Printové médiá verzus internet

05. 08. 2016

Ako by mali printové médiá verzus weby vychádzať spolu, aby tvorili naozaj kvalitný obsah?" Ako sa darí s touto realitou vysporiadať napríklad printovým médiám, prináša TA 3. Hosťom je Pavol Múdry, zakladateľ agentúry SITA, člen IPI a mediálny poradca.

logo Televíznej stanice TA 3 (03. 08. 2016; Televízna stanica TA 3; Biznis; 20.45; por. 1/1; ‑ / Daniela Piršelová)

Daniela Piršelová, moderátorka: „Na jednej strane prepúšťanie, rizikové čísla, boj o zákazníka, aj o vlastnú existenciu. Na strane druhej i nový priestor pre inovácie, kvalitu a originalitu na konkurenčnom trhu. Aj toto je posledné roky realita v biznise médií, ktoré zažívajú skutočne revolučné roky. Ako sa darí s touto realitou vysporiadať napríklad printovým médiám, si povieme dnes. Mojím hosťom je dnes večer Pavol Múdry, zakladateľ agentúry SITA, člen IPI a mediálny poradca. Dobrý večer."

Pavol Múdry, zakladateľ agentúry SITA, člen IPI, mediálny poradca, (hosť v štúdiu): Dobrý večer."

Daniela Piršelová: „Pali, poviem hneď na začiatku, že my sa poznáme už dlhé roky, aj si tykáme, tak z úcty k tebe si dovolím toto, tento status aj udržať. Takže, ahoj."

Pavol Múdry: „Ahoj."

Daniela Piršelová: „A začneme tak troška retrospektívne. Je tomu už niekoľko rokov, čo sa na Slovensku téma budúcnosť printových médií konkrétne naozaj otvára ako niečo veľmi dôležité a náročné. Tradičné noviny, ktoré boli kedysi súčasťou každej domácnosti a firmy, sa pomaličky vytrácali, namiesto toho sa začali v rukách ľudí objavovať telefóny a taký ten fenomén modernej spoločnosti, internet. A videli sme, ako sa v princípe z niečoho tradičného stáva taký boj tradícií a nových technológií. Ako ste sa na to pozerali vy, ľudia z branže pred tými desiatimi rokmi?"

Pavol Múdry: Myslím si, že médiá v tých 90‑tych rokoch fenomén internetu jednoducho podcenili. Nebrali to ako určitú konkurenciu v ich biznise, brali to ako zábavku pre ľudí. Keď prišli na to, že internet môže konkurovať, začali s internetom bojovať, čo bola prvá zlá reakcia na internet. A to sa s nami nesie a ťahá dodnes. Druhý problém nastal, keď už médiá sa rozhodli, že pôjdu do internetového biznisu, ako ho spoplatniť. Filozofia, ktorá sa k nám dostala, samozrejme z Ameriky, kde ten internet bol rozvinutejší, je, web musí byť voľný, musí byť zadarmo. No, ako zaplatím ľudí, z toho zaplatím ľudí, ktorí mi ten obsah majú tvoriť? A v tom sa potácame v podstate dodnes."

Daniela Piršelová: „K tomu sa ešte určite vrátim, k téme financovania. K tomu, čo si hovoril, ako sa to podcenilo napríklad, tak mám tu príklad aj z médií, konkrétne Gustavo Entrala, bývalý ekonomický novinár, ktorý vybudoval pre španielsku vydavateľskú spoločnosť desiatku veľkých internetových serverov, vystihol zmenu práve slovami, že v 94‑tom sme vsádzali na digitálnu televíziu, ktorá skončila fiaskom, a internet sme považovali za hračku pre deti. A jediným východiskom z dnešnej neistoty médií je práve investícia do všetkých nových technológií. Čiže paradox. Niektorí to už vtedy tušili, niektorí neverili, a výsledok bol opäť ten boj."

Pavol Múdry: „No a výsledok tu máme dnes. Snažíme sa, každé seriózne médium sa snaží v podstate propagovať aj svoje práce na internete, robiť svoj obsah, dostávať na internet. Druhá stránka veci, či to nie je kontraproduktívne práve voči printom. Je mi to približne jak kanibalizmus, že si požierajú vlastný produkt. Príčiny som asi spomenul v predošlej odpovedi, neskoro sme naskočili na myšlienkový trend v internete. A dnes to doháňame, a je to problém, je to hlavne problém pre printy samozrejme, lebo internet je ďaleko rýchlejší. Internet má ďaleko viac možností spojiť obraz, video, s textom, ako printové médiá. Viac-menej úspešne sa teraz podarilo, ale to prídeme asi k tomu, spoplatniť niektoré internetové portály, otázka je, či to bude stačiť."

Daniela Piršelová: „Na ako dlho, však? Už si to aj v princípe teraz spomenul, určité výhody tohto strašiaka internetu pre printové médiá, aké sú. Novinári napríklad môžu lepšie reagovať na čitateľov, prečítajú si „komenty“ pod článkami, vedia, čo čitateľov zaujíma. Na druhej strane možno aj šetrenie papiera, netlačí sa papier, je to ekologickejšie. Aké sú ešte výhody podľa teba práve toho internetu, spolupráce printu a webu?"

Pavol Múdry: „No, spomenula si tie hlavné, jednoducho produkcia spravodajstva, keď hovoríme o spravodajstve, ale aj informatívneho obsahu na internete je podstatne lacnejšia, lebo obrovské náklady sú na papier a na tlačiarne. Ďalšia výhoda internetu je tá neuveriteľná rýchlosť, ako sa tá správa môže šíriť a ako rýchlo sa môže dostať, ako ju môžeme kombinovať s rôznymi ďalšími formami, to znamená obrázky, videá, zvuk. Druhá stránka veci je, keď si spomínala o tej reakcii na čitateľov, z môjho pohľadu internet poškodil tradičnej žurnalistike, hlavne kvôli tomu, lebo internet používa po prvé, jednoduchší a stručnejší jazyk, ale to druhé je, že začíname hodnotiť úspešnosť niektorých článkov podľa klikov na internete. A v tom ja vidím dosť veľký problém, v tom je problém potom titulkovania, je to problém, kde nehľadíme ozaj na kvalitu, ale hľadíme na to, že koľko ľudí si kvôli titulku kliklo na moju správu."

Daniela Piršelová: „Presne tak. Je to určite jedno z negatív, ale poďme k tomu negatívu, ktorý sme už spomenuli pred pár minútami, a tou sú finančné straty a prepúšťanie priamo v printovom biznise. Už pred niekoľkými rokmi sme boli svedkami toho, že napríklad denník Sme sa ako prvý v princípe zapojiť do spoplatneného obsahu cez jednu firmu, ktorá to na Slovensku začala ponúkať, v zahraničí, napríklad v Amerike to bolo už o niekoľko rokov skôr. Teda kto si chcel dočítať celý článok, tak, bohužiaľ, musel si zaplatiť nejaký mesačný paušál a dozvedieť sa o tom obsahu viacej. Ale nejakým spôsobom to potom prestalo fungovať. Prečo?"

Pavol Múdry: „Ono to neprestalo fungovať, prestalo fungovať... v obmedzenom režime funguje tá pôvodná platforma. Jednotlivé médiá si vytvorili svoje spoplatnené platformy, čo je samozrejme pre čitateľa, ktorý má záujem o informácie, dosť nevýhodné, pretože si musí, povedzme, zaplatiť teraz päť zdrojov informácií, predtým to mal v jednom balíku. Je to v podstate finančná politika jednotlivých vydavateľov, druhá vec je, že samozrejme, že kto sa pohybuje v médiách, vie, že médiá nežijú z predaja výtlačkov, ale primárne žijú z inzercie. A keď bola jedna spoločná platforma, tak sa veľmi ťažko vedeli dohodnúť na príjmoch z inzercie z jednej platformy, takže každý teraz sa snaží po svojom, uvidíme, čo to donesie. Je to ešte v podstate, to, čo sa deje na internete dva, tri roky, je príliš čerstvé, výsledky budú o ďalšie dva, tri roky, možno štyri. Viac-menej sa podarilo spoplatniť obsah na internete pre seriózne médiá. Na druhej strane stále nie som si istý, že to pokryje príjmy, ktoré mali z printov."

Daniela Piršelová: „Keď sa na to pozriem už aj z perspektívy, napríklad rok 2001, tam sa zástupcovia veľmi významných médií v európskych krajinách zhodli na tom, že všetci na internete sú, a my si nemôžeme dovoliť zostať pozadu. Zhodnotili sme nejaké plusy, nejaké mínusy. Aký je podľa teba teda taký, nejaký message, alebo nejaká taká podpora, ako by teda mali tie médiá printové verzus weby vychádzať spolu, aby tvorili naozaj ten kvalitný obsah?"

Pavol Múdry: „Veľmi jednoducho, takto, jednoducho sa to povie, ťažšie sa to urobí. Keď zoberiem teraz v princípe denníky, ktoré nám jeden za druhým zanikajú, ich výhoda môže byť, že sa môžu prestať venovať spravodajstvu. Nemusia robiť aktuálne, rýchle spravodajstvo, nechať to na web, leto je to rýchlejšie, s tým nemôžu súperiť, a klasický denník by mal dávať pridanú hodnotu, čo znamená, správu z internetu vedieť rozšíriť, komentovať zo všetkých strán, dať vysvetľovací backroud, čiže vysvetľovať ľuďom, prečo to vzniklo, ako to vzniklo, aký to môže mať vývoj, čo znamená, že krátke články, krátke správy budú na internete, a v printovej verzii pre ľudí, ktorých to zaujíma, budú rozšírené dlhé čítania o tom‑ktorom probléme, alebo o tom ktorom fenoméne. Tak to asi vidím a veľmi zjednodušene by som to prirovnal k tomu, že to, čo boli pred desiatimi rokmi týždenníky, musia byť teraz denníky."

Daniela Piršelová: „Bude zaujímavé sledovať aj tento vývoj. Niekoľkokrát sme tu spomenuli pojem kvalita. Ty sa v médiách pohybuješ niekoľko desaťročí, teda, si dovolím povedať, a veľmi často vystupuješ aj z konštruktívnou kritikou žurnalistiky ako takej a kvality novinárov. Takže ma zaujíma, lebo rozprávame sa o kvalite printových médiá, spolupráca print a web, a podobne, ale všetko je to o ľuďoch. Takže ako by si zhodnotil vôbec aj do budúcna súčasný stav žurnalistiky a dnešných novinárov v spolupráci s týmto fenoménom?"

Pavol Múdry: „Nerád by som zovšeobecňoval, lebo máme kvalitných novinárov, skôr by som prišiel k tomu, ako ich vzdelávame, čo im dávame na ten štart do novinárskej kariéry. Dovolím si tvrdiť, a nebude ma zase veľa vysokoškolských pedagógov mať rado, ale to, čo vzdelávame novinárov na vysokých školách, je v podstate o ničom. Máme príliš veľa novinárskych škôl a skoro žiadnu kvalitu. Druhé, kedysi sme mali systém tzv. elévov, starší novinári to vedia, to bol človek, ktorý sa uchádzal o miesto v novinách, tak minimálne rok chodil a obrazne prenášal texty z jednej kancelárie do druhej, skrátka učil sa, ako ide žurnalistika v tej‑ktorej redakcii, ako to funguje, čo je, dostával malé úlohy písania, väčšinou dostal tútora, s ktorým chodil a učil sa, zbieral kontakty, začal písať, porovnával sa, a keď uznal šéfredaktor, že už je schopný písať, tak ho pustil. Keď to bol šťastný človek, tak po troch mesiacoch mu uverejnil prvý článok. Tak to chodilo. Čiže my máme málo ľudí, ktorí prídu do médiá už s nejakou praxou. Keď prídu s praxou, tak je to prax len preto, že už bol v inom médiu. Vždy sa hovorilo, že základom žurnalistiky je spravodajstvo. Vždy to boli agentúry, ktoré dodávali novinárov do ďalšie rastu, po nejakých troch, štyroch rokoch v agentúre išiel do printu, atď., a tam sa učil v podstate základom žurnalistickej práce. Dnes toto nemáme. Dnes, kto vie trochu písať, môže písať, a pritom ale paradoxne stále počet miest v médiách pre ľudí a nováčikov klesá. Skôr je tam prax, zoberiem radšej nováčika, lebo je lacnejší ako ten zabehaný novinár, a je rýchlejší, to je zase fakt, lebo dnes, keby mal súperiť v spravodajstve päťdesiatnik s 25‑ročným, tak nebude stíhať. Už kvôli novým technológiám."

Daniela Piršelová: „To je jedna vec, že zoberieme nováčika, ale napríklad sa dnes už bežne deje, že zoberú do praxe človeka, ktorý žurnalistiku ani nevidel v princípe, ale je odborník na ekonomiku, zdravotníctvo, a podobne, však?"

Pavol Múdry: „Preto ja presadzujem tézu, že si myslím teda, že to množstvo žurnalistických vysokých škôl na Slovensku je zbytočných, skôr by som práve kvôli tej špecializácii a odbornosti preferoval postgraduál pre bakalárov, alebo absolventov iných vysokých škôl, ktorí sa chcú venovať žurnalistike vo svojom odbore. Bolo by to efektívnejšie, rýchlejšie a podľa mňa aj kvalitnejšie. Lebo to, čo potrebuje vedieť o žurnalistike a o súčasnej žurnalistike, ako pracovať, sa za rok naučí."

Daniela Piršelová: „Stačí na to náš malý slovenský trh? Nie je dôležité aj vycestovať?"

Pavol Múdry: „To je dosť veľký paradox, keďže som členom rôznych medzinárodných organizácií novinárskych, dostávam týždenne do mailu snáď desať ponúk na stáže, štúdium, postgraduál, zadarmo, na vysokých školách od Ameriky cez Holandsko, Nemecko, hocikde, skoro nikto sa mi neprihlási, že by chcel ísť."

Daniela Piršelová: „Kde to zlyháva?"

Pavol Múdry: „To si netrúfam povedať, lebo už s tými mladými novinármi už nie som v kontakte, ale môj odhad je, že po prvé, si potrebujú udržať svoje miesto, lebo je veľký tlak na miesta, že ich šéfovia nie sú vizionári, aby ich poslali, aby im doniesli niečo späť, a tretie možno, netvrdím, že je to tak, nie som s nimi v stálom kontakte, ale je to aj trošku málo sebadôvery konfrontovať sa s tým, ako sa to robí inde. Tu doma som hviezda, no a prídem do Ameriky, a zistím, že takých hviezd je tam... na druhej strane si zase myslím, že keby tam išli a zistíte, že sú to takí istí ľudia jak oni, možno majú len iné metódy, len treba ísť, vycestovať, a učiť sa."

Daniela Piršelová: „Tak držme palce. Verím, že sa nám možno aj na tomto systéme niečo zmení aj vďaka tvojej inšpirácii. Všetko dobré, nech sa ti darí. Pekný večer."

Pavol Múdry: „Ďakujem, pekný večer."

 Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

 (MI)

 

Kľúčové slová:
informačné a komunikačné technológie , inovácie

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač