Nové pravidlá EÚ na zníženie znečistenia ovzdušia

25. 01. 2017

EÚ schválila nové pravidlá pre členské štáty s cieľom výrazne znížiť znečistenie ovzdušia, v ktorých sa stanovujú prísnejšie limity týkajúce sa piatich hlavných znečisťujúcich látok v Európe. Smernica nadobudla účinnosť 31. decembra 2016.

Záväzky týkajúce sa zníženia emisií do roku 2020 sú zhodné so záväzkami, ktoré členské štáty prijali na medzinárodnej úrovni v rámci revízie Göteborského protokolu v roku 2012. Záväzky týkajúce sa roku 2030 si vyžadujú podstatne výraznejšie zníženie emisií. Vďaka realizácii týchto cieľov sa v celej Európe zníži cezhraničné znečisťovanie ovzdušia.

Nedostatočná kvalita ovzdušia je hlavným zdravotným rizikom, v dôsledku ktorého dochádza k vzniku pľúcnych a kardiovaskulárnych chorôb či rakoviny. Okrem negatívnych zdravotných vplyvov má znečistenie ovzdušia značný hospodársky dosah v podobe zvýšenia nákladov na zdravotnú starostlivosť a zníženia produktivity vzhľadom na neodpracované pracovné dni. Znečistenie ovzdušia zároveň vplýva na životné prostredie, pričom postihuje kvalitu sladkej vody, pôdy a ekosystémov.

Následkom znečisteného ovzdušia v EÚ v roku 2013 podľa odhadov predčasne zomrelo viac ako 450 000 osôb. Takmer dve tretiny územia EÚ boli vystavené nadmernému množstvu živín, ktoré presahovali bezpečné úrovne. Znečistené ovzdušie môže poškodzovať aj materiály a budovy. Niektoré látky znečisťujúce ovzdušie sa správajú ako skleníkové plyny, ktoré spôsobujú zmenu klímy. Hospodárske náklady súvisiace so samotnými vplyvmi na zdravie sú obrovské. Odhadujú sa na 330 až 940 miliárd EUR (3 až 9 % HDP EÚ).

V prípade riadneho vykonávania tejto smernice sa do roku 2030 takmer o 50 % znížia negatívne vplyvy znečistenia ovzdušia na zdravie, medzi ktoré patria respiračné ochorenia a predčasné úmrtia. Hoci sú látky znečisťujúce ovzdušie „neviditeľnými zabijakmi“, ľudia sa čoraz viac zaujímajú o kvalitu vzduchu, ktorý dýchajú. Preto možno dohodu o prísnejších limitoch v smernici o NEC považovať za významný úspech. Okrem toho bude mať táto smernica značný prínos pre kvalitu pitnej vody, pôdy a ekosystémov a pomôže riešiť problémy týkajúce sa vplyvov škodlivých častíc spôsobujúcich zmenu klímy, medzi ktoré patrí napríklad tzv. čierny uhlík. Smernica je ústredným prvkom komplexnejšieho programu Komisie Čisté ovzdušie pre Európu.

Zavedenie nových pravidiel do praxe

Členské štáty zohrávajú zásadnú úlohu pri koordinácii a vykonávaní tejto smernice na vnútroštátnej úrovni. Do 30. júna 2018 ju musia transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov a do roku 2019 musia vypracovať národný program kontroly znečistenia ovzdušia. Uvedený program bude obsahovať opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa do roku 2020 a 2030 dosiahlo zníženie emisií piatich hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie o dohodnuté percentuálne podiely.  Členské štáty musia zároveň postupovať v koordinácii s plánmi v oblastiach ako doprava, poľnohospodárstvo, energetika a klíma.

Je potrebné, aby k účinnému vykonávaniu predmetnej politiky prispeli všetky sektory vrátane takých sektorov ako poľnohospodárstvo, ktorým sa v minulosti podarilo dosiahnuť len obmedzené zníženie emisií. Komisia bude úzko spolupracovať s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť prínosy pre zdravie a životné prostredie.

 

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa novej smernice o národných emisných stropoch

Preskúmanie politiky EÚ v oblasti kvality ovzdušia

Zdroj a fotozdroj:

Tlačová správa zo 14. decembra 2014

Uverejnila: MI

 

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač