Podpora vedy a výskumu, plánovaná transformácia Slovenskej akadémie vied

23. 09. 2016

Rozhlasová stanica Slovensko privítala dvoch hostí. K podpore vedy a výskumu v kontexte konferencie COST, usporiadanej v rámci nášho predsedníctva v Rade Európskej únie sa vyjadrí  Marek Hajduk, generálny riaditeľ sekcie vedy a techniky na ministerstve školstva a k problémom transformácie SAV sa vyjadril ďalší  hosť, jej predseda Pavol Šajgalík.

logo Rádio Slovensko(22. 09. 2016; Rozhlasová stanica Slovensko; Z prvej ruky; 12.30; por. 1/1; ‑ / Lucia Virostková)

Lucia Virostková, moderátorka: „Financovanie výskumu a podpora vedcov, aj o tom sa dnes hovorí na podujatí nášho predsedníctva v Rade Európskej únie. Pri počúvaní špeciálneho vydania relácie Z prvej ruky vás zdraví Lucia Virostková.

V Bratislave je od včera ministerská konferencia k európskej spolupráci vo vede a technike a u nás je opäť na stole zákon, ktorý má viesť k transformácii Slovenskej akadémie vied. V štúdiu vítam jej predsedu profesora Pavla Šajgalíka, dobrý deň, prajem."

Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied: „Dobrý deň, prajem."

Lucia Virostková: „A na telefóne z Reduty zdravím Mareka Hajduka, generálneho riaditeľa sekcie vedy a techniky na ministerstve školstva, pozdravujem vás." „Dobrý deň, prajem."

Lucia Virostková: „Pán Hajduk, na konferencii ste mali hovoriť o podpore krajín s nízkou výkonnosťou vo vede. Patrí k nim aj Slovensko?"

Marek Hajduk: „Slovensko k týmto krajinám patrí. Je potrebné povedať, že na druhú stranu vlastne Slovenská republika v rámci svojho predsedníctva v Rade EÚ vyvíja maximálne úsilie na to, aby podpora vedy a prijatie opatrení, ktoré budú prezentované na bratislavskej deklarácii ako opatrenia v rámci predsedníctva v Rade EÚ, je potrebné povedať, že vlastne Slovenská republika vyvíja maximálne úsilie, aby podpora vedy sa stala prioritnou a hlavnou témou."

Lucia Virostková: „A rezonuje teda aj fakt, že práve predsednícka krajina slabo finančne podporuje vedu?"

Marek Hajduk: „Jednotliví účastníci tejto konferencie sa zhodli na tom, že podpora vedy a výskumu je vo všetkých krajinách prioritná. To znamená, vlastne aj na území Slovenskej republiky vychádzame z tohto faktu, že je potrebné vlastne financovať vedu čoraz viac. Keď sa pozrieme na ostatné okolité krajiny, neutekáme veľmi ďaleko, avšak na ďalšej strane je potrebné povedať, že sú tu určití lídri, ku ktorým by sme sa radi priblížili."

Lucia Virostková: „A čo konkrétne sa teda môže zmeniť vďaka tejto konferencii, alebo vďaka formátu európskej spolupráce a vďaka tomu, že teda schválite deklaráciu, ktorá pomenuje priority a povie, že prioritou je aj financovanie vedy, aj keď v praxi to zatiaľ tak nevyzerá."

Marek Hajduk: „COST je najdlhšie fungujúci európsky program podporujúci európsku spoluprácu vo vede a technológiách, ktorý umožňuje koordináciu národne financovaného výskumu na európskej úrovni. Podstatné je to, že COST vytvára určitú platfomu na to, aby sa rozvíjali nové nápady a nové iniciatívy vo všetkých oblastiach vedy a techniky. Dôležitú úlohu tu zohráva najmä prilákanie mladých vedcov a vytvorenie generácie mladých vedcov, to je kľúčové."

Lucia Virostková: „A nie je takýto formát skôr cesta, ako malá krajina tie svoje najväčšie talenty stratí, lebo sa môžu hlásiť na miesta financované cez tieto európske projekty v kvalitnejších a lepšie vybavených inštitútoch a centrách?"

Marek Hajduk: „Práveže COST na rozdiel od programu Horizont vytvára veľký priestor aj pre menej vybavené pracoviská, aj pre menej vybavené pracoviská, ktoré vlastne... infraštruktúru, alebo teda menej rozvinutú infraštruktúru, nakoľko COST práveže vytvára túto spoluprácu, kedy vlastne aj pracovisko nie tak vybavené, môže spolupracovať a obohacovať myšlienkami silnejšie vybavené pracoviská. Je to určitý mechanizmus, ktorý prináša Slovenskej republike ročne zhruba 400‑tisíc eur, napriek oproti tomu príspevok do COST predstavuje vlastne zhruba 5‑tisíc euro. Čiže Slovenská republika v rámci COST benefituje a získava teda dodatočné finančné prostriedky, ktoré sú tak dôležité pre financovanie vedy a výskumu."

Lucia Virostková: „Tie finančné prostriedky teda dostávame čiastočne a zapájajú sa z vášho pohľadu naši vedci a výskumníci do tých veľkých európskych projektov dostatočne?"

Marek Hajduk: „Áno, pokiaľ ide o veľké projekty a zapájanie vedcov do veľkých projektov, na to slúži program Horizont. COST predstavuje program, v rámci ktorého je možné vytvoriť platformu na spoluprácu vedcov a jednoducho si vytvárať spoločné projekty, spoločné COST akcie. Nie je potrebná až taká excelentnosť pri tomto programe, ako je to pri Horizonte. V Horizonte vlastne máme určité rezervy a v rámci COST patríme ku krajinám, ktoré sú zastúpené pomerne a porovnateľné s ostatnými krajinami."

Lucia Virostková: „Témou mala byť aj súčinnosť a výsledky využitia teda týchto štrukturálnych fondov vo vede a výskume. Nerezonuje už medzi odborníkmi ale aj fakt, že sa niektoré miesta pre vedcov a výskumníkov vytvárajú najmä či dokonca iba preto, aby inštitúcie využili tie pridelené eurofondy?"

Marek Hajduk: „Áno, je pravda, že v minulom období sme sa sústredili najmä na budovanie infraštruktúry, ktorá bola financovaná najmä a prevažne zo štrukturálnych fondov. Dnes by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako ďalej využívať vlastne takto vybudovanú infraštruktúru. To znamená priniesť do vybudovaných centier život, priniesť reálny výskum, a teda snažiť sa o excelentnosť."

Lucia Virostková: „Budeme sa venovať tejto téme ďalej, napokon, budeme v tejto relácii hovoriť aj o transformácii Slovenskej akadémie vied, návrh zákona, ktorý to má umožniť a platí teda pre všetky budúce verejné výskumné inštitúcie, v podstate je hotový od minulého roka. Prečo je s ním stále problém, keď ani včera na rokovaní vlády neprešiel."

Marek Hajduk: „Ministerstvo školstva si v rámci plánu legislatívnych úloh stanovilo predložiť tento materiál na rokovanie vlády. Túto úlohu ministerstvo školstva zvládlo. To znamená, materiál bol zaradený na rokovanie vlády. Prečo nebol prerokovaný je otázkou otvorenou a z tohto pohľadu vlastne ministerstvo školstva si splnilo svoju úlohu."

Lucia Virostková: „No a akú odpoveď ste vy dostali ako ministerstvo školstva na túto otázku, že prečo nebol prerokovaný?"

Marek Hajduk: „Opakujem vlastne, splnili sme úlohu, predložili sme materiál na rokovanie vlády a tým pádom asi materiál teda pripravený je a v najbližších dňoch predpokladám, že bude ďalej diskutovaný, aby bol aj teda prerokovaný a schválený."

Lucia Virostková: „A z vášho pohľadu je teda pripravený na takej úrovni, že by mal byť prerokovaný a schválený."

Marek Hajduk: „Je pripravený v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, v spolupráci s vedeckou komunitou. Je to moderný zákon, spĺňa všetky atribúty, ktoré sú kladené pre tento zákon a jednoducho vlastne je to otvorená otázka, alebo teda je to otvorená úloha, ktorá vlastne v najbližšom období bude splnená predpokladám."

Lucia Virostková: „Hovorí Marek Hajduk, generálny riaditeľ sekcie vedy a techniky na ministerstve školstva. Ďakujem a pozdravujem."

Marek Hajduk: „Ďakujem pekne."

Lucia Virostková: „No a v štúdiu budeme pokračovať priamo pri poslednej otázke s predsedom

SAV Pavlom Šajgalíkom: „Pán profesor, z vášho pohľadu, boli ste pri tom, prečo sa stále odkladá transformácia Slovenskej akadémie vied?"

Pavol Šajgalík: „Ja tiež začnem trošku zo širšia, pretože považujem naozaj za veľký úspech, že ten zákon už sa dostal na rokovanie vlády, dokonca na rokovanie vlády bol zaradený ako materiál bez rozporu, čiže očakávali sme relatívne hladký priebeh toho rokovania. Napokon sa ukázalo, a pán premiér to sám v tom verbálnom predstavení toho zákona povedal, že v tomto zákone ide viac o majetok ako o vedu, a teda z jeho pohľadu ten majetok nie je v zákone dostatočne ošetrený na to, aby taký veľký objem majetku prešiel do správy Slovenskej akadémie vied, a teda potenciálne by s tým majetkom mohlo byť naložené možno nehospodárne. Čiže z tohto pohľadu ja vidím tú zmenu v tom zákone veľmi triviálnu. Jednoducho treba tam dať poistku, aby Slovenská akadémia vied, respektíve jednotliví riaditelia ústavov, alebo centier s nehnuteľným majetkom, ktorý doteraz akadémia má v správe, spravuje ju v mene štátu, v mene Slovenskej republiky, potom mala nejak mimoriadne obmedzené, alebo proste úplne zablokované nakladanie s ním. Povedzme taká jednoduchá poistka je, že na každý prevod, predaj, čokoľvek, tak je to aj dnes, že potrebujete povolenie ministerstva financií. Pre mňa za mňa aj povolenie predsedu vlády, alebo teda vlády Slovenskej republiky. Čiže ja si myslím, že tam stačí naozaj vložiť jedna, dve vety, a teda tieto obavy, pokiaľ sú toto jediné obavy, tak tie obavy môžu byť rozptýlené."

Lucia Virostková: „Čiže vy v princípe s premiérom v tejto veci súhlasíte, že tam existuje riziko, že by sa mohlo nakladať s majetkom štátu, keď už by bol majetkom SAV nehospodárne, alebo že by dokonca sa mohol dostať do iných rúk, že by s tým niekto obchodoval?"

Pavol Šajgalík: „Ako predseda Slovenskej akadémie vied by som nemal do éteru hovoriť, že nesúhlasím s pánom premiérom tejto republiky, ale rozhodne nemám pocit, že ten zákon je teda tak benevolentný, a že by mohol byť zneužitý. A použijem na to príklad. Máme viac ako 10 rokov verejné vysoké školy, ktoré bez problémov, bez jedinej diskusie získali do svojho majetku všetky nehnuteľnosti, v ktorých sa v tom čase nachádzali a do dnešného dňa ja nemám jedinú vedomosť, žeby tento majetok bol nejakým spôsobom zle spravovaný, alebo nedajbože zneužívaný. Keď sa pozrieme len tu okolo tohto štúdia, v ktorom sa nachádzame, máme tu Slovenskú technickú univerzitu na Šafárikovom námestí, máme starobylú budovu Univerzity Komenského. Sú to lukratívne, určite lukratívne miesta, a teda ja nemám jedinú vedomosť, že by sa s týmto takto naložilo. Úprimne musím povedať, že aj to cítime ako istý druh, neviem, takej nedôvery zo strany vlády Slovenskej republiky, pretože prečo práve Slovenská akadémia vied, keď teda máme verejnoprávne vysoké školy, by mala mať nejaký zámysel s majetkom nakladať nehospodárne."

Lucia Virostková: „Nejde tam o iný typ majetku? Okrem teda nehnuteľností, nejde v prípade vedeckých inštitúcií, vedeckých pracovísk už aj napríklad o tú infraštruktúru, ktorú sme získali z eurofondov? Respektíve, ktorá bola spolufinancovaná? Nezvyšuje práve to hodnotu toho majetku, ktorý spravuje Slovenská akadémia vied?"

Pavol Šajgalík: „Myslím si, že teda primárne ide o ten nehnuteľný majetok. Ten majetok, ktorý sa týka, a ktorý sme získali zo štrukturálnych fondov, kde v tomto momente tá suma, ktorá bola investovaná týmto spôsobom sa pohybuje kdesi na úrovni 300 miliónov eur. Ten majetok je vlastne zablokovaný pravidlami Európskej komisie, čiže my s týmto majetkom nesmieme nakladať, my dokonca ho musíme držať pri živote. Musí byť poistený proti aj poškodeniu, proti čomukoľvek. Čiže s týmto majetkom sa jednoducho nakladať nedá a tá udržateľnosť, keď sa uzavrelo prvé programovacie obdobie v minulom roku, tak najbližších päť rokov s týmto majetkom nemôžeme nakladať. Väčšina toho majetku má ten charakter, pretože sú to prístroje, moderné prístroje, ktoré v rámci vlastne tých piatich rokov budú amortizované. Čiže tu určite o tento majetok nejde."

Lucia Virostková: „Pán profesor, my sa dnes rozprávame v inom formáte, pretože sme hovorili aj o konferencii, viažeme túto reláciu aj k predsedníctvu Slovenska v EÚ, ale táto istá téma bola na stole v relácii Z prvej ruky zhruba pred rokom a váš predchodca pán Pastorek práve vtedy v podstate poukazoval na tento istý argument. On bol spoluautorom toho návrhu zákona, čiže rok sme o tom vedeli a teraz sa zase dostávame do situácie, že takmer totožný návrh zákona bol na vláde a pri rovnakom argumente bol stiahnutý. Rok sa stratil, ako sme mohli sa dostať do takejto situácie? Ako si to vysvetľujete?"

Pavol Šajgalík: „Pre mňa je to tiež z istých dôvodov nie veľmi pochopiteľné, pretože naozaj, tento problém pokiaľ toto bol problém, sa dal riešiť jednoduchým návrhom zo strany zboru poradcov pána premiéra, ktorí by povedali, vložte tam tieto dve, tri vety a bude to v poriadku. K takému nedošlo. Druhá vec je tá, že naozaj tá história sa opakuje. My sme viedli teraz po voľbách z pochopiteľných dôvodov diskusie na ministerstve školstva, ktoré sa na tom, príprave toho zákona podieľalo, a teda nenašli sme žiaden problém. A opakujem, v pondelok ten zákon bola znova v tripartite, v utorok bol na legislatívnej rade vlády, nenašli sa tam nejaké vážne legislatívne problémy. Čiže to, že sa to opakuje je holý fakt, ale ja to vysvetlenie neviem podať."

Lucia Virostková: „Áno, my to samozrejme budeme sledovať ďalej, ale ešte tiež pripomeniem váš argument, keď bol celý proces prerušený vlani, hovorili ste o riziku, že vedci z akadémie prídu o eurofondy. To sa potvrdilo?"

Pavol Šajgalík: „Nie, to sa nepotvrdilo. Tento problém sa v podstate veľmi elegantne vyriešil v diskusii s Európskou komisiou, pretože tam bolo jedno riziko, že pokiaľ inštitúcia zmení právnu formu počas čerpania štrukturálnych fondov, tak tam bolo explicitne napísané, že tá právna forma sa meniť nesmie, ale bolo to myslené tak, že by sme prešli z nejakej verejnoprávnej, alebo štátnej formy do privátnej. A to bol ten problém, ale to samozrejme nenastáva. Čiže v tomto prípade nie je žiadne riziko."

Lucia Virostková: „Dobre, posuňme sa od procesu, ktorý budeme ako som spomínala ďalej sledovať aj v spravodajstve, k samotnému obsahu. Hovorili ste, že majetok stačí pokryť nejakou poistkou, ale čo sa týka toho obsahu, je podľa vás tento návrh dostatočný, lebo napríklad opozičný poslanec Miroslav Beblavý včera povedal – musím, bohužiaľ, konštatovať, že zákon neobsahuje nič, na základe čoho by sme si mohli myslieť, že jeho schválenie významnejšie zlepší podmienky v slovenskej vede. Čo hovoríte vy? V čom to pomôže našej vede a vedcom?"

Pavol Šajgalík: „Môj názor je taký, že kým momentálne Slovenská akadémia vied pracuje v právnom režime rozpočtovej organizácie, čiže je v úplne rovnakom režime ako ľubovoľné ministerstvo, kde zamestnanci prichádzajú do práce, majú svetlo, kúrenie, dostávajú čo ja viem, primerané množstvo papiera a vymieňajú im primerane počítače, Slovenská akadémia vied je v trošku inom režime, pretože tam tí zamestnanci veľkú časť prostriedkov, s ktorými nakladajú, musia získať súťažným spôsobom a musia tie prostriedky priniesť teda do inštitúcie, aby mohli robiť výskum. Čiže máme grantové agentúry, európske projekty, napokon dnes sa budeme možno baviť aj o COST‑e, čiže je to principiálny iný druh práce. A teraz, aby títo zamestnanci, alebo teda vedenie tých inštitúcií malo trošku manažérskejší prístup k riadeniu, tak potrebuje mať trošku rozviazané ruky a nie teda byť viazaný povedzme v tej rozpočtovej forme hospodárenia máte prísne mzdové prostriedky, ktoré sú definované, potom máte prísne kapitálové prostriedky, ktoré sú definované, potom máte prostriedky, ktoré sú, nazývame ich neinvestičné a vlastne medzi týmito škatuľkami sa veľmi ťažko hýbe a ten riaditeľ má dokonca ešte aj nejakú fixnú platovú tabuľku, kde musí ten zamestnanec, stačí že starne, tak stúpa v tom rebríčku a je veľmi ťažko do tohto systému vniesť čo my nazývame výkonové financovanie, že podľa výkonu ten zamestnanec by mal byť odmeňovaný. Čiže už iba prvá vec, ktorá táto zmena právnej formy prinesie, že to riadenie tých inštitúcií bude mať oveľa manažérskejší charakter a ten riaditeľ bude zainteresovaný na ekonomickom rozvoji tej inštitúcie."

Lucia Virostková: „Práve ale tento proces, lebo vy ste v médiách tvrdili, že v podstate už sa Slovenská akadémia vied začala pripravovať nejakým spôsobom na túto transformáciu, boli zlúčené niektoré ústavy a v podstate niektorí vedci to komentujú tak, že to spustilo aj určité nezhody medzi nimi, lebo ako by sa spustil istý boj o to, kto dokáže, že je výkonnejší a užitočnejší. To sme chceli tak dosiahnuť týmto procesom, alebo je to skôr nejaký negatívny dôsledok?"

Pavol Šajgalík: „Tak určite sa všetci zhodneme na tom, že akási zdravá konkurencia aj v rámci inštitúcie je vždy dobrá, lebo teda produkuje vyššie výkony, to je prvá vec. Druhá vec je tá, že isteže je veľmi problematické v oblasti vedy nejakým spôsobom explicitne zmerať výkon, a preto aj Slovenská akadémia vied sa rozhodla, v tomto roku prebieha, my to voláme akreditácia, hoci v tom pravom slova zmysle je to ohodnotenie vedeckej práce Slovenskej akadémie vied a ten proces prebieha teda na základe hodnotenia panelom zahraničných expertov, kde my sme do toho výberu expertov v zásade nevstupovali, vybrali sme predsedu toho hodnotiaceho panelu, ukázali sme, pani profesorka Makarov sa volá, je z Fínska, ukázali sme jej štruktúru Slovenskej akadémie vied a ona si už zložila panel, ktorý to bude hodnotiť. Toto je jedna časť tej práce, ktorá je podľa mňa nesmierne dôležitá, lebo na konci roku dostaneme výsledok, kde sa nachádzame a čo ja považujem ešte za dôležitejšie nám povedia, ako sa máme vybrať tak, aby sme sa dostali na tú európsku, alebo nadeurópsku úroveň, to je jedna vec. A druhá vec, ktorú si musíme v rámci Slovenskej akadémie vied vyriešiť, práve som sem prišiel zo snemu, náš snem Slovenskej akadémie vied zasadá a dnes práve preberáme na sneme zásady výkonového hodnotenia, s čím aj súvisí nejaké vnútorné hodnotenie, ktoré si musíme navzájom vytvoriť a musí teda samozrejme byť prijaté konsenzuálne, aby sme s dohodli teda na tom, ako tie peniaze rozdeľovať."

Lucia Virostková: „Transformácia by mala umožniť vedcom viac spolupracovať, alebo voľnejšie spolupracovať aj s firmami aj na projektoch s komerčným využitím. Čo ale s oblasťami, ktoré nemajú také komerčné využitie, práve odtiaľ možno najviac vychádzali aj tie kritické komentáre, a napriek tomu, tie oblasti majú svoj prínos pre spoločnosť, či už ide, ja neviem, sociológiu, históriu a podobne, alebo teoretickú fyziku."

Pavol Šajgalík: „Teoretickú fyziku by som vynechal, lebo teda vznik vesmíru všetci vieme, aký je dôležitý a koľko peňazí do tohto investuje svet a v podstate teda..."

Lucia Virostková: „Ale keď hovoríme o aplikácii v praxi..."

Pavol Šajgalík: „Ale ja si nemyslím, že teda po prvé, nerád by som to obmedzoval iba na priemysel, hoci často to používame a dokonca často to ujde aj mne v tom používaní, ja by som to pojal v tom takom širšom zmysle, ako hospodárska prax. A poviem príklad. Nie dávno som sa dozvedel, že vlastne Jazykovedný ústav prejde všetky zákony, ktoré prijme Národná rada Slovenskej republiky. Však to už je komerčný vzťah, podľa mňa. A takýchto príkladov môžeme viac. Archeologický ústav robí proste prieskumy archeologické pod diaľnicami, keď sa im podarí vyhrať súťaž atď. Čiže aj v tých zdanlivo nekomerčných oblastiach, určite existuje priestor. A tam ide o to, my nikoho nenútime preboha, aby to nebolo chápané tak, že my teraz zo Slovenskej akadémie vied sa stane výrobná dielňa a budeme robiť iba to, čo nám prinesie peniaze. Však výskum je súčasťou kultúry tej spoločnosti a Slovensko je dosť kultúrna krajina na to, aby si mohla dovoliť výskum. A na druhej strane, ale mali by sme otvoriť dvere pre tie aktivity, kde jednoducho toto je možné dosiahnuť."

Lucia Virostková: „A celkovo pri tom využívaní financií zo štrukturálnych fondov, lebo tam teda nejde o komerčné využitie, ale o nejaké tie verejné peniaze z európskych inštitúcií, to je u nás podľa vás účinné a celkovo zapájame sa do toho dostatočne? A nevznikajú teda z vášho pohľadu mnohé tie miesta pre výskumníkov práve preto, aby sa tie peniaze minuli, keď už sú priradené napríklad nejakej krajine, alebo nejakej inštitúcii."

Pavol Šajgalík: „Štrukturálne fondy nám v mnohom nesmierne pomohli. Nebudem hovoriť o tom, kde teda vidím aj negatíva v tom, ale nesmierne nám pomohli, pretože pre tie oblasti experimentálnej vedeckej práce, kde je to nevyhnutné, tak naozaj sme získali tú infraštruktúru, ktorá sa približuje tej, ktorú máme v Európe. Ale to je iba jeden diel toho príbehu. Ten príbeh musí sa skladať teda jednak z toho železa, z tej infraštruktúry, musí sa skladať z ľudí a musí sa skladať z podpory vedeckých projektov, ktoré sa na tej infraštruktúre robia. A tu my znova máme istý druh nerovnováhy, lebo keď som povedal, že za posledných sedem rokov sme získali ako akadémia zhruba 300 miliónov euro, tak určite sme nezískali rovnaké množstvo peňazí pre ľudí a ani rovnaké množstvo peňazí na využitie tej infraštruktúry. Čo netvrdím, že musí byť jedna k jednej, ale chcem tým iba povedať..."

Lucia Virostková: „Bola tam prevaha pre tú infraštruktúru."

Pavol Šajgalík: „Áno, že to je prevaha pre tú infraštruktúru. Čiže my teraz potrebujeme urobiť následné opatrenia, aby sme sa dostali do tej pozície, o ktorej nakoniec hovoril aj pán generálny riaditeľ Hajduk. My potrebujeme získať mladých ľudí pre tento typ práce. A môj názor je taký, že samozrejme, my nemôžeme nútiť všetkých Slovákov, aby išli študovať technické, prírodné vedy, pretože ich možno baví a zaujíma niečo iné, ale my by sme mali vedieť otvoriť dvere pre zahraničných doktorandov a študentov, ktorí majú záujem na tej infraštruktúre robiť. A pre príklady nemusíme chodiť ďaleko, nemusíme ísť ani do Ameriky, do Nemecka, pozrime sa iba tu, do susedného Brna, kde je veľká infraštruktúra, ktorá má skratku CEITEC, kde pracuje väčšina Slovákov, riaditeľ toho CEITEC‑u má americké občianstvo a jednoducho je to interesantné a ten CEITEC je inštitúcia, ktorá sa teda dosť výrazne vymyká z toho všeobecného prostredia strednej a východnej Európy."

Lucia Virostková: „No čo teda tomu na Slovensku bráni? Lebo veľa sa tu hovorilo, bol tu aj istý projekt podpory Slovákov, ktorí by sa z tých zahraničných dobrých inštitúcií vrátili na Slovensko. Prečo teda okrem peňazí, keď už máme aj infraštruktúru, sa nám to nedarí?"

Pavol Šajgalík: „Naozaj, myslím si, že nedokážeme celkom vytvárať tú atmosféru, ktorá nevyhnutne je spojená aj s nejakým finančným ohodnotením. A budem to ilustrovať znova na príklade. My sme, ako Slovenská akadémia vied v rámci siedmeho rámcového programu získali projekt, my to máme taký akronym na to SASPRO, ale v princípe ide o to, že sme schopní s prispením európskych peňazí a s časťou prispení z nášho rozpočtu, nadštandardne zaplatiť ľudí, ktorí teda sa môžu uchádzať o prácu v Slovenskej akadémii vied. A ja vám veľmi rýchlo poviem, že kým v tej prvej výzve sme mohli obsadiť 20 miest, sa prihlásilo 50 ľudí, v tej poslednej, kde sme mohli obsadiť 10 miest, sa prihlásilo 450 ľudí zo sveta. A už vtedy môžete urobiť výber. Ale v celkovom kontexte takto je zamestnaných na Slovenskej akadémii vied momentálne niečo viac ako 50 pracovníkov."

Lucia Virostková: „Z koľkých?"

Pavol Šajgalík: „To sú všetky európske krajiny a možno teda aj Ázia."

Lucia Virostková: „Ale v rámci SAV‑ky..."

Pavol Šajgalík: „50 a my máme 1900 výskumných pracovníkov. Teda vedeckých pracovníkov s hodnosťou PhD."

Lucia Virostková: „Čiže kľúčové sú peniaze..."

Pavol Šajgalík: „Kľúčové sú peniaze a otvorenie týchto programov pre ľudí a ešte otvorenie programov aj pre ľudí, ktorí sú mimo EÚ, lebo tam niekedy narážame trošku na problémy s pracovnými povoleniami a tým, pretože aj vedecký pracovník je ponímaný ako ten trebárs, ktorý príde predávať na trh zeleninu."

Lucia Virostková: „Záverečná otázka, už sme hovorili o procese transformácie SAV, ale teraz mimo toho. Mení sa správanie štátu v otázke podpore vedy? Lebo aj dnes tu máme ministerskú konferenciu, asi sa o tom bude hovoriť, bude sa hovoriť o tom, že je to prioritou. Mení sa to?"

Pavol Šajgalík: „Ja mám pocit, že áno. Ja som teda večný optimista, ja mám pocit, že áno. A zas uvediem jeden príklad. V minulom roku sme dosť vážne bojovali a tie roky predošlé o to, aký má byť rozpočet Slovenskej akadémie vied. Minulý rok sme dosiahli dohodu medzi ministerstvom financií, ministerstvom školstva, Slovenskou akadémiou vied a máme podpísanú stabilizačnú dohodu o tom, že rozpočet Slovenskej akadémie vied v týchto najbližších troch rokoch bude mať nejakú minimálnu hodnotu a čo sa určite napĺňa a ešte dokonca vidím, že dokonca existuje nejaký mierny nárast. Samozrejme, tento čas sme dostali na to, aby sme tú Slovenskú akadémiu vied priviedli do nejakého zdravého stavu, čo aj tá akreditácia nám pomôže."

Lucia Virostková: „Čiže tá otázka jedného milióna, ktorá z vášho rozpočtu mala ísť pre učiteľov, sa už vyriešila."

Pavol Šajgalík: „Tá už je vyriešená po diskusii s pánom ministrom."

Lucia Virostková: „Toľko predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík, ďakujem pekne za váš čas a komentáre."

Pavol Šajgalík: „Ďakujem veľmi pekne za pozvanie."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

 (MI)

Kľúčové slová:
veda, výskum, rohovor

Odbory vedy a techniky:
Iné

Nová stratégia programu COST

Tlač