Rozpočet EÚ po Brexite

21. 09. 2016

Veľká Británia je jedným z najväčších prispievateľov do spoločnej európskej kasy. My sa teraz pozrieme na to, ako môže Brexit ovplyvniť zostavovanie európskeho rozpočtu. Na otázky redaktora TA 3 bude odpovedať Viliam Páleník, odborník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

logo Televíznej stanice TA 3(20. 09. 2016; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 15.40; por. 1/1; ‑ / Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „Pokračujeme témou, ktorej sa v týchto dňoch často venujeme. Je ňou pripravované vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Ostrovná krajina je jedným z najväčších prispievateľov do spoločnej európskej kasy. My sa teraz pozrieme na to, ako môže Brexit ovplyvniť zostavovanie európskeho rozpočtu. Na moje otázky bude odpovedať Viliam Páleník, odborník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorého už vítam u nás v štúdiu. Pán Páleník vitajte."

Vladimír Páleník, Ekonomický ústav SAV, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň, ďakujem."

Marek Mašura: „Pán Páleník, začnem jednoduchou otázkou, aby sme túto tému lepšie priblížili divákom, keďže Európania platia dane do európskeho rozpočtu a zároveň dostávajú peniaze v podobe eurofondov, často počúvam na slovensku otázku, čo dávam a čo dostávam z únie. Aká je odpoveď?"

Vladimír Páleník: „Tak predovšetkým ide o to, že ľuďom nie je jasné, čo dávajú do európskeho rozpočtu, všímajú si, čo dostávajú, vidia eurofondy, vidia iné prínosy, príspevky na opravu škôl, škôlok a podobne, to je veľmi viditeľné, a majú pocit, ako keby tie peniaze akosi nám daroval Brusel. Ale to nie sú darované peniaze, to sú peniaze, na ktoré sa poskladajú európski občania, európske štáty, a ten spôsob, ako sa skladáme na ten spoločný rozpočet, do toho spoločného, akejsi pokladne, mecha, vreca, alebo z ktorého Mikuláš rozdáva, tak tie kritériá, ako sa prispieva, sú veľmi neprehľadné a veľmi nejasné. My tam nedávame svoje dane, my svoje dane odvádzame do štátnej kasy, na daňové úrady, nášmu ministerstvu financií, a to ministerstvo financií potom časť tých našich peňazí pošle do európskeho rozpočtu, a problém je v tom, že členské krajiny sa nevedia dohodnúť, kto má koľko poslať, aby sa naskladala tá dohodnutá suma. Veľmi ľahko sa dohodneme, že treba vybrať veľa peňazí, aby sme si mali čo deliť, ale otázka je, ktorá krajina koľko prispeje, podľa akých kritérií budeme prispievať, a tam je veľmi zložitá situácia, až by som povedal niekedy trápna, lebo každý sa snaží prispieť čo najmenej a doslova sa o to niekedy handrkuje."

Marek Mašura: „Tak ako je to napríklad v prípade Veľkej Británie?"

Vladimír Páleník: „No tak, ak sme použili slovo handrkovanie, tak naozaj ten prístup čo najmenej prispieť a čo najviac získať do Európskej únie vniesla Británia, keď vstupovala pred desiatkami rokov do Európskej únie, to bol tzv. summit..., kde vtedajšia premiérka Thatcherová veľmi tvrdo vyjednala, že áno, Británia vstúpi do Európskej únie, ale nebude prispievať toľko do spoločného rozpočtu, aby podľa svojej veľkosti krajiny, podľa bohatstva krajiny mala prispieť, tak ako prispieva Nemecko, Francúzsko, alebo iné veľké krajiny, ale že tam budú mať akýsi rabat, zľavu, Tá zľava sa vtedy hovorila, že takto chvíľu a uvidí sa, no ale prešli desiatky rokov a ten rabat reálne neklesá, a čo je najhoršie, zmenil sa na systém korekcií a ďalšie krajiny tiež majú rôzne korekcie, úľav, zľavy z toho platenia, až ten systém výnimiek má 62 výnimiek, a je veľmi neprehľadný."

Marek Mašura: „Dobre, ostaňme pri tej Veľkej Británii. Teraz sa rieši to, že teda ostrovná krajina ide vystúpiť z Európskej únie, Briti tak rozhodli v júnovom referende. Koľko peňazí bude chýbať, keď Veľká Británia opustí spoločenstvo, vieme to povedať?"

Vladimír Páleník: „No, samozrejme, ona prestane platiť, keď opustí, ono to ešte chvíľu potrvá, kým skutočne opustí. Vidieť, že kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí, vidieť, že už prešla nejaká doba, a ešte ani nepodali žiadosť, ešte nevieme, či ju podajú. Tak ale, keď vystúpi, tak oni prestanú platiť, ale prestanú aj dostávať, to znamená, dostávajú na priame platby poľnohospodárske, veľa dostávajú na Rybný fond, ale aj na zamestnanosť a niektoré ďalšie oblasti, ale napríklad aj pre výskum, vývoj a podobne, čiže oni prestanú platiť, ale prestanú aj dostávať, a zaujímavý je ten rozdiel medzi tým. Tak treba povedať, že oni predovšetkým menej platia, napríklad my platíme to svoje jedno percento hrubého národného dôchodku, ktoré má platiť každý, my napríklad platíme naplno, ale oni platia len tri štvrtiny toho, čo my primerane tomu bohatstvu a veľkosti, čiže majú tú zľavu, a sú čistými platcami, viac platia, ako dostávajú, ale treba povedať, že nie sú veľkými čistými platcami. Väčšími ako Británia je Švédsko, Nemecko, Dánsko, ktoré v pomere k hrubému národnému dôchodku viac, sú väčšími čistými platcami, viac platia ako dostávajú, a o niečo menej ako Británia prispieva Holandsko a Rakúsko, alebo Francúzsko. Čiže sú čistými platcami, ale nie až tak veľkí, ako by mali byť."

Marek Mašura: „Poďme sa pozrieť na to pripravované vystúpenie Veľkej Británie z únie z takého slovenského pohľadu, z toho pohľadu tých eurofondov. Vieme, že do roku 2020 môžeme na Slovensku vyčerpať 14 miliárd eur na zveľaďovanie miest a obcí, výstavbu diaľnic. Nemôže odchod Británie ovplyvniť to, že dostaneme vlastne menej peňazí nakoniec z Európskej únie?"

Vladimír Páleník: „No, keby ihneď vystúpili zo dňa na deň a nič by sa nepripravovalo, tak niečo by sa muselo aj na výdavkovej strane škrtať, chýbali by tie peniaze, ale doterajšie informácie vidieť, že to nebude tak rýchle, kým podajú žiadosť, kým sa to vyjedná, kým to príde do platnosti, do účinnosti, musia to ratifikovať všetky krajiny, to je dlhý proces, takže reálne sa zdá, že vystúpia, že budú v Európskej únii do roku 2020, čo je vlastne rozpočtové obdobie, až v roku 2021 nebudú v Európskej únii, čiže tie existujúce pridelené eurofondy z tohto pohľadu nie sú vôbec ohrozené a tak, ako sú pridelené, by sa mali vyčerpať, to je dobrá správa, aby sa nezneistili prípravy tých všetkých projektov, financovania, atď., takže to je, myslím, veľmi dobrá správa a takto som ju ja kuloárne počul aj z úst oficiálnych predstaviteľov. Samozrejme, nič nie je rozhodnuté, oni ešte tú žiadosť nepodali a ešte nezačali oficiálne rokovania."

Marek Mašura: „Pohľad do ďalekej budúcnosti, čo bude potom po roku 2020?"

Vladimír Páleník: „Čo bude potom, uvidíme. Predovšetkým sú zatiaľ podľa mňa veľmi priaznivé správy, že o vystúpení Británie z Európskej únie zmizne dôvod na tie rabaty a korekcie, to znamená, existujúce korekcie by sa mali zrušiť. Nepovedal to hocikto, ja som to počul priamo na konferencii v Európskom parlamente od predsedu Európskeho parlamentu Schulza, čo je Nemec. Nemec povedal, že treba zrušiť všetky ostatné korekcie vrátane nemeckého. Takisto pán Post, čo je člen Bundestagu, na tej konferencii vyhlásil, treba zrušiť všetky korekcie, lebo vlastne tú snahu o korekcie vniesla Británia a odchodom Británie musíme sa k tomu postaviť čelom. Čiže zrušenie všetkých korekcií by to rozpočtové napätie znížil, lebo by vlastne existujúce krajiny platili viac. To je teda prvý aspekt. A druhý aspekt je, že v Británii referendum rozhodlo iba tesnou väčšinou, že chcú vystúpiť, ale prakticky polovica ľudí nechce vystúpiť. Polovica chce vystúpiť, a hlavne regionálne dokonca vieme, že v Škótsku ľudia nechcú vystúpiť väčšina, čiže tá vláda nech je akokoľvek radikálna, ak je to rozumná politická vláda, musí vyhovieť obidvom stranám, nemôže jednu stranu jednoducho nepočuť, lebo to je polovica, to je presne polovica a ten rozdiel je veľmi malý. Preto ja predpokladám, že Británia vystúpi a zároveň nevystúpi, aby vyhovela obidvom. Čiže formálne vystúpi, ale ostane na spoločnom trhu, aby nevznikli ekonomické tvrdé dôsledky, a zároveň, aby uspokojila tých ľudí, čo nechceli vystúpiť, a to je systém európskeho hospodárskeho priestoru, niečo ako nórsky, a vtedy by oni platili, tak ako sú Nórske fondy, aj Britské fondy, a tieto Britské fondy by nám mohli, takpovediac, vyhojiť tie prípadné menšie eurofondy, ktoré po roku 20 by mohli.., ale hovoríme o situácii po roku 2020."

Marek Mašura: „Ešte jedna otázka, teraz sa vedú veľké diskusie o tom, ako má vyzerať ten spoločný európsky rozpočet po tom roku 2020, tak aké návrhy sú na stole, prípadne čo vy navrhujete...?"

Vladimír Páleník: „Tak je vytvorená skupina na vysokej úrovni na čele s Mariom Montim, ktorý pripravuje veľmi seriózny a komplexný návrh na nové príjmy európskeho rozpočtu po roku 2020. My sme v Slovenskej akadémii vied vypracovali taký návrh na taký environmentálny poplatok, ktorý to mohol riešiť. Momentálne tie naše návrhy sú v hre, čo sme veľmi radi, ale čakáme, aké budú definitívne návrhy, a či definitívne tie návrhy budú ďalej spracované, prípade budú prípadne aj prijaté. Je to momentálne v hre, a tie rôzne formy akýchsi daní, poplatkov, alebo príjmov Európskej únie, tak, aby tie členské štáty nemali na to priamy vplyv, aby to boli priame vlastne zdroje Európskej únie, o tom sa teraz vecne, odborne diskutuje na viacerých vedeckých konferenciách, politických stretnutiach, interinštitucionálnych konferenciách, je to veľmi horúca téma. Odchod Británie túto tému oživil, otvoril ten priestor, ten britský rabat už akosi nestraší v tejto téme, neblokuje rokovania, a sú podľa mňa veľmi nádejné, ale musíme počkať do konca roka, s čím vyjde tá skupina na vysokej úrovni, a nezabudnime, že slovenské predsedníctvo tiež sa podieľa na tých prácach, a bude sa snažiť v Rade ministrov tie návrhy skupiny na vysokej úrovni podporiť, ale samozrejme, musí si ich aj osvojiť, musí s nimi vnútorne súhlasiť, a preto má na ne aj právo mať reálny vplyv, aj slovenské predsedníctvo sa zúčastnilo interinštitucionálnej konferencie, kde prezentovali názory slovenského predsedníctva. Sme v tomto pomerne aktívni, a predovšetkým sme radi, že aj výskumné výsledky sa tam diskutujú a berú s plnou vážnosťou."

Marek Mašura: „Pán Páleník, v tejto chvíli vám ďakujem veľmi pekne za vaše informácie, aj za váš názor. Prajem vám ešte príjemný zvyšok dňa."

Vladimír Páleník: „Ďakujem za pozvanie. Príjemný deň."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

 

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, rohovor, ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač