečnosti na úrovni EÚ

18. 07. 2016

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ_logo

V súčasnosti je Európska únia najväčším dovozcom energie na svete, nakoľko importuje 53 % svojej energie. Ambíciou slovenského predsedníctva  v Rade EÚ je prispieť k vytvoreniu odolnej a konkurencieschopnej Energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy. Kľúčovým cieľom je bezpečná a čistá energia za dostupné ceny pre spotrebiteľov.  Na naplnenie tejto ambície únia potrebuje integrovaný energetický trh otvorený väčšej hospodárskej súťaži. V snahe o energetickú odolnosť Európy zohráva dôležitú úlohu bezpečnosť dodávok.  Predsedníctvo preto podporí úsilie o jej zvýšenie v oblasti dodávok plynu prostredníctvom využívania potenciálu cezhraničnej a regionálnej spolupráce a uplatnením princípu solidarity.

Aj členské krajiny EÚ s dobrou energetickou situáciou presúvajú kompetencie v oblasti energetiky na EÚ, ak ich predstavitelia pochybujú o schopnosti úspešne zaistiť energetickú bezpečnosť. 

Univerzita Komenského_logoPostoje, ktoré členské krajiny presadzujú na európskej úrovni v oblasti energetickej bezpečnosti, nezávisia ani tak od skutočného stavu, v ktorom sa energetika v danom štáte  nachádza, ale od toho, ako predstavitelia štátov energetickú situáciu svojej vlastnej krajiny vnímajú. Aj to vyplýva z výsledkov najnovšieho výskumu. 

Politológ Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Matúš Mišík, PhD., skúmal rozvoj spolupráce v oblasti energetickej bezpečnosti na úrovni EÚ. Otázka energetickej bezpečnosti totiž ostáva aj napriek súčasnému turbulentnému obdobiu jednou z hlavných tém Európskej únie a slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Ak predstavitelia krajín považujú energetickú situáciu za problematickú, budú sa snažiť presunúť kompetencie na úroveň EÚ, aby sa táto postarala o ich energetickú bezpečnosť. „Z tohto vyplýva, že aj také členské štáty, ktoré majú pomerne dobrú infraštruktúru, sa môžu snažiť o presun kompetencií v oblasti energetiky na EÚ, pokiaľ ich zástupcovia pochybujú o schopnosti úspešne zaistiť energetickú bezpečnosť,“ hovorí Matúš Mišík z Katedry politológie Filozofickej fakulty UK.

Analýza ukázala, že práve toto je príklad Slovenska, zatiaľ čo rakúski predstavitelia považujú svoju krajinu za schopnú vyrovnať sa so všetkými otázkami energetickej bezpečnosti, a preto nemajú záujem o ďalší presun kompetencií na európsku úroveň. Česká republika sa nachádza medzi týmito dvoma pólmi, a tak presadzuje limitovanú integráciu v oblasti energetickej bezpečnosti. „Tento argument je dôležitý aj pre budúci vývoj energetickej infraštruktúry – ani nové plynovody totiž nemusia automaticky viesť k zmene postoja členských krajín voči energetickej bezpečnosti, pokiaľ sa zároveň nezmení aj vnímanie energetickej situácie danej krajiny zo strany jej zástupcov,“ zdôrazňuje politológ UK.

„Výskum rozvoja spolupráce v oblasti európskej energetickej bezpečnosti treba vnímať aj v kontexte priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Verím, že v súvislosti s víziou jednotnej Energetickej únie jeho výsledky tiež prispejú k dosiahnutiu nášho predsedníckeho cieľa bezpečnej a čistej energie za dostupné ceny pre spotrebiteľov,“ uviedol rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.

Práca, ktorej výsledky boli publikované v prestížnom časopise Energy, je výsledkom niekoľkoročného úsilia a rozsiahleho výskumu, ktorý sa venoval energetickej bezpečnosti troch krajín strednej Európy – Slovenska, Českej republiky a Rakúska. Zakladá sa na niekoľkých desiatkach rozhovorov s predstaviteľmi týchto krajín na domácej úrovni, ale aj v rámci európskych inštitúcií. Práca je tiež ukážkou zapojenia slovenského výskumu do vrcholnej akademickej diskusie o energetickej bezpečnosti.

Výskum bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (grant APVV-0484-10) a Filozofickou fakultou UK (grant FG06/2016).

Informácie poskytla:

PhDr. Andrea Földváryová, vedúca Oddelenia vzťahov s verejnosťou Univerzita Komenského v Bratislave  andrea.foldvaryova@rec.uniba.sk, www.uniba.sk

(MB)

Kľúčové slová:
vysoké školy, výskum

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač