Ako brexit zasiahne vedu a školstvo?

23. 01. 2017

Vystúpenie Británie z Európskej únie postupne nadobúda stále jasnejšie kontúry. Jednou z oblastí, ktorú určite výrazne zasiahne bude európska, ale aj domáca britská veda a školstvo. Redaktor Michal Katuška sa to snažil zistiť v rozhovore s rektorom Katolíckej univerzity v belgickom Leuvene Rikom Torfsom.

logo Rozhlasová stanica Slovensko(20. 01. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 3/3; Michal Katuška, Jaroslav Barborák)

Jaroslav Barborák, moderátor: „Vystúpenie Británie z Európskej únie postupne nadobúda stále jasnejšie kontúry. Jednou z oblastí, ktorú určite výrazne zasiahne bude európska, ale aj domáca britská veda a školstvo. Voľný trh, sloboda pohybu a pobytu, ale najmä tisícky spoločných programov v rámci Európskej únie úzko prepojili vysoké školy aj vedecké ustanovizne. Desaťtisíce Britov študujú a vedecky pracujú na kontinente. Tisícky študentov a pracovníkov z krajín únie zas pôsobia v Británii. Ako to ovplyvní brexit? Michal Katuška sa to snažil zistiť v rozhovore s rektorom Katolíckej univerzity v belgickom Leuvene Rikom Torfsom."

Michal Katuška, redaktor: „Začnime ilustráciou. Koľko máte vy britských pedagógov tu na univerzite?"

Rik Torfs, rektor Katolíckej univerzity v Leuvene: „Nie je to masívne množstvo, ale dôležitejšia je spolupráca. Naša univerzita je v skupine dvadsiatich troch významných európskych univerzít a medzi nimi je z Británie vrátane Oxfordu a Cambridge. Tieto univerzity sú najlepšie na svete. Európske projekty ako Horizont 2020, ale tiež osobná spolupráca sú veľmi dôležité aj pre britské univerzity. Toto je nutné zachovať. Ak nie, úroveň európskej vedy sa zníži. Našou súčasnou úlohou je zachovať tieto vzťahy."

Michal Katuška: „Ako vieme, situácia je zatiaľ nejasná. Nikto ešte presne nevie, čo bude po aktivovaní článku 50 lisabonskej zmluvy. Vedeli by ste pomenovať, aký scenár prichádza do úvahy?"

Rik Torfs: „Je veľa možností. Môže prísť zmena britskej vlády, môže nastať politická kríza. Ale ak pracujeme s tým, že brexit bude, tak nás čaká dlhé obdobie neistoty. Ak bude tvrdý brexit, bude to znamenať, že dosiahnuť dohody bude veľmi náročné a pôsobenie Británie vo vedeckých projektoch bude limitované. Preto som navrhol, aby sme nečakali, ale mali by sme sa pokúsiť nájsť riešenie a teda vytvoriť špeciálnu asociáciu zloženú z niekoľkých kontinentálnych a britských univerzít. To by mohla byť nová platforma pre spoluprácu. Niektorí ľudia hovoria, že ak britské školy odídu, prestanú konkurovať európskym a na kontinente zostane viac peňazí. Toto je ale krátkodobý pohľad. Z dlhodobého hľadiska môžeme prísť o pozíciu v konkurencii so Spojenými štátmi a Čínou. Situácia na európskych univerzitách sa môže stať symbolom upadajúcej Európy."

Michal Katuška: „Som presvedčený, že ste hovorili aj s britskými vedcami. Čo si oni myslia o celej situácii?"

Rik Torfs: „Je rozdiel v tom, čo si myslia a čo hovoria. Napríklad predstavitelia univerzity v Sheffielde podporovali brexit, ostatní vyčkávajú. Pretože vláda v Londýne garantuje financovanie projektov, ktoré zostanú bez európskych zdrojov. Vidíme veľa nerozhodnosti medzi Britmi."

Michal Katuška: „Takže čo bude s projektmi britských vedcov, ktoré sú financované z Európskej únie?"

Rik Torfs: „Súčasné projekty sú pripravené a ich riešitelia zatiaľ počítajú s tým, čo je na stole a teda, že budú aj dokončené z európskych zdrojov. Ak nie, mali byť preplatené prostriedkami britskej vlády. To je to, čo Briti deklarovali, ale vyplýva z toho neistota, pretože je možné, že ak to ekonomická situácia v krajine nedovolí, alebo príde nová vláda, toto financovanie môže byť prerušené. Pre britských vedcov to bude rozporuplné obdobie. Pre porovnanie, európske financovanie poskytuje vedcom stabilitu."

Michal Katuška: „No a ako je to so študentami? Máte tu aj britských študentov?"

Rik Torfs: „Vždy sme ich mali veľa. Briti v Európe platia nízke sumy za štúdium, to je typické pre európske univerzity. Na druhej strane, ale britské univerzity sú podstatne drahšie. Pre Európanov bude náročné dostať sa tam. Vidíte to? Financovanie sa už teraz stáva múrom medzi Britániou a Európou."

Michal Katuška: „Hovoril som s britskou učiteľkou zo strednej školy tu v Antverpách, ktorá sa rozhodla prijať belgické občianstvo. Existuje podobná situácia aj na univerzitách?"

Rik Torfs: „Nie, vedci si zrejme nebudú meniť občianstvo, ale je pravda, že výmena akademikov bude komplikovanejšia. Podstatné je, aká bude pozícia vedcov, ktorí budú prichádzať do Británie v čase, keď sa v politickom slova zmysle opäť stane ostrovom a tiež tí, ktorí tam už pôsobia. Ďalšou otázkou je, či vôbec budú chcieť zahraničných profesorov. Možno príde moment, keď naopak my budeme vítať britských vedcov, ktorí budú chcieť pracovať v otvorenom medzinárodnom prostredí."

Michal Katuška: „Takže, keď porovnáme Britániu a Európsku úniu, pre ktorú stranu by mal podľa vás brexit vážnejšie následky?"

Rik Torfs: „Po prvé, bude to zlé najmä pre Spojené kráľovstvo, ale stratíme aj my. Európske krajiny sú jednotlivo príliš slabé, aby na vedeckom poli bojovali s univerzitami v Ázii, takže stratia obe strany. Z historického hľadiska, toto je typické pre obdobie úpadku. Zo sporu dvoch vzídu dvaja porazení. Po obdobiach rozkvetu by bolo výsledkom víťazstvo oboch."


Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
vzdelávanie, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Iné

Tlač