Pomoc pre vybrané firmy

23. 01. 2017

Rozhovor o investičnej pomoci s Vladimírom Balážom, prognostikom Slovenskej akadémie vied pre Televíznu stanicu TA 3.

logo Televíznej stanice TA 3(18. 01. 2017; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 5/5; ‑ / Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „O investičnej pomoci pre vybrané firmy sa budem teraz rozprávať s Vladimírom Balážom, prognostikom Slovenskej akadémie vied, ktorého už vítam u nás v štúdiu. Prajem príjemný dobrý deň."

Vladimír Baláž, prognostik, SAV, (hosť v štúdiu): „Pekný deň prajem."

Marek Mašura: „Pán Baláž, tak tradične, aby sme divákov trochu uviedli do tejto problematiky, čo je to vlastne tá investičná pomoc a za akých okolností ju firmy dostávajú?"

Vladimír Baláž: „Investičná pomoc sa poskytuje na základe Zákona 561 z roku 2007 o nezištnej pomoci, a je to vlastne štátna pomoc investorom zahraničným, aj domácim, ktorí rozvíjajú určitý druh výroby v určitých regiónoch a tvoria pracovné miesta. Tento zákon rozoznáva také štyri druhy tých stimulov, alebo tej pomoci. Je to predovšetkým daňová a ..., ktorá je zďaleka najrozšírenejšia, a potom je to príspevok na tvorbu pracovných miest, príspevok na kúpu nejakého majetku, alebo odpredaj štátneho majetku za nejakú zvýhodnenú cenu. Keďže Slovensko je členským štátom Európskej únie, tak tá štátna pomoc sa musí riadiť určitými pravidlami a môže smerovať do určitých odvetví, ktoré Európska komisia pripúšťa, a tie odvetvia, to sú predovšetkým priemysel, kde naozaj ide gro tej pomoci, ale potom sú tam aj cestovný ruch, a potom také dve špecifické sektory, ktoré sú tzv. technologické centrá, čo sú vlastne centrá na výskum, vývoj, inovácie, a centrá zdieľaných služieb. To sú napríklad call centrá, kde pracujú relatívne dobre zaplatení ľudia. Keď hovoríme o technologických centrách,... sa o nich dneska ešte zmienime, tak treba povedať, že keď vytvoríte technologické centrum, tak 70 percent zamestnancov musí mať vysokoškolské vzdelanie. V tých centrách zdieľaných služieb, tam je to 60 percent. Čiže tento sektor je naozaj zameraný na podporu vysoko kvalifikovaných a dobre platených pracovných miest."

Marek Mašura: „Vy ste tu spomenuli pred chvíľou niekoľko podmienok, na základe ktorých firmy dostanú investičnú pomoc. Sú však tieto podmienky vždy dodržiavané? Ja si totiž pamätám z minulosti na prípad jednej firmy, nebudem ju tu teraz menovať, tá požiadala o stimul len za udržanie pracovných miest."

Vladimír Baláž: „Áno, ja viem, na čo narážate, bolo to veľmi kontroverzné, bolo to ešte za vlády pani Radičovej. Firma povedala, že buď teda dostane tú pomoc, alebo odíde. A pretože išlo o veľmi veľkého a významného zamestnávateľa, tak vláda nakoniec ten stimul udelila, ale myslím si, že toto je veľmi neštandardné. Skutočne väčšina tých investorov, či už zahraničných, ale aj domácich, tie podmienky dodrží. A keď ich nedodrží, tak ten stimul jednoducho nedostane, pretože treba otvorene povedať napríklad, že z tých daňových úľav, čo je ako hlavná forma toho stimulu, tak veľká časť z nich sa nakoniec nevyplatí, buď pretože ten investor si nakoniec rozmyslí tú investíciu, alebo nedodrží tie podmienky, za ktorých bola tá pomoc stanovená."

Marek Mašura: „Pán Baláž, ešte jedna otázka skôr, ako sa dostaneme k tomu aktuálnemu materiálu, ktorý bol na vláde. Ste skôr zástancom investičnej pomoci? Je táto cesta dobrým riešením pre našu ekonomiku?"

Vladimír Baláž: „No, keď si otvoríme takú tradičnú učebnicu liberálnej ekonómie, tak tam nájdeme také veci, že stimuly je deformácia trhu, je to najväčšie zlo spolu s eurofondami, a takýmito podobnými vecami, a v tej teoretickej rovine samozrejme sa dá s tým, súhlasiť, ale musíme vidieť to, že investorov lákajú všetky štáty sveta vrátane tie, ktoré sú založené na takých naozaj liberálnych trhových princípoch ako Spojené štáty americké, Británia, Nový Zéland, Austrália. Keď tie stimuly prestanú poskytovať aj štáty, ktoré sú okolo nás, tak potom kľudne ich môže zrušiť aj my. Ale musíme vedieť aj to, že poskytnutie stimulu je takým motívom, ktorý ten zahraničný investor využije, aby prišiel k nám, a nie, povedzme, do Česka, alebo do Maďarska. Čiže opakujem, keď to zrušia tí okolo nás, naozaj môžeme uvažovať aj o zrušení u nás."

Marek Mašura: „Dobre, tak poďme už teda k tomu aktuálnemu materiálu, ktorý bol dnes schválený na vláde. Ktoré firmy dostanú aké stimuly, a do ktorých regiónov poputuje nová práca, takpovediac?"

Vladimír Baláž: „Je to dokopy šesť firiem, a ako som už uviedol, vlastne tie stimuly sa neposkytujú len zahraničným investorom, čo je taký častý mýtus. Z týchto šiestich firiem sú napríklad dvaja domáci investori, napríklad jeden zo Sučian pri Martine, potom je tam investor z Kórey, napríklad je tam čínska firma, ktorá už napríklad má v Trenčíne nejaké technologické centrum a chce ho rozšíriť. Keď si pozrieme štruktúru tých investícií, tak vidíme, že s výnimkou investície do Kechneca, kde sa tam bude investovať do výroby nejakých žeriavov, tak tých ostatných päť investícií je vlastne v automobilovom priemysle. Budú sa tam vyrábať rôzne plastové dielce, komponenty do áut, ale tiež sa budú budovať technologické centrá. Myslím si, že je dobrým znakom aj to, že všetky tie stimuly prichádzajú s investormi, ktorí už na Slovensku podnikajú, čiže nejedná sa o nejakých nových investorov, ale tí, ktorí už tu majú výroby a rozširujú. To je znamenie, že tí investori sú tu spokojní, že sa im tu páči, zrejme to podnikateľské prostredie nie je zďaleka také zlé, ako sa často hovorí, pretože inak by tu výroby nerozširovali a o tie stimuly by nežiadali."

Marek Mašura: „Povedzme si ešte viac o tých regiónoch, v ktorých tieto firmy budú rozširovať svoje pôsobenie, alebo teda dajú ľuďom novú prácu, príjmu nových zamestnancov. Idú tieto stimuly primárne do oblastí, kde je vysoká nezamestnanosť?"

Vladimír Baláž: „Myslím, že sme si už povedali, že tie stimuly v podstate sú cielené na také dva sektory. Tým jedným sektorom je taká pomerne jednoduchá priemyselná výroba, a tam sa napríklad konkrétne bavíme o Hnúšti, alebo Rimavskej Sobote. No, a potom máme samozrejme aj tie iné investície do technologických centier, ktoré zamestnávajú výskumníkov, vývojárov, inovátorov, a tie sú prirodzene v takých tých metropolitných regiónoch, napríklad tá čínska firma, ktorá má sídlo v Šanghaji, tak tá napríklad rozšíri také technologické centrum v Trenčíne, čo je určite dobrý znak, pretože úprimne povedané stavať technologické centrum v Hnúšti by asi nebolo jednoduché."

Marek Mašura: „Poďme sa pozrieť ešte na tú sumu 9 miliónov 600‑tisíc eur. Sú tieto peniaze dobre využité, podľa vás?"

Vladimír Baláž: „No, najprv si povedzme, či ide o nejakú veľkú sumu. Keď si to porovnávame s tými stimulmi v minulosti, napríklad, keď sem prišli automobilky ako Kia, Volkswagen, alebo Peugeot, tak tá suma je naozaj nízka, pretože tam sa tie sumy kumulatívne pohybovali v stovkách miliónov eur. Čiže toto je skôr taká naozaj taká menšia záležitosť. Či sú tie peniaze dobre investované. Ten stimul, on istým spôsobom doplňuje tú výrobu, nenahrádza ju, to znamená, ak sme si to prečítali, tých 9 miliónov je nejakým komplementárnym príspevkom k 27 miliónom vlastných investícií. Samozrejme, ale môžeme sa pýtať tak, či je teda správne, aby to štát niekomu dal, a či to musia tí daňoví poplatníci z toho zaplatiť a čo z toho oni budú mať. Na to sa môžeme dívať z rozličných uhlov pohľadu. Ten najdôležitejší uhol podľa mňa je ten, že drvivá väčšina tých stimulov bude poskytnutá formou daňovej úľavy, čiže my tie peniaze tým investorom nedáme, čiže nie sú to peniaze, ktoré vytiahneme z peňaženky a niekomu dáme. Sú to len peniaze, ktoré niekomu odpustíme v budúcnosti, a treba povedať, že mnohí z tých investorov možno tú výrobu nerozšírili, čiže de facto by sme o tie peniaze tak či tak prišli, alebo by sme ich resp. nedostali. Aj to, že tie peniaze dáme, ešte neznamená, že to je nejaká hra s nulovým súčtom. Naopak, je to hra s pozitívnym súčtom, pretože keď my vytvoríme pracovné miesta, tak sa stane niekoľko vecí. Prvá vec je taká, že nemusíme platiť nezamestnaným dávky a podpory, druhá vec je taká, že tí, ktorí sa zamestnajú, tak prirodzene budú platiť odvody a dane zo svojich miezd, a tretia vec je taká, že pôjdu s peniazmi do obchodu, kúpia si rožky, mlieko, atď., a budú platiť DPH. Čiže štát na týchto stimuloch z tej finančnej stránky určite nestratí, ale získa."

Marek Mašura: „Dobre, takže vy hovoríte, že získa na tom štát, získajú na tom bežní občania, ale čo firmy? Tie sa môžu ozvať, prečo by mali investičnú pomoc, alebo daňové úľavy dostať, prečo by ich malo dostať zopár vybraných firiem, a nie všetci?"

Vladimír Baláž: „To je samozrejme tá otázka z tej učebnice liberálnej ekonómie. Samozrejme, určite nemôžu dostať tie stimuly všetci. Ale ten zákon o investičnej pomoci z roku 2007 tie pravidlá nastavuje podľa mňa dobre, hovorí sa, že v princípe musíte investovať aspoň 10 miliónov eur, čo je teda pre mnohé menšie slovenské firmy nedosiahnuteľné, ale potom zákon ďalej hovorí, že pokiaľ je napríklad v tom okrese vysoká nezamestnanosť, tak už stačí aj investícia 3 milióny eur, najmä pokiaľ je taký najmenej rozvinutý okres. A to už mnoho tých slovenských firiem ako podliezť túto hranicu dokáže. To napríklad vidíme aj na tom, že naozaj máme medzi tými príjemcami investičnej pomoci aj dve slovenské firmy. Mimochodom treťou firmou, ktorá dostane investičnú pomoc, je fyzická osoba z Poľska, ktorá už na Slovensku podniká. Čiže zďaleka sa nejedná iba o nejaké obrovské multinacionálne spoločnosti, ale aj o také menšie a stredne veľké firmy."

Marek Mašura: „Ešte jedna otázka k tým 9 miliónom eur. Nedali by sa tieto peniaze využiť na celkové zlepšenie podnikateľského prostredia, povedzme, na rýchlejšie súdy, alebo na menej papierovačiek, čiže problémy, o ktorých firmy hovoria, takpovediac, dennodenne?"

Vladimír Baláž: „Určite by sa dali využiť, s tým súhlasím, ale v tejto oblasti musím povedať, že máme obrovské prostriedky z európskych štrukturálnych investičných fondov, ktoré nedokážeme využiť. Máme napríklad Operačný program Verejná správa, ktorý by mal alokovať do roku 2020 až štvrť milióna eur. Zatiaľ neviem, že by bola vyhlásená nejaká výzva. Čiže na tieto veci, ktoré sú nesmierne dôležité, my peniaze máme, sú to peniaze z európskych zdrojov, a ja sa skôr obávam toho, že ich nedokážeme využiť, ako že by nám chýbali."

Marek Mašura: „Ešte jedna otázka, možno ako zaujímavá informácia pre divákov, do ktorých odvetví išlo v našej histórii najviac peňazí z investičnej pomoci?"

Vladimír Baláž: „No, myslím si, že to je veľmi ľahké uhádnuť. Slovensko je dominované automobilkami, čiže skutočne tú najväčšiu investičnú pomoc dostali firmy, ako je Hyundai, Kia, alebo Peugeot/Citroen a Volkswagen, ale aj mnoho ich dodávateľov, na to netreba zabúdať, viete, lebo keď sem príde taký obrovský mutlinacionál, ako napríklad Hundai, on sem nepríde sám, vždycky s ním príde celý veniec dodávateľov. Dnes okolo Žiliny máte niekoľko desiatok kórejských firiem, ktoré spolupracujú, ktoré dodávajú výrobky, súčiastky, a tiež sú príjemcami štátnej pomoci. No keby sme potom pozreli na tie ďalšie odvetvia, tak samozrejme tou takou ďalšou firmou bol Samsung, ktorý potom dostal... na výrobu spotrebnej elektroniky."

Marek Mašura: „Pán Baláž, to bola moja posledná otázka. Ďakujem veľmi pekne za váš čas, aj za váš názor."

Vladimír Baláž: „Príjemný zvyšok dňa prajem."

 Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

 (MI)

 

Kľúčové slová:
ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač