Výrazný nárast štátnych príjmov

16. 08. 2016

Za rok 2015 nastal výrazný nárast príjmov štátu o skoro 4 percentá HDP, t. j.   plus 1,3 miliardy eur. Čo spôsobilo takýto vývoj v štátnych a vo verejných financiách? Pozvanie na rozhovor k tejto téme  pre Televíznu stanicu TA 3 prijal Viliam Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

logo Televíznej stanice TA 3(15. 08.2016; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 13.40; por. 5/5; ‑ Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „No a teraz sa budeme téme vývoja príjmov štátu a ich využitia venovať podrobnejšie. Pozvanie na rozhovor prijal Viliam Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dobrý deň, vitajte."

Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň prajem."

Daniel Horňák: „Pán Páleník, na úvod, keby ste teda mohli komentár k tomu vývoju, k tým číslam, ktoré sme sa dnes dozvedeli, ide o pomerne výrazný nárast príjmov štátu za rok 2015."

Viliam Páleník: „Na začiatku by som vysvetlil, že tú prognózu vývoja daňových príjmov robí Inštitút finančnej politiky ministerstva financií, ale je diskutovaná vo Výbore pre daňové prognózy, ktorý nadväzuje na práce Výboru pre makroekonomické prognózy. Jeden výboru prognózuje vývoj HDP a jeho hlavných zložiek, iný výbor veľmi podobného zloženia, prakticky identického, na základe toho následne odhadne daňové príjmy, rozdiskutujú sa a na základe toho sa potom robí štátny rozpočet, že sa odhadnú príjmy štátneho rozpočtu a až tie prijaté peniaze, zvýšené, alebo znížené o schodok, potom môže štátny rozpočet do jednotlivých kapitol rozpustiť a sľúbiť výdavky do jednotlivých kapitol, čiže je to veľmi dôležitá súčasť prípravy štátneho rozpočtu, ale teraz prvýkrát tento Výbor pre daňové prognózy má nový štatút, kde sa aj zaviazal, že spracuje, že sa tak spätne pozrie na úspešnosť svojich prognóz a vyhodnotí úspešnosť svojich prognóz. Toto je v podstate prvé také vyhodnotenie, také zrkadlo, ktoré si postavili na seba. Je to za rok 2015. Máme tu už druhú polovicu roku 2016, zdá sa to byť taká neaktuálna téma, ale v skutočnosti je to správne načasované, lebo tie prognózy sa robia na vládnom princípe, to znamená, že treba započítať tie príjmy a výdavky za ten rok, kedy s to vlastne ten daňový, ekonomická činnosť spojená s daňami uskutočnila, to znamená, ak napríklad tento rok sa zaplatia dane za veci, ktoré ekonomicky sa udialo vlani, tak sa započítajú do vlaňajška. Naopak, v roku 2015, keď štát aj dostal nejaké dane, ale týkali sa predvlaňajška, tak sa tam nezapočítajú. Preto je tam určitý časový odstup."

Daniel Horňák: „Z pohľadu vývoja štátnych financií je to pomerne výrazná správa k lepšiemu, plus miliarda eur. Dá sa to..."

Viliam Páleník: „Tak určite, že je to príjemná správa, lepšie ako naopak, to znamená, ako keď napríklad človek má plat a na konci roka mu pribudnú nejaké záverečné prémie, alebo odmeny, ktoré nečakal, to vždy poteší, a keď na konci roka nedostane odmeny, a keď ich čakal, no tak to je nepríjemná správa. Takže toto je príjemná správa, ale na druhej strane je to zrkadlo k tej presnosti štátneho rozpočtu a hodnovernosti tých údajov. Inštitút finančnej politiky si uvádza taký záväzok, že presnosť tých prognóz bude zhruba na 2 percentách. Prognózy nemôžu byť úplne presné, ale predsa už keď sú iba rok dopredu, tak by mali mať určitú presnosť, ale záleží to kritérium 2 percentá, čo je podľa mňa rozumné kritérium, nie je to ani príliš prísne, ani veľmi voľné kritérium, no ale už niekoľko rokov sa nedarí toto kritérium splniť, tá nepresnosť je väčšia, ako je taká primeraná, alebo slušná nepresnosť, konkrétne teraz je to zhruba 6 percent, aj keď k lepšiemu, ale mala to byť nepresnosť 2 percentá, a je trikrát väčšia tá nepresnosť, ako sa čakalo. Takže z tohto pohľadu to nastavené zrkadlo nie je príjemné."

Daniel Horňák: „K samotnému meritu veci, plus miliarda eur. Čo spôsobilo takýto vývoj v štátnych, vo verejných financiách?"

Viliam Páleník: „No, je to plus 1,3 miliardy eur, tie tie tri je 300 miliónov, takže to nie je malá suma, a keď si spomenieme, že napríklad ešte pred pár týždňami pre mliekárov bolo treba nejakých 25, 30 miliónov pre platy učiteľov, takže všetky tieto kauzy o desiatkach miliónov, ktoré sa otvoria a zapĺňajú médiá týždeň, dva, alebo aj dlhšie, tak sú na úrovni tej nepresnosti, tá nepresnosť desiatky krát väčšia ako tieto kauzy, čiže pri dobrej vôli štát je v takej kondícii, že by to mohol jednoducho tým učiteľom zaplatiť, a nemusel by okolo toho niekomu zase škrtať a brať peniaze, kde sú tiež treba. Takže miliarda je veľa a 300 miliónov ešte k tomu nie je tiež málo, takže prečo to vzniklo? Samozrejme, je to aj presnosť tých prognóz, ale má to aj objektívne dôvody. Je to predovšetkým priaznivým makroekonomický vývoj. Ten makroekonomický vývoj je priaznivejší, ako sa čakalo. Nie sú to veľké rozdiely, ale predsa vidíme, že vždy tá prognóza makroekonomická sa reviduje smerom nahor o pár desatiniek percenta, a teraz hospodársky rast už máme skoro 4 percentá, 3,7, 8, a ešte nedávno boli zo dve percentá, 1,7, 8, takže je to priaznivý vývoj. K nemu je prispôsobený aj priaznivý vývoj zamestnanosti, a to vlastne priaznivo napĺňa aj štátnu kasu, to je taký dobrý faktor. Nepriaznivý faktor je deflácia, ktorá vlastne znižuje nominálne príjmy, ale sú tak samozrejme faktory konkrétnych daňových opatrení, ktoré vláda urobila pred voľbami, boli tie sociálne balíčky rôzne, a samozrejme je tam jeden z tých faktorov, je aj kvalita výberu daní, daňové kontroly, daňová Kobra. Presnosť tých faktorov je rozdeliť zložité, ten materiál Inštitútu finančnej politiky hovorí, že zhruba tri štvrtiny tých vplyvov je vplyvov lepšej efektívnej daňovej sadzby, to sú tie zmeny legislatívy prísnosť výberu a iba štvrtina ten makroekonomický vývoj. Ja osobne si myslím, že to môže byť tak pol na pol. Ten makroekonomický vývoj podľa mňa má väčší význam ako štvrtina, to môže byť tak zhruba polovica tých vybratých daní."

Daniel Horňák: "Jedna vec je, aké sú príjmy štátu, druhá už vec je, ako sa využívajú. Ako ste vy už načrtli, tých 1 300 miliónov, takmer 1 300 miliónov eur, ktoré štát vybral na daniach a odvodoch viac, než pôvodne očakával, je teda veľké číslo. Ako hodnotíte efektivitu využitia týchto zdrojov v roku 2015?"

Viliam Páleník: „Samozrejme, je otázka, ako by sa tie peniaze mali využiť, mali by sa využiť na zníženie štátneho dlhu, tie schodky až tak rapídne neklesajú, predsa len vidíme, že tých daní sa vybralo o 6 percent viac, takže to nie je malé číslo, a na druhej strane zmysel štátneho rozpočtu je robiť výdavky, ktoré zlepšia život ľudí a hlavne oživia, skvalitnia ekonomiku dlhodobo, a tam patrí kvalita vzdelávania, kvalita výskumu, rozsah výskumu, zdravie obyvateľov, zdravotníctvo, dôchodkový systém a toto všetko. Tam za tie posledné roky nenastali nejaké zásadné zlepšenia, to znamená, výdavky do zdravotníctva neprinesú nejaké výrazné ozdravenie obyvateľov. Výdavky do zdravotníctva neprinesú v blízkej dobe nejaké veľmi výrazné skvalitnenie výuky a výskumu, výdavky nezvýšia nejak tú našu znalostnú ekonomiku. Tam vláda urobila málo a mala by robiť aj opatrenia reformného charakteru, ale aj do tých oblastí dávať viac peňazí, treba to robiť ruka v ruke a tam vláda urobila málo, dokonca až ubrala peniaze na výskum, ale chce ubrať teraz kvôli tým mliekárom a platom učiteľov, a podobne, takže až kontraproduktívne kroky tam vidieť, aj keď zatiaľ je to v rovine takých, ako rozpočtových opatrení, jemne povedané alebo inak povedané hrozieb."

Daniel Horňák: „Keďže čas na rozhovor sa kráti, na záver posledná otázka, ktorá sa týka ďalšieho vývoja, to znamená, ako sa vyvíjajú odhady, alebo štátne príjmy v tomto roku, a aké sú výhľady na budúci rok, pretože už v tomto období sa prognózujú zase štátne príjmy na rok 2017, a od toho bude závisieť aj návrh rozpočtu na budúci rok."

Viliam Páleník: „Tak, teraz tie prvé prognózy makroekonomické sú priaznivé, stále sa zvyšujú tie odhady a je dosť veľký konsenzus na to, že ten makroekonomický vývoj bude priaznivý, na to je naviazaný aj priaznivý vývoj daňových príjmov. Ekonomika naozaj sa pokrízovo oživuje, skoro 4 percentá rastu HDP sú na takú vyspelú ekonomiku ako my veľmi, veľmi dobré, takže podľa môjho názoru by štát pre budúci rok mal razantnejšie pristúpiť k vyrovnanejšiemu štátnemu rozpočtu. To neznamená škrtať, ale nedávať viac ako doteraz, to by štát podľa mňa robiť a zároveň robiť tie reformy na zlepšenie týchto vzťahov. Samostatný problém v tomto kontexte je, že tá príprava štátneho rozpočtu nejako sa odďaľuje, tie termíny sa posúvajú, môžu za tým byť rôzne iné faktory, okrem dovolenie a relatívne novej vlády to môže byť aj názor Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že treba uplatniť korekčný mechanizmus, to znamená, pre budúci rok prakticky vyrovnaný verejný rozpočet. Ja si myslím, že v tejto kondícii ekonomiky by sme k tomu mali pristúpiť."

Daniel Horňák: „Pán Páleník, v tejto chvíli vám už veľmi pekne ďakujem za rozhovor a váš komentár k vývoju verejných financií a štátnych príjmov, a prajem vám príjemný zvyšok dňa."

Viliam Páleník: „Ďakujem za pozvanie."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
rohovor, ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač