E. Petríková: Výskum nemusí priniesť rýchly zisk, má byť hlavne inovatívny

01. 08. 2016

Neformálne zasadnutie ministrov zodpovedných za konkurencieschopnosť (COMPET) v oblasti výskumu, ktoré sa uskutočnilo v utorok 19. júla v Bratislave, bolo výnimočné spojením politikov s výskumníkmi. Po rokovaní bola oficiálne predstavená Bratislavská deklarácia na podporu mladých výskumníkov. Na zasadnutí sa zúčastnila aj úspešná mladá vedkyňa Emília Petríková. V rozhovore priblížila problémy v súčasnom výskume aj navrhované riešenia.

V strede minister školstva P. Plavčan a E. Petríková na Neformálnom zasadnutí ministrov pre konkurencieschopnosť

Eurokomisár Carlos Moedas vyhlásil, že diskusia na neformálnom zasadnutí s Vami – mladými výskumníkmi – bola jednou z najzaujímavejších, na akej sa kedy zúčastnil. V čom bol najväčší prínos spoločnej diskusie politikov a mladých výskumníkov podľa Vás?

Výnimočné bolo, že ministri nediskutovali len o mladých výskumníkoch, ale priamo s nimi. Vďaka tomu bola komunikácia vecnejšia a priamejšia. Za najdôležitejší záver rokovaní považujem osobné diskusie s ministrami, ktorí prejavili záujem o ďalšiu spoluprácu. O formách tejto spolupráce momentálne diskutujeme. Som preto vďačná, že nám slovenské predsedníctvo poskytlo túto možnosť.

Čo sa musí zmeniť ako prvé, aby bola vedecká kariéra atraktívnejšia a prostredie inovatívnejšie?

Bratislavskou deklaráciou mladých výskumníkov, ktorá bola oficiálne predstavená po rokovaniach v Bratislave, v prvom rade žiadame o možnosť robiť výskum na základe nášho záujmu o okolitý svet a snahy ho skúmať. V dnešnom systéme je totiž veľká nesloboda výskumného zamerania, veľmi sa dbá na krátkodobé finančné výnosy z výskumu. Vedci musia písať desiatky strán o potenciálnom dôsledku ich výskumu, ktorý je dopredu ťažko odhadnuteľný, namiesto reálneho robenia vedy. Navrhujeme preto viac grantov na podporu inovatívnych výskumných myšlienok mladých vedcov, čo by bol silný stimul pre tvorivosť a príťažlivosť vedeckej kariéry. Otázka podmienok vedeckej kariéry je však veľmi komplexná. Je potrebné ju riešiť na viacerých úrovniach. Žiakom základných škôl treba ukázať, čo veda je, a tak ich motivovať k tejto dráhe. Študentom treba ponúkať možnosti a stimuly k rozvoju a získavaniu vedomostí vo forme stáží, súťaží, kurzov. Doktorandom treba kvalitných školiteľov, ďalší rozvoj a tiež prístup k sociálnemu zabezpečeniu – rodičovskej dovolenke, dôchodkovému sporeniu. Na úrovni post-doktorandských pracovníkov je potrebná stabilita pracovných zmlúv a finančné podmienky, ktoré minimálne nezaostávajú za súkromným sektorom. V dnešnom systéme je veľká nesloboda výskumného zamerania, veľmi sa dbá na krátkodobé finančné výnosy z výskumu. Vedci musia písať desiatky strán o potenciálnom dôsledku ich výskumu, ktorý je dopredu ťažko odhadnuteľný, namiesto reálneho robenia vedy.

Mohli by ste v krátkosti priblížiť najdôležitejšie body Bratislavskej deklarácie na podporu mladých výskumníkov, ktorá bude v novembri predložená na zasadnutie Rady COMPET v Bruseli?

Bratislavská deklarácia mladých výskumníkov je zhrnutie ambícií, problémov a ich riešení v oblasti výskumu od strednej školy po post-doktorandské pozície. Ašpirácie sú štyri: podpora skvelých ľudí a myšlienok, stabilná a transparentná kariérna dráha, dobré a rozmanité podmienky výskumných prostredí pre všetkých vedcov a zdravá rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Pod týmito ašpiráciami uvádzame základných jedenásť navrhovaných riešení problémov. Ide napríklad o zavedenie individuálnych grantov pre výskumníkov na základe ich inovačnej myšlienky, možnosť mobilít medzi súkromným a verejným sektorom, chartu pre rovnaké podmienky pre všetkých výskumníkov, ako aj zabezpečenie stabilnejších pracovných pozícií. Deklaráciu sme 19. júla predstavili ministrom z krajín EÚ aj verejnosti a momentálne ďalej pracujeme na jej šírení, ako aj na realizácii návrhov.

Dozvedeli ste sa na rokovaní niečo, čo Vás prekvapilo alebo Vám dalo nový pohľad na súčasné problémy vo vede?

Jednotlivé členské štáty majú rôzne stratégie podpory výskumníkov. Prínosná by bola ich hlbšia analýza a návrhy na implementáciu alebo vylepšenie. Okrem toho môže byť pre mobilných výskumníkov prekážkou neexistencia nadnárodnej stratégie. V rámci deklarácie navrhujeme tiež vytvorenie jasných podmienok kariérneho postupu pre výskumníkov, ktorí by tak mali v zamestnaní lepšiu perspektívu.

Čo sa týka zvýšenia zastúpenia žien vo výskume, môžete priblížiť stratégie v rámci Európskej únie, ktoré sa ukázali ako úspešné?

Myslím, že v tejto oblasti je podstatné, aby mali všetci výskumníci rovnaké podmienky a možnosti. Je dokázané, že najväčšie kariérne oneskorenie žien výskumníčok je z dôvodu zakladania rodiny. Vhodné nástroje na zlepšenie tejto situácie sú zdieľaná rodičovská dovolenka, škôlky pri vedeckých inštitúciách alebo príspevok na starostlivosť o dieťa počas výjazdu na konferenciu. Nízke zastúpenie žien vo vede nie je v každej oblasti – molekulárnych biologičiek je podstatne viac ako molekulárnych biológov. Na druhej strane vo fyzike je zastúpenie žien relatívne nízke. Treba ženy podporiť, aby sa nebáli študovať technické vedy, nevravieť malým dievčatám: „To sa pre dievča nehodí.“ Taktiež je v zamestnaní často problém na sociálnej úrovni, muži sú od detstva zvyknutí na vecnejší a často ostrejší spôsob komunikácie. Uvedomenie si tohto faktu, ako aj tréning sociálnych zručností pre obe pohlavia pomôže spolupráci. Osobne nie som zástancom kvót. Čo ako žena profesijne potrebujem, je, aby boli obe pohlavia brané rovnocenne.

Mohli by ste prezradiť niečo zo zákulisia prípravy deklarácie?

Zaujímavý bol proces jej písania. V marci sme sa približne pätnásti výskumníci rôznych národností, veku, odbornosti prvýkrát stretli v Bruseli a od deviatej do tretej sme potrebovali spísať poznámky na prvý koncept dokumentu. Následne sme pracovali online, cez písomnú komunikáciu a videokonferencie, až sme dokument dokončili na základe druhého stretnutia v júni. Vytvorili sme skvelý tím. Je fascinujúce, čo všetko sa dokáže, keď sa chce  a je daný termín.

Emília Petríková

Profil: Emília Petríková

Dvadsaťjedenročná Slovenka je študentkou Karlovej Univerzity v Prahe na 2. lekárskej fakulte. Venuje sa výskumu možností liečby nádorov pomocou imunoterapie, ako aj zlepšenia možností monitoringu liečby. Získala veľa medzinárodných ocenení, napríklad striebornú medailu na Medzinárodnej súťaži mladých inovátorov alebo Špeciálnu cenu na Európskej súťaži pre mladých vedcov, spojenú s reprezentáciou EÚ na najväčšej svetovej súťaži vedeckých projektov mladých.  Má skúsenosti ako vedecká pracovníčka na Mayo Clinic v USA, Univerzite v Heidelbergu v Nemecku a v ICRC v Českej republike.

Zdroj a foto:

www.eu2016.sk

Facebook.com/notes/slovenské-predsednictvo-v-rade-eú

Uverejnila: MB

Kľúčové slová:
ženy vo vede, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač