Najstaršie živočíchy

15. 08. 2016

Aby sme našli najstaršieho slovenského stavovca, musíme ísť k vode. Tento druh korytnačky si pokojne môže pamätať boje z prvej svetovej vojny. Viac informácií o najstarších živočíchoch pripravil redaktor TV Markíza v rozhovore s M. Sanigom z Ústavu ekológie lesa SAV.

logo TV Markíza(14. 08. 2016; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 24/25; Mario Kermiet, Jaroslav Zápala, Zlatica Švajdová Puškárová)

Jaroslav Zápala, moderátor: „Päťstošesť rokov – toľko sa podľa vedcov dožil jeden druh mušle a je tak najstarším živočíchom na svete."

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Medzi stavovcami držala rekord veľryba grónska – dvestojedenásť rokov. Najnovší objav ale aj z nej robí mladicu."

Jaroslav Zápala: „Novým rekordérom sa stal žralok grónsky."

Mario Kermiet, redaktor: „Oravský hrad. Na začiatku sedemnásteho storočia tu dostavali Turzov palác a palatín Juraj VII. Turzo si tu užíval posledné roky života. Vtedy nemohol ani tušiť, že kdesi v grónskom mori sa práve narodil žralok, ktorého dnes považujeme za najstaršieho stavovca. Vedci skúmali dvadsaťosem uhynutých jedincov a najstaršia samica sa podľa nich dožila tristodeväťdesiatdva rokov a dorástla do dĺžky šestnásť a pol metra. Za rekordnú dlhovekosť žraloka grónskeho pravdepodobne môže pomalý metabolizmus ovplyvnený nízkou teplotou oceánu. Na Slovensku by sme rekordmanov našli skôr v rastlinnej ríši – medzi stromami. No spomedzi stavovcov by sa vysoko dostal vlk s vekom dvadsať rokov alebo tridsaťročná ropucha či štyridsiatku atakujúci medveď hnedý a orol skalný. Aby sme našli najstaršieho slovenského stavovca, musíme ísť k vode. Tento druh korytnačky si pokojne môže pamätať boje z prvej svetovej vojny."

Miroslav Saniga, Ústav ekológie lesa, SAV: „V Európe vôbec je najdlhovekejšia korytnačka močiarna. Tá sa môže dožiť cez sto rokov, stodvadsať rokov. Potom z vtákov tiež dlho žijú krkavcovité vtáky."

Mario Kermiet: „Vrana, krkavec alebo havran sa v prírode dožijú asi päťdesiat rokov a v zajatí aj osemdesiat. Keby sa mali so žralokom grónskym porovnať naše ryby, v dlhovekosti by tiež ostali zahanbené."

Miroslav Saniga: „Rekordmankou je taká šťuka alebo aj hlavatka, ktoré sa môžu dožiť dvadsať, tridsať rokov. Taký pstruh desať, dvanásť, trinásť rokov, ale hlavne, aby v tej rieke našli ten život, lebo my im ten život skracujeme tým, že tie rieky nie sú čisté."

Mario Kermiet: „Naše v priemere najstaršie stavovce teda žijú asi desaťnásobne kratšie ako žralok grónsky. Toto porovnávanie by asi najčudnejšie vnímal hmyz. Aj keď taká dážďovka dokáže žiť až päť‑šesť rokov, niektoré druhy sú na tom oveľa horšie."

Miroslav Saniga: „Taký motýľ, keď sa vyliahne, ten možno lieta len tri týždne a teší sa."

Mario Kermiet: „Ako napríklad tento vzácny jasoň červenooký. Jeho takmer sedemtisíc generácií je jeden život žraloka grónskeho."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
biologické vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač