Memorandum spoločenských a humanitných vedcov na Slovensku

18. 01. 2017

V memorande viac ako tristo vedcov upozorňuje na dôležitosť slovenských humanitných a spoločenských vied. Poznatky o filozofii, histórii, umení, jazykoch či spoločnosti pomáhajú porozumieť svetu, rozmýšľať v súvislostiach, tvoriť identitu a najmä kriticky myslieť, čo je dôležité pre pochopenie sveta a môže sa to odraziť aj pri rozhodovaní vo voľbách. 

Rozhlasová stanica Slovensko_logo

(16. 1. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/3; Peter Hanák, Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: „Prinášať overené a spoľahlivé informácie týkajúce sa poznania sveta, civilizačných výziev a existenciálnych hrozieb – tak vidia vedci poslanie spoločenských a humanitárnych vied. Sú presvedčení, že aj keď sú podceňované, pomáhajú spoločnosti nájsť prostriedok, ako čeliť dezinformáciám či manipuláciám s faktami, ktoré v súčasnej dobe sa dejú stále viac. Preto prišli s iniciatívou Memorandum spoločenských a humanitných vedcov na Slovensku. Peter Hanák oslovil Gabriela Bianchiho zo Slovenskej akadémie vied."

Peter Hanák, redaktor: „Čo je vlastne cieľom tohto memoranda? Čo chcete dosiahnuť?

Gabriel Bianchi, Slovenská akadémia vied: „Chceme dosiahnuť nejaký pozitívny pohyb zo situácie, ktorú ja som charakterizoval ako negatívnu synergiu. Tú synergiu tvorí vplyv z rôznych strán. Jednak spoločnosti, kde je taká pomerne pohrdlivá mienka o tom, že na čo sú nám dobré vôbec spoločenské vedy, keď každý chce mať hlavne dokonalú technológiu, výborné auto, smartfón. A čo to má spoločné so spoločenskými vedami? Keď ekonomistický pohľad na svet tiež hovorí o tom, že keď sa dnes hovorí, že veda má vždycky mať nejaký výstup a efekt, tak aký je efekt z tých spoločenských vied, že nulový zrejme. Keď samozrejme v tomto duchu sa aj rôzne politiky odvíjajú, to je ten ďalší. Alebo médiá to, samozrejme, veľmi rady kopírujú. Lebo médiá píšu o tom, o čom je svet a o tom je teda ten svet, že vlastne svet nereflektuje to, že spoločenské a humanitné vedy sa starajú o tie základné identitotvorné prvky, z ktorých sa my ľudia sme vytvorení. To znamená jazyk, myslenie, lebo všetka naša komunikácia prebieha v jazyku. Bez jazyka neexistuje naša psychika, neexistuje umenie.

Kultúra, celý vzdelávací systém v podstate je postavený na princípoch a na poznaní spoločenských a humanitných vied. Naviac, naša historická identita, že kto sme, odkiaľ prichádzame a kam chceme ísť. Keď sa rozhodujeme ja neviem, poviem len klasický príklad, že vo voľbách, hej, že či vôbec ideme voliť. A na základe čoho sa rozhodujeme o našich volebných preferenciách, v tom nám nepomôže žiaden smartfón ani nano, ani biotechnológia. Pretože my vlastne robíme hodnotové rozhodnutia a na tie hodnotové rozhodnutia potrebujeme urobiť aktívnu reflexiu nášho bytia, našej skutočnosti, bilancie našich očakávaní a toho, čo chceme robiť. Ale na to potrebujeme si uvedomovať kto som, k akej skupine patrím alebo chcem patriť, alebo nechcem patriť. A to nejde bez spoločenských a humanitných vied v konečnom dôsledku."

Peter Hanák: „Moja otázka vzápätí teda na to je, že prečo vlastne o tom humanitní a sociálni vedci nehovoria hlasnejšie už teraz alebo doteraz? Prečo tieto hlasy doteraz nepočuť?"

Gabriel Bianchi: „Pretože humanitní a spoločenskí vedci sú zrejme, nehovorím o všetkých, samozrejme, ale zo svojej povahy, z povahy toho, čo skúmajú, sú skôr ľudia hľadajúci podstatu niečoho. Pozerajú sa do vnútra, nepozerajú sa von. Ale nepaušalizujme to, ale to je ten princíp toho, že keď reflektujem a keď vytváram poznanie, tak v prvom rade musím hľadať hĺbku a nie som tá hlásna trúba, nie som šoumen. Ale spoločenskí a humanitní vedci takí boli vlastne vždy v princípe. Len keďže máme tú synergiu, o ktorej som hovoril na začiatku, tak tá v podstate ich vytláča ešte viac na okraj spoločnosti.

Grantovanie spoločensko-vedných a humanitno-vedných povedzme úloh, alebo aj takých projektov, ktoré priamo chcú odpovedať na aktuálne problémy spoločnosti, sú vyškrtnuté často z tých grantových schém. Alebo grantové agentúry nastavia také nástroje, ktoré sú vyslovene nevýhodné pre spoločenskovedné disciplíny. Poviem jeden príklad. Agentúra na podporu výskumu a vývoja mala nedávno jedno grantové obdobie, kedy obmedzila možnosť čerpania mzdových prostriedkov v danom grante iba na tretinu toho objemu, ktorý poskytla. Čo je prijateľné pre technickú alebo biologickú vedu, pretože taký výskum potrebuje veľa zdrojov na povedzme laboratórny výskum a na suroviny a tak ďalej. Ale v spoločenskovednom výskume ja nepotrebujem dve tretiny grantu na nakupovanie papiera, ceruziek alebo pásky do tlačiarne. Čiže celý ten systém ekonomicko-politicko-rozhodovaco-mediálno-verejnomienkový sa vzájomne akoby posilňuje a zacykluje v tom, že nerozumie tomu a nevníma to, že tie spoločenské vedy sa starajú o tie identitotvorné a národotvorné, ľudskotvorné prapodstatné a tým pádom sa v konečnom dôsledku sme sa dostali na taký okraj, že máme pocit, že teraz musíme trošku zatrúbiť, že pozor."

Peter Hanák: „No a kto je vlastne na vine toho, že ste sa dostali na okraj? Lebo v podstate aj humanitní a spoločenskí vedci môžu napríklad blogovať, môžu byť prítomní na sociálnych sieťach. Sú metódy na to, ako na seba upriamiť pozornosť a vo svete sú takí vedci, ktorí vystupujú v podstate ako intelektuáli a verejnosť ich počúva. Napadá mi len jeden príklad. Slavoj Žižek je v podstate superstar, ktorú na internete pozerajú státisíce ľudí. Je to o tom, že to naši slovenskí vedci nevedia? Alebo skôr o tom, že sú nejakým spôsobom podľa vás diskriminovaní?"

Gabriel Bianchi: „Tá v úvodzovkách vina alebo tá zodpovednosť podľa mňa nie je individuálna. To je naozaj charakter doby a tá doba charakterizovaná tým technologickým rozvojom, neoliberalizmom, stratou záujmu ľudí o veci verejné, absolútnou neparticipáciou na veciach verejných. Máme najnižšiu účasť volebnú v Európskej únii. Hej? To sú veci, ktoré každá jedna sa vkladá do toho a v konečnom dôsledku vlastne vytvárajú ten ja neviem konzumerizmus. A mohli by sme ako dlhý zoznam toho viesť. Tých vecí, ktoré sa jedna do druhej zapoja a v konečnom dôsledku máme tento efekt."

Marta Jančkárová: „Uzatvoril Gabriel Bianchi zo Slovenskej akadémie vied."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy , Humanitné vedy

Tlač