Rok 2016 bol najteplejším v histórii ľudstva

19. 09. 2016

Počas tohto leta sa arktický ľad topil opäť rýchlejšie ako v minulosti. Rok 2016 tak bude zrejme najteplejším v histórii.Viac sa dozviete z vyjadrení svetových a našich klimatológov.

logo Televíznej stanice STV 1(18. 09. 2016; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 7/18; Matúš Jaco, Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: „Arktický ľad sa počas tohto leta topil opäť rýchlejšia ako v minulosti. Rok 2016 tak bude zrejme najteplejším v histórii. Svetové meteorologické organizácie združené pod OSN preto vyzvali štáty sveta k okamžitej akcii. Žiadajú dodržiavanie Parížskej klimatickej dohody. Jej cieľom je udržať teplotný nárast pod jeden a pol stupňom Celzia oproti teplotám spred industriálnej éry."

Matúš Jaco, redaktor: „Abnormálna teplota sa stáva novou normou. Hovorí Clare Nullis, hovorkyňa združenia svetových meteorologických organizácií, pričom dodáva, že august, ako aj júl boli najteplejšie v histórii ľudstva."

Clare Nullis Kapp, Svetová meteorologická organizácia: „Rok k dnešnému dňu prekonal všetky teplotné rekordy. A aj keď máme ešte len september, sme si pomerne istí, že 2016 bude najteplejším rokom v histórii."

Matúš Jaco: „Zvyšovanie globálnej teploty má pritom už teraz hmatateľné dopady na našu planétu. Arktída sa za tridsať rokov dramaticky zmenšila. Ľad, ktorý odráža teplo slnečného žiarenia, nahrádza oceánska voda, ktorá ho, naopak, absorbuje."

Walt Meier, vedec NASA: „Arktída nie je ako Las Vegas. Čo sa stane v Arktíde, nezostane v Arktíde. Ako sa Arktída viac a viac zohrieva, mení sa rovnováha medzi chladnou Arktídou a teplejšími pásmi Zeme. Planetárne prúdenie prestáva ísť zo západu na východ, ale prúdi v akýchsi vlnovkách hore‑dole zo severu na juh, čo spôsobuje extrémne počasie v rôznych častiach Zeme."

Matúš Jaco: „Goddardov inštitút patriaci pod NASA, ktorý má k dispozícii jednu z piatich najkomplexnejších meracích databáz sveta od roku 1880, ukazuje, že teplota môže do konca storočia stúpnuť oproti predindustriálnej ére o štyri stupne Celzia."

Jozef Pecho, klimatológ SHMÚ: „Pokiaľ by sme išli podľa tých scenárov, ktoré počítajú s tým, že globálne otepľovanie sa nejak technologicky vyrieši, tak ten nárast nebude tak výrazný. Okolo dvoch až jeden a pol stupňa Celzia. Lenže už aj jedenapolstupňové, dvojstupňové oteplenie predstavuje pre ekosystémy na planéte problém."

Matúš Jaco: „Na jedenapolstupňovom náraste by chceli signatári parížskej klimatickej dohody z konca minulého roka stúpanie teploty udržať. Zmluvu však zatiaľ podpísalo len päťdesiatpäť krajín z dvesto. Zodpovedných za tridsaťdeväť percent emisií. Aby bola účinná, je potrebných minimálne päťdesiatpäť percent."

Clare Nullis Kapp: „Potreba ratifikovať a čo je dôležitejšie, implementovať parížsku dohodu, je urgentné a viac ako kedykoľvek predtým. Naša planéta vysiela varovný signál a my musíme konať, aby sme emisie skleníkových plynov obmedzili čo najviac a čo najrýchlejšie."

Matúš Jaco: „Aj na Slovensku môžeme podľa Jozefa Pecha badať dopady zmeny klímy. Práve extrémne horúce leto v roku 2015 bolo podľa neho ukážkou toho, čo na našom území môžeme v budúcnosti čakať, ak sa trend otepľovania nezmení."

 Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

 (MI)

 

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač