Čo znamená voda vo vesmíre?

29. 09. 2016

Na túto tému  prijal pozvanie do Televíznej stanice  TA 3 významný slovenský vedec v oblasti jadrovej fyziky Jozef Masarik. Prinášame prepis rozhovoru.

logo Televíznej stanice TA 3(27. 09. 2016; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19:50; por. 5/5; Peter Nittnaus, Peter Nittnaus)

Peter Nittnaus, moderátor: „K tejto téme prijal pozvanie významný slovenský  vedec. Príjemný dobrý večer, Jozef Masarik."

Jozef Masarik, jadrový fyzik (hosť v štúdiu): „Dobrý večer."

Peter Nittnaus: „Pán profesor, je možné, že tento objav je naozaj taký prevratný ako o ňom informovala NASA, alebo o tom už vedci vedeli skôr?"

Jozef Masarik: „Tento objav je významný, ale nepovedal by som, že je prevratný, pretože tak, ako už bolo už bolo spomenuté v predchádzajúcej reportáži, o tom, že na mesiaci Európa je voda, sú vodné pary, tak už vlastne niekoľko rokov vieme, a preto aj Hubblov teleskop skúmal tento mesiac podrobnejšia, a preto sú pripravované aj emisie, ktoré by oveľa podrobnejšie preskúmali ako ten povrch vyzerá, aká je tá voda, čo sa v nej nachádza, pretože niečo už o tom vieme, ale ďalšie detaily budú predmetom misií, ktoré buď budú len analyzovať povrch mesiaca Európa z obežnej dráhy okolo neho alebo dokonca sa plánuje, že by tam mohol aj na povrchu pristáť nejaký prístroj, ktorý by robil analýzu priamo na povrchu."

Peter Nittnaus: „Prečo práve Európa, prečo tam sa objavila voda?"

Jozef Masarik: „Tá Európa vlastne je predmetom nášho záujmu, pretože pozorovania toho mesiaca práve Hubblovým teleskopom ukázali, že je to objekt, na ktorom by mohla byť voda a mohol by tam byť aj život. Prečo voda práve na tomto mesiaci, to súvisí s tým, ako vznikala slnečná sústava. Slnečnú sústavu máme v podstate rozdelenú na dve časti, sú to takzvané vnútorné planéty, to sú tie prvé štyri Merkúr, Venuša, Zem, Mars, a potom idú tie planéty vonkajšie Jupiter, Saturn, Urán, Neptún. A tieto dve skupiny planét sa líšia v tom, ako vieme aj z našej Zeme, že máme tu, hovoríme plynný obor alebo všetkým tým planétam, že sú plynné obry, čo je predovšetkým vodík a tie ľahké plyny, no a prirodzene, keď máme vodík, keď máme kyslík, tak môže vniknúť voda, takže je celkom prirodzené, že na tých veľkých objektoch, ako je Jupiter, kde sú tie podmienky také, že molekuly vody nie sú stabilné, máme tam.., vodík a iné plyny v tom atomárnom stave a na mesiaci Európa, ktorý je ďaleko menší ako Jupiter, tak sú podmienky na to, aby voda existovala."

Peter Nittnaus: „Keď hovoríme o vode, tak už v tom príspevku som to naznačil, že povrch Európy pokrýva ľad. Ľad je vlastne iné skupenstvo vody, čiže ako je možné, že teraz vlastne vedci zistili, že tam je voda, keď ľad je v podstate voda?"

Jozef Masarik: „Áno, oni zistili, že je tam teda aj kvapalné skupenstvo vody a ten objavil významný ako som povedal tím, že v podstate voda nás zaujíma z hľadiska predovšetkým existencie života, no ale, aby ten život sa tam mohol vyvinúť, tak tá voda by mala byť v kvapalnom skupenstve, takže ten objav je významný tým, že dokázalo sa, že tá voda je naozaj v kvapalnom skupenstve, pretože keď je v kvapalnom skupenstve, môžu tam vlastne existovať nejaké organizmy, teda už sú tie podmienky lepšie na to, aby existovali, pretože tá kvapalná voda je potrebná, aby sa zúčastňovala tých metabolických procesov, ktoré tam existujú, môžu sa v tom pohybovať a už všetko iné, čo v ľade nie je teda možné."  

Peter Nittnaus: „Takže vlastne nejde o vodu primárne, ide o život?"

Jozef Masarik: „V podstate áno, pretože väčšina týchto výskumov povedzme aj na Marse, aj inde, postupuje tak, že teda naším cieľom je ukázať či niekde inde je život, ale postupujeme tak, že pozeráme sa či tie podmienky sú tam vhodné na život, také podmienky môžu byť vlastne tie enviromentálne, by to tak zhrnul, prítomnosť vody, že tam nie je vysoké rádioaktívne žiarenie a mnohé iné faktory, ktoré prekážajú tomu vývoju života, no a keď takto postupujeme, tak medzi tými faktormi, ktoré skúmame alebo medzi tými podmienkami tá voda hrá podstatnú úlohu, pretože kde je voda, tam tá pravdepodobnosť, že by sa mohol tam vyskytovať život, je oveľa väčšia ako na tých objektoch, kde vodu nemáme, pretože ten život ako ho my poznáme, ten život založený na uhlíku, vlastne tú vodu pre svoju existenciu nevyhnutne potrebuje."

Peter Nittnaus: „Čiže je to automatické, že našli sme vodu, hurá, bude tam život?"

Jozef Masarik: „Nie, určite to nie je automatické, pretože vieme napríklad na Marse, skoro na celom povrchu Marsu sa nachádza voda v nejakej koncentrácii tesne pod povrchom a zatiaľ sme tam život jednoznačne neobjavili a sú aj iné objekty, ktoré majú vodu, však aj jeden z mesiacov Saturnu bol spomínaný v tom úvode, že je tam voda a nie je to jednoznačný dôkaz existencie života. Pri tej Európe tam je zaujímavé to, že tá voda je slaná. To znamená, že sú tam rôzne soli, medzi inými napríklad tá bežná kuchynská soľ ako ju poznáme, teda NaCl a keď sa pozrieme na rôzne fyziologické roztoky, ktoré používajú lekári, biológovia na Zemi, tak všetky obsahujú tieto soli a z toho dôvodu je teda tá pravdepodobnosť, že tam mohol byť ten život, oveľa väčšia, že nie je tam len voda, ale že tam je prostredie, že sú tam aj iné látky, ktoré by ten život mohli podporovať."

Peter Nittnaus: „Dobre, možno je to jednoduchá otázka, ale ako vedia vedci, že je slaná?"

Jozef Masarik: „Ako vedci vedia že je slaná, na to existujú rôzne metódy, na základe ktorých sa to analyzuje, múdro sa tomu hovorí spektrometria alebo teda analýza, sú to prístroje, ktoré na základe napríklad toho, že keď nejaké teleso je zahriate na určitú teplotu, tak ono vyžaruje tepelné žiarenie a to tepelné žiarenie, to je charakteristické z akého telesá alebo aká látka to žiarenie vyžaruje. Aby som to vysvetlil, povedzme jednoducho vieme, že sodíkové lampy, ktoré máme na uliciach, tie vyžarujú žlté žiarenie, vieme, že čo ja viem ortuťové lampy tvoje viac bielej alebo tak trocha dofialova a niečo podobné, vlastne podobným spôsobom môžeme skúmať aj tieto objekty, keď proste vieme, že to nie je pri absolútnej nule, tam je teplota na Európe zhruba mínus stošesťdesiat stupňov Celzia, tak proste nejaké tepelné žiarenie to vyžaruje, a teda z tejto analýzy, z tejto spektrálnej analýzy potom vieme povedať čo, aké prvky sa tam nachádzajú v tej vode, ktoré nejaké žiarenie vyžarujú a samozrejme aj tie ďalšie misie, tie sú pripravované tak, najbližšia by tam mala odštartovať zhruba v roku 2022, že budú tam práve zariadenia, tieto spektrometre, ktoré buď budú využívať toto tepelné, túto teda termálnu, tepelnú emisiu alebo proste sú rôzne iné spôsoby ako vlastne toto chemické zloženie zistiť a podľa toho vieme povedať z čoho sa to skladá, nielen dokonca z akých prvkov, ale niektoré tie žiarenia sú charakteristické pre molekuly, ako napríklad molekuly CO2 alebo molekuly vody, a to by nám ešte dalo informáciu napríklad keby sme tam mali kysličník uhličitý alebo sme tam mali metán, ktorý je produktom metabolizmu, že by sme vedeli povedať či to náhodou nie je produkované živými organizmami."

Peter Nittnaus: „To je zaujímavé a čo znamená pre ďalší výskum vesmíru?"

Jozef Masarik: „Pre ďalší výskum vesmíru to znamená asi toľko, že zrejme sa tá pozornosť na tento mesiac Jupitera Európa sústredí viac, pretože už dávnejšie po tých prvých výsledkoch, ktoré tiež tu boli spomenuté, v tom roku 2012 sa predpokladalo alebo dokonca niektorí vedci tvrdia, že ak niekde v rámci slnečnej sústavy nájdeme život okrem Zeme, tak práve tento mesiac Európa že je najvhodnejšie miesto kde ho hľadať. To znamená, že keď aj tieto výskumy ohľadom vody a tých gejzírov, ktoré tam vytryskli nové máme, tak vlastne tomu ešte môže zintenzívniť ten záujem o ten výskum a bude sa tam pripravovať viac misií, ktoré nám môžu dať ozaj detailnejšiu informáciu a na druhej strane zase, keď to zoberieme tak širšie, tak môže to ešte viac podnietiť záujem o hľadanie života aj v širšom okruhu vo vesmíre, teda nielen v našej slnečnej sústave, ale v tých vzdialenejších objektoch."

Peter Nittnaus: „No a to sú asi vyhliadky na niekoľko desiatok rokov. Ale aké také najbližšie výzvy stoja pred vedcami možno aj z NASA pri skúmaní našej slnečnej sústavy? Je to ten Mars povedzme?"

Jozef Masarik: „V roku 2018 by na Marse mala pristáť misia, ktorá bude skúmať to, čo sa deje pod povrchom Marsu, pretože my zatiaľ vieme z tých misií, ktoré sme mali, že na povrchu Marsu sme zatiaľ žiadny život nenašli, ale jedna z európskych misií našla zvýšenú koncentráciu metánu v atmosfére Marsu a boli teda rôzne výpočty potom robené, jeden ukázal, že ten metán pochádza z toho, že v atmosfére Marsu, ktorá je pomerne riedka, ale má nejakú hrúbku, že horia uhlíkaté meteority a ten metán vzniká tam, ale taká zaujímavejšia teória alebo zaujímavejšie vysvetlenie je, že pod povrchom Marsu je voda nie v tom pevnom skupenstve, teda v ľade, lebo vieme, že tesne pod povrchom je v tom pevnom skupenstve, ako ideme hlbšie, teplota vzrastá a že tam je voda v tekutom stave a že v tej vode by mohli byť nejaké tie..."

Peter Nittnaus: „Marťania."

Jozef Masarik: „...Marťania doslova nie, ale keď nazveme nejaké mikróby alebo baktérie Marťanmi, tak áno, čiže tam by mohli byť takéto mikroorganizmy, tie proste produkujú v rámci metabolizmu metán a ten rôznymi tými trhlinami, ktoré tam vznikajú aj pri zemetraseniach, ktoré sme na Marse zaznamenali, sa dostáva do atmosféry, a teda naším cieľom bude dostať sa hlbšie pod povrch Marsu v tých misiách, zistiť či toto nemôže byť pravdivé, či tam naozaj nejaké tie organizmy nie sú, no a potom sú tie emisie, ktoré som spomínal, k tomuto mesiacu Európa ktoré by hľadali život. No, a potom zrejmé predpokladám, že sa bude intenzívne pracovať na tých misiách, ktoré v súčasnosti vyzerajú skôr ešte ako sci‑fi, že by sme poslali družice alebo teda rakety, ktoré budú poháňané iným spôsobom ako tieto súčasné a budú podstatne rýchlejšie, k nejakým najvyšším hviezdam, to je ten známy program, ktorý podporuje americký miliardár Muck a promo mu robí aj Stephen Hawking a podobne, takže to už sú také veci, ktoré sú vzdialenejšie."

Peter Nittnaus: „Vy ste živým príkladom úspešných slovenských vedcov, tak pochváľte sa čím prispieva Slovensko k výskumu vesmíru?"

Jozef Masarik: „Slovensko k výskumu vesmíru prispieva v súčasnosti predovšetkým v oblasti astronómie a to sú veci, ktoré sa robia či už na našej fakulte, na fakulte matematiky, fyziky, informatiky alebo na Astronomickom ústave SAV a tu sa zameriame predovšetkým na výskum Slnka, a to predovšetkým astronómovia z SAV, ale u nás na fakulte napríklad skúmame malé telieska slnečnej sústavy, či už sú to nejaké asteroidy, planétky, ktoré môžu byť nebezpečné pre našu Zem v prípade, že by sa obežná dráha našej Zeme stretla s obežnými dráhami týchto malých telies, pretože oni sú malé relatívne, ale teleso s polomerom niekoľko kilometrov alebo stovák metrov keby nárazilo do Zeme, tak by spôsobilo proste katastrofy, takže toto je výskum, aby sme takéto telesá identifikovali, aby sme študovali ich dráhy a poprípade mohli predvídať, či k takejto katastrofe dôjde. To isté samozrejme Slnko je zdrojom energie a života na Zemi, hej, takže výskum Slnka je takisto dôležitý, no a potom Slovensko má ambíciu stať sa súčasťou Európskej kozmickej agentúry. Minulý rok bola podpísaná zmluva o pristúpení Slovenska do tejto agentúry, takže v súčasnosti sa vlastne ten výskum rozvíja, viac inštitúcií sa zapája, napríklad Geografický ústav SAV využíva vo veľkej miere dáta zo satelitných pozorovaní zemského povrchu, a to má aplikácie v poľnohospodárstve, v lesníctve, podobné záležitosti. Podieľame sa na vývoji prístrojov do niektorých misií, na vývoji materiálov, ktoré sú vhodné pre kozmický výskum a súčasne s tým sa snažíme nejakým spôsobom aj slovenský biznis zapojiť, podnikateľské subjekty, pretože ten kozmický výskum má zmysel samozrejme, že poznávame nejaké nové veci, ako funguje vesmír, ako funguje naša slečna sústava, ale malo by to prinášať aj nejaký profit, a teda je potešiteľné, že na Slovensku máme firmy, ktoré sa do konštrukcie tých prístrojov, ktoré posielame do kozmu, vedia zapojiť. No a treba povedať, že máme zase aj občianske združenia, ako je SOSA, Slovenská organizácia pre kozmický výskum, kde mladí ľudia, proste takí nadšenci pre kozmický výskum sa vedia zapojiť do týchto výskumov, tým si vychovávame mladú generáciu. Je známy projekt ako tej slovenskej družice, o ktorej nie celkom právom sa hovorí, že je prvá, pretože mali sme družice aj v minulosti, ale v rámci iných programov. Takže ten kozmický výskum na Slovensku sa rozvíja podľa mňa veľmi dobre, že sú tam aj vedci, sú tam aj podnikateľské subjekty a sú tam ľudia, ktorí to robia ako svoje hobby."

Peter Nittnaus: „Pán profesor, veľmi pekne ďakujem za zaujímavú debatu, bolo mi potešením, pekný večer."

Jozef Masarik: „Ďakujem pekne, pekný večer."

 Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

 (MI)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, astronómia

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie