Expertný míting: Hodnotenie kvality, akreditácia a akademická korupcia

05. 09. 2016

V dňoch 30. –  31. marca 2016 sa vo Washingtone, D. C. (USA) konal expertný míting pod názvom Quality Assurance, Accreditation and Academic Corruption (Hodnotenie kvality, akreditácia a akademická korupcia) organizovaný americkou nadáciou CHEA (Council for Higher Education Accreditation) v spolupráci s UNESCO.

CHEA expertná skupina pre akademickú korupciu
Mítingu sa zúčastnilo 15 pozvaných expertov z celého sveta reprezentujúcich aktérov v rámci procesu vysokoškolského vzdelávania (ministerstva školstva, manažment vysokých škôl, akreditačné agentúry, medzinárodné organizácie, študentov). Za Slovensko som sa zúčastnil expertného mítingu ja, jednak ako dekan Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, ale aj ako etik zaoberajúci sa v rámci svojho odborného zamerania, okrem iného otázkami akademickej etiky.

V materiáloch pripravených pre rokovanie expertov sa konštatovalo, že korupcia v oblasti vysokoškolského vzdelávania sa stáva stále dôležitejším predmetom záujmu pri tvorbe politiky v mnohých krajinách sveta. Vysokoškolské vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu v distribúcii životných šancí a privilegovaného prístupu na trh práce, čo zvyšuje platové vyhliadky a poskytuje spoločenský status absolventom vysokoškolského štúdia vo väčšine krajín. Preto vysokoškolské vzdelávanie je vystavené rizikám korupcie a neetického správania. Potenciál pre korupciu sa zvyšuje aj v súvislosti s tým, že na jednej strane je prístup k vysokoškolskému vzdelaniu obmedzený a selektívny, na druhej strane s tým spojené finančné a sociálne výhody sú vysoké.

Ako sa konštatovalo aj počas rokovania expertov, príležitosti pre korupciu vo vysokoškolskom vzdelávaní sú rozmanité. Sú prítomné v priebehu finančných transakcií (napríklad granty, dotácie alebo štipendiá) alebo aj  pri zmluvách na výstavbu a údržbu infraštruktúry. Môžu tiež nastať počas prijímania a zamestnania vysokoškolských učiteľov. Ďalšie príležitosti pre korupciu sa zvyčajne objavujú pri prijímaní uchádzačov o štúdium a v priebehu ich štúdia (najmä v súvislosti so skúškami). Iné nekalé praktiky môžu  súvisieť aj s absenciami učiteľov, zneužitím ich právomoci, alebo nezákonnými poplatkami, ktoré sú účtované študentom a ich rodinám.

Nekalé praktiky  v akademickom prostredí

Ďalším významným faktorom, ktorému sa venovala pozornosť počas spomínaného rokovania expertov je nedostatok akademickej integrity, čoho prejavom je plagiátorstvo a falšovanie výskumu, ktoré predstavujú ďalšie príklady čoraz častejšie vyskytujúcich sa nekalých praktík v akademickom prostredí. Irene Glendinning z Veľkej Británie informovala o výskume plagiátorstva, v rámci ktorého venovali pozornosť politike inštitúcií vo vzťahu k neetickému správaniu v podobe plagiátorstva, a to nielen v predchádzaní takého správania, ale aj jeho riešenia. Uskutočnili výskum v 27 krajinách EÚ na národnej úrovni a získali veľmi zaujímavé výsledky. Veľmi dobré výsledky boli vo Veľkej Británii, Rakúsku, Švédsku a takisto aj na Slovensku. Veľmi vysoko hodnotila antiplagiátorský systém na Slovensku a prístup k informovanosti študentov o týchto otázkach. Na druhej strane podľa jej informácie niektoré estónske univerzity vyhlásili, že nemajú antiplagiátorskú politiku, pretože u nich vraj nemajú problémy s plagiátorstvom. Irene Glendinning ďalej konštatovala, že existujú veľké rozdiely v chápaní štandardov toho, čo je neetické správanie. Prirodzená je autonómia inštitúcie, ale netýka sa to rovnako autonómie akademikov, ktorí napríklad v pozícii profesora sa cítia nedotknuteľní. Akademici majú aj 3 čiastkové pozície a nemajú čas plniť si povinnosti. Jedným z veľkých problémov je študentská moc a rovnako je problémom aj národná legislatíva týkajúca sa napríklad plagiátorstva.

V nadväznosti na to som sa vyjadril, že som poctený vysokým hodnotením slovenského anti-plagiátorského systému, pričom z analýzy slovenských výsledkov vyplýva,[1] že najvyššie percento zhody bolo zaznamenané takmer u všetkých typov prác na súkromných vysokých školách na Slovensku. V tejto súvislosti som konštatoval, že rovnako silná je aj anti-plagiátorská politika na FF PU v Prešove. Jej súčasťou sú aj informácie pre nových študentov, etický kódex, etická komisia, legislatívna regulácia a disciplinárna komisia, ako nástroje anti-plagiátorskej politiky fakulty.

Ďalšia časť rokovania mítingu sa venovala analýze iných nekalých praktík, ako sú napríklad degree mills (mlyny na diplomy), teda predávanie vysokoškolských diplomov a podvody s tým súvisiace. Rovnako sa to týka aj „akreditačných mlynov“, teda podvodných inštitúcií vydávajúcich za vysoké poplatky potvrdenia o akreditácii vysokých škôl, prípadne jednotlivých kurzov vysokoškolského vzdelávania v rozličných častiach sveta. Z vysokoškolských diplomov a vysokoškolského vzdelávania sa v mnohých krajinách sveta, zvlášť v Afrike, ale aj v Indii a Číne stal výnosný obchod. Goolam Varghese z Indie konštatoval, že v jeho krajine v roku 2015 kvôli korupcii bolo uväznených viac ako 2000 vysokoškolských učiteľov, najmä z lekárskych fakúlt a mnohí z nich počas väzby spáchali samovraždu.

Aj samotné akreditačné agentúry a garancia kvality vysokoškolského vzdelávania sa stali predmetom akademickej korupcie vo svete. Dale Gough z CHEA predložil aktuálny dôkaz takejto formy akademickej korupcie, pretože dostal žiadosť o vyjadrenie sa k jednej vysokej škole v Indii, ktorá tvrdí, že je akreditovaná akreditačnou agentúrou v Texase. Pritom však žiadna taká inštitúcia v USA neexistuje a aj osoba, ktorá je podpísaná na predloženom akreditačnom dokumente je vymyslená, nepracuje v oblasti akreditácie vysokých škôl.

Experti preto venovali pozornosť práve tomu, ako nastaviť politiku, resp. systém kvality akreditačných agentúr v spolupráci s ministerstvami, univerzitami, nezávislými inštitúciami a vysokoškolskými učiteľmi. Cieľom je to, aby vonkajší a vnútorný systém kvality bol nápomocný pri predchádzaní akademickej korupcie a realizácii akademickej integrity univerzít, vysokých škôl a vysokoškolských učiteľov.

Významnú úlohu v procese prevencie akademickej korupcie majú etické kódexy a etické tréningy, ktoré môžu vytvoriť hodnotový normatívny systém akademickej inštitúcie. Prostredníctvom etických tréningov možno informovať o hodnotách akademickej integrity ako učiteľov, tak aj študentov. Etický kódex a ďalšie etické nástroje majú vysoký potenciál zohrávať významnú úlohu aj v rámci vnútorného systému kvality akademickej inštitúcie a jej politiky namierenej proti akademickej korupcii. Rokovanie expertov konštatovalo, že vysoké školy sú hlavnými aktérmi v oblasti prevencie a identifikácie rizík korupcie a nekalých praktík, preto musia zavádzať príslušné pokyny a materiály do vlastných inštitucionálnych postupov.

Vytvorenie národných indexov akademickej integrity

Účastníci rokovania sa zhodli na vhodnosti vytvorenia národných indexov akademickej integrity, ktoré by vyjadrovali zhodu akademickej inštitúcie s hodnotami, resp. kritériami viažucimi sa k celému procesu fungovania univerzity, resp. vysokej školy. Index akademickej integrity sa má týkať hodnotenia transparentnosti prijímacieho konania, skúšania študentov, udeľovania kreditov, organizácie a správnosti priebehu skúšania vrátane možnosti preverenia celého procesu externou inštitúciou. Procedúry indexu akademickej integrity sa týkajú aj etického kódexu, sankcií za plagiátorstvo, podpory whisteblowingu, digitálnych nástrojov na kontrolu prác atď. V rámci tohto procesu treba venovať pozornosť aj preverovaniu etického kódexu zo strany študentov a učiteľov.

Výsledkom práce expertov je nedávno zverejnený dokument pod názvom Combatting Corruption and Enhancing Integrity: A Contemporary Challenge for the Quality and Credibility of Higher Education (Identifikácia korupcie a posilňovanie integrity. Súčasná výzva pre kvalitu a kredibilitu vysokoškolského vzdelávania),[2] v ktorom tím pod vedením Sira Johna Danielsa spracoval materiál identifikujúci najčastejšie prejavy akademickej korupcie a návrhy na jej prevenciu v oblasti regulovania vysokoškolského vzdelávania, teda napríklad v rámci akreditácie vysokých škôl a vysokoškolských študijných programov, ďalej v prípade prijímania vysokoškolských učiteľov do zamestnania, ale aj problémov týkajúcich sa sexuálneho obťažovania na akademickej pôde alebo vo vzťahu k prijímaniu uchádzačov o vysokoškolské štúdium a pri udeľovaní kreditov, skúšok študentom a diplomov absolventom. Rovnako sa tento dokument zaoberá aj prejavmi akademickej korupcie a jej prevenciou v prípade plagiátorstva pri písaní záverečných prác, ale aj pri publikovaní výsledkov výskumov vrátane fabrikovania falošných výsledkov výskumu alebo šírenia nepravdivých informácií o vysokej škole vo vzťahu k verejnosti.

V spomínanom dokumente sa okrem iného konštatuje, že akademická korupcia sa rovnako týka bohatých, ako aj chudobných krajín, je to vážny medzinárodný problém. Vlády, akreditačné agentúry a vysoké školy na celom svete si musia uvedomiť, že hrozba korupcie znižuje kredibilitu, efektivitu a kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Akreditačné agentúry musia urobiť oveľa viac v identifikácii rizík korupcie vo svojej práci a vysoké školy musia cez vnútorné systémy kvality identifikovať akademickú korupciu na svojej pôde. Veľmi významnou aktivitou v tejto oblasti je tréning a podpora všetkých v identifikácii korupcie a jej prevencii.

Prof. PhDr. Vasil GLUCHMAN, CSc.Prof. PhDr. Vasil GLUCHMAN, CSc., dekan Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove

Autor článku je profesor filozofie a etiky na Inštitúte etiky a bioetiky Filozofickej fakulty PU v Prešove, kde garantuje študijné programy etika (vrátane doktorandského študijného programu etika), prednáša viaceré predmety v rámci etiky a v súčasnosti zastáva funkciu dekana FF PU v Prešove.

Vo výskumne sa orientuje na problematiku etiky konzekvencializmu (predovšetkým rozvíja koncepciu etiky sociálnych dôsledkov), dejín etiky vo svete, na Slovensku, sociálnej etiky, profesijnej etiky a bioetiky. Je riaditeľom UNESCO Chair in Bioethics. Viac na stránke Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove

 Uverejnila: M. Izakovičová



[1] Kravjar, J. (2015). SK ANTIPLAG is Bearing Fruit. In: PLAGIARISM ACROSS EUROPE AND BEYOND - Conference Proceedings, 2015, pp. 147-163. Available at: http://plagiarism.pefka.mendelu.cz/files/proceedings_15.pdf 

[2] http://sirjohn.ca/wordpress/wp-content/uploads/2012/08/advisory-statement-unesco-iiep.pdf

Kľúčové slová:
filozofické vedy, etika a teologické vedy

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Intelektuálne znečistenie – aj takto sa dá definovať plagiátorstvo

Tlač