Rozhovor s ministrom školstva Petrom Plavčanom

23. 01. 2017

Rozhovor s ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR Petrom Plavčanom bol zameraný na aktuálne informácie súvisiace s rezortom školstva, problémy s prístupom slovenských vedcov do svetových vedeckých databáz, otázky financovania, platy učiteľov a názory ZMOS, ale aj situáciu v Slovenskej lyžiarskej asociácii atď.

Televízna stanica TA 3_logo(18. 1. 2017; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19:50; por. 2/2; Peter Bielik)

Peter Bielik, moderátor: „V štúdiu Televízie TA 3 vítam ministra školstva Petra Plavčana. Dobrý večer. Pán minister, ja som to už spomínal vo svojom úvodnom slove, ten úvod roka bol pomerne turbulentný, hneď sme zaznamenali informácie napríklad o tých databázach, do ktorých sa nemohli dostať vedci. Čo bolo príčinou takéhoto stavu?"

Peter Plavčan (nom. SNS), minister školstva, vedy, výskumu a športu (hosť v štúdiu):

„Dobrý večer. Tak pokiaľ ide o databázy, tak je potrebné dopovedať aj niektoré informácie, ktoré nie sú úplne známe. Naši vedci využívajú takmer dve desiatky takýchto databáz a stalo sa to, že možno nevhodnou komunikáciou na prakticky niekoľko dní boli vypnuté dve databázy, ktoré poskytuje prevádzkovateľ Elsevier, išlo o Scopus a Science Direct, ale ostatné databázy boli funkčné, to znamená, predpokladám, že nejaký prílišný výpadok vo vedeckej produkcii našich vedcov či už na vysokých školách, alebo vo výskumných inštitúciách Slovenskej akadémie vied nedošlo. V každom prípade, tak ako som už dnes oznámil, tak do piatku by mali byť aj tieto dve databázy sfunkčnené. K tomu je ešte možno potrebné povedať aj to, že budeme asi musieť hľadať nejaký nový efektívny model financovania, pretože je potrebné sa pozrieť aj na to, na ten obrovský počet prístupov, takisto možno bude potrebné zvažovať tak ako je to v iných štátoch, napríklad v Českej republike, alebo v Nemecku, participáciu na nákladoch na úhradu týchto databáz, napríklad tých, ktorí ju využívajú, či už z vysokých škôl alebo zo stavov."

Peter Bielik: „Na to som sa chcel práve opýtať, ako to funguje dnes, koľko to vlastne stojí, či niekto kontroluje efektivitu aj využívania týchto databáz. Určite je veľmi príjemné pre vedca sa pozrieť na špičkový stav momentálny vedy prostredníctvom práve týchto časopisov, ale dúfam, že to teda nie je tak, že to robí len pre vlastnú informáciu, ale že to aj nejako využije v tej praxi. Kontroluje to niekto?"

Peter Plavčan: „Áno, máme konkrétne štatistické ukazovatele, spracúvame to, aj podľa jednotlivých rokov vieme počty prístupov do jednotlivých databáz, takisto vieme vyhodnotiť aj, ktoré subjekty vlastne vstupovali akým počtom do databáz. Samozrejme nie je potrebné príliš nejako porovnávať, alebo sa zaoberať tým, aké kto mal veľké prístupy. Skôr sú zaujímavé tie kumulatívne údaje, pretože ak vznikne originálne vedecké dielo a je tam veľký počet vstupov do databáz bez pohľadu na to, čo stojí, tak je to veľký celospoločenský prínos. Skôr je potrebné sa pozrieť na to, že v budúcnosti, keďže sa teraz financujú tieto databázy z eurofondov a tieto eurofondy nebudú, aby hľadali optimálny model, ktorým budeme zabezpečovať financovanie týchto databáz. Ešte na to vypnutie by som sa rád vyjadril, že takisto aj keďže ide o veľmi veľké finančné prostriedky, tak niekedy je tá komunikácia s prevádzkovateľmi pomerne zložitá a myslím si, že už aj dostatočne prebehlo tlačou, že aj niektoré iné štáty majú isté problémy s výškou súm, bolo spomínané Nemecko a mnohé ďalšie štáty, kde akosi nie sú spokojní s výškou poplatkov za prevádzkovanie, alebo využívanie týchto databáz."

Peter Bielik: „O akých peniazoch asi hovoríme, v akej výške?"

Peter Plavčan: „Konkrétne pre Elsevier som dal písomný prísľub pánovi riaditeľovi CVTI, že ak by bol problém a tieto databázy by bolo potrebné financovať skôr ako budú uhradené z príslušného národného projektu, ktorý je prakticky hotový a mal by byť spustený v prvom polroku, tak ide o sumu približne 7,5 milióna eur s tým, že predpokladám, že táto suma nakoniec ako pôžička na úhradu, ktorá by bola vrátená z príslušného národného projektu, čo je samozrejme možné a zákonné, tak ide o túto sumu."

Peter Bielik: „To je dosť vysoká suma na to, ak si povedzme bežný človek predstaví, že vedec si v naozaj v tej databáze číta nejaký časopis. Dúfajme naozaj, že to funguje tak, že to potom tieto prostriedky aj využíva, ako ste spomínali, nejakým spôsobom sa tá efektivita meria a určite bude zaujímavé a určite bude aj presnejšie to meranie ak to financovanie z eurofondov nebude. Vy ste spomínali, aký by mal byť potom ten systém toho financovania, že teda aj školy si to zaplatia, aj ten vedec si to bude musieť zaplatiť, alebo očakávate nejaký vyšší prínos aj súkromných spoločností napríklad, ktoré by do tohto mohli vstúpiť?"

Peter Plavčan: „Nemáme ešte navrhnutý model, ale v každom prípade nakoniec aj finančné prostriedky, ktoré idú vysokým školám, sú prostriedkami štátneho rozpočtu, skorej ide o to, akým spôsobom ich prerozdeliť a ustanoviť priority. Ale je to výborný nápad, že nakoniec v rámci sponzorského napríklad by sa mohol podieľať aj súkromný sektor na tom, aby vedci mali tento prístup. V žiadnom prípade nechcem spochybňovať to, aby mali ho obmedzený, pretože vedecká produkcia je výsledkom najvyššej ako činnosti človeka pokiaľ ide o prínos pre spoločnosť a nemusím ani hovoriť aké má veľké dôsledky, aké majú veľké dôsledky výsledky vedy na náš život, takže skôr by som išiel tou cestou, že hľadať tie zdroje a pokúšať sa hľadať diverzifikované zdroje v rôznych oblastiach, to znamená nielen v štátnom, možno aj v súkromnom sektore."

Peter Bielik: „Stále hľadáme tých osvietených sponzorov aj zo súkromného sektora, ktorí by pomohli našej vede ako kedysi Jacob Astor alebo pán Westinghouse, ktorí sa ujali napríklad Nikolu Teslu alebo ďalších bádateľov. Bez týchto peňazí by to jednoducho nebolo možné. Ten pomer financovania z verejných zdrojov máme v podstate podobný ako ostatné krajiny, ale chýbajú nám práve tie súkromné zdroje v našej vede. Poďme na inú tému, možno aj príjemnejšiu keďže ide o šport, ale o to zložitejšiu keďže ide o ťažké právne záležitosti. Boli ste nútení hneď začiatkom roka riešiť aj situáciu v lyžiarskej asociácii. Mnohí občania sa teraz možno pýtajú čo s tým vlastne máte spoločné ministerstvo školstva a lyžiarska asociácia."

Peter Plavčan: „Tak momentálne sa táto situácia javí ako trochu komplikovanejšia, ale samozrejme všetko má svoje riešenia. Pokiaľ ide o situáciu, tak myslím si, že to bolo, ten predmet tohto nedorozumenia bol pomerne medializovaný. V každom prípade možno zarezonuje v pamäti našich divákov, nedávno bola voľba prezidenta Slovenského olympijského výboru, ale to čo už až tak nezaznelo v médiách je aj to, že popritom bol zvolený aj ombudsman Slovenského olympijského výboru. Ja som sa s ním zhováral v ostatných dňoch, keďže vznikla takáto situácia s touto Slovenskou lyžiarskou asociáciou a som ho požiadal o mediáciu a ja predpokladám, že obidve strany budú prístupné na to, aby sa táto situácia do toho termínu, ktorý bol tak označený ako kľúčový, k 31. januáru vyriešila. Myslím si, že to pomôže nielen rezortu, ale aj podľa ohlasov aj celej spoločnosti a samozrejme aj športu. Jednoducho športovci by mali športovať, nemali by sa zaoberať takýmito situáciami a ja predpokladám, že k tomu riešeniu dôjde."

Peter Bielik: „To znamená vyrieši sa aj ten nesúhlas lyžiarskej asociácie čo sa týka rokovania s niektorými predstaviteľmi vášho rezortu? Oni hovorili, že, spomínali napríklad pani Maršálekovú, že je teda zaujatá, keďže bola kedysi členkou či už úseku alpských disciplín alebo Slovenskej lyžiarskej asociácie, teraz je u vás šéfkou sekcie športu, takže to bude ombudsman, ktorý bude nakoniec viesť tieto rozhovory."

Peter Plavčan: „Samozrejme je to zložitá a nešťastná situácia, ktorá nakoniec aj nie vždy vo všetkých prípadoch niektoré detaily neboli možno správne odkomunikované, ale v každom prípade vkladám pomerne veľkú nádej v tom, že ombudsman vyzve obidve strany a tie budú naklonené tomu, aby sa táto situácia vyriešila a bol by som najradšej, keby to bolo k tomu zmienenému dátumu."

Peter Bielik: „Poďme ešte predsa len k ďalším témam, ktoré súvisia s financovaním školstva. Dostali sme dnes viacero otázok od našich divákov, veľmi pekne ďakujeme, ten záujem bol pomerne veľký. Prvý z divákov sa pýta na ohodnocovanie učiteľov, ohodnocovanie pedagogických zamestnancov, aký vy v tom vidíte kľúč, systém, tak aby to bolo každému zrejmé a jasné. Údajne sa už aj pýtal vo vašej kancelárii, nedostal nijaké odpovede."

Peter Plavčan: „Tak odborníci sedia na príslušných sekciách, ktorí dávajú odborné odpovede, ale je dobre keď sa občania pýtajú, pretože aj tým nám napomáhajú, ktorým smerom máme rozvíjať to, čo je najpodstatnejšie a to je momentálne reforma. Ja sa domnievam a tak ako som to už opakovane povedal, tak učiteľ je najdôležitejším kľúčovým prvkom reformy, to znamená, že učiteľ musí ísť do školy spokojný a s tým súvisí aj jeho spoločenský status a takisto aj plat. A pokiaľ učitelia budú svoju prácu vykonávať a budú mať za rovnakú prácu nižší plat ako to robia učitelia napríklad v iných štátoch, tak veľmi spokojný nebude. Takže určite je mojou ambíciou v tomto roku zvýšiť platy učiteľov, samozrejme, že treba ešte dorokovať memorandum s odbormi a so ZMOS-om a príslušnými ministrami a takisto vyššími územnými celkami a takisto aj to, čo je prísľubom programového vyhlásenia vlády, a to každoročné zvyšovanie v ďalších rokoch o 6 %. Ak sa to naráta od 1. januára minulého roka, tak je to dokopy 39 % do konca volebného obdobia."

Peter Bielik: „Spomínam si pomerne dobre, na tejto stoličke nedávno sedel pán Sýkora, prezident ZMOS-u, Združenia miest a obcí Slovenska. Je to naozaj veľmi mohutná inštitúcia, združuje až 95 % slovenských samospráv, takže, keď niečo povedia, tak to má svoju váhu, no a on povedal, že nie je celkom isté, či vedia oni zohľadniť vo svojich plánovaných výdavkoch to, čo presadila vláda, koniec koncov bolo to schválené teda, že učiteľom v polovici roka, v septembri, narástli platy o 6 %. Vy to sľubujete aj na ďalší rok. Vyrokujete si to aj so ZMOS-om, vidíte tam nejakú možnosť dohody?"

Peter Plavčan: „Pokiaľ som zachytil v médiách, tak rokovalo predsedníctvo ZMOSu, mám aj informácie, že začiatkom februára bude Rada ZMOS-u a potom znovu pristúpime k rokovaniam o memorande. Samozrejme sa týka aj tých a budú to pre nich aj zvýšené výdavky na mzdy príslušných kategórií pedagogických zamestnancov. Ja si myslím, že dospejeme k efektu a tie platy učiteľov alebo pedagogických zamestnancov budú zvýšené. Jednoducho učitelia si to zaslúžia a týka sa to našich detí a mládeže, ktorí sú aj vo všetkých obciach v materských školách a takisto sa to týka detí, ktoré sú v školských kluboch, to znamená v tých zariadeniach školských, ktoré sú vlastne v kompetencii Združenia miest a obcí Slovenska. Ja si myslím, že dospeje k zámeru už napriek aj tomu, že už aj vystúpili čelní predstavitelia tohto štátu a uviedli, že jednou z ambícii na najbližšie obdobie je takisto aj zvyšovať platy zamestnancov v tomto štáte."

Peter Bielik: „Áno, áno, len tie obce a mestá si robia tie rozpočty na začiatku roka a potom keď v septembri má teda prísť k nejakému zvýšeniu, s tým môže mať problém. Budú mať na to dostatok financií podľa vás?"

Peter Plavčan: „Ja sa domnievam, že áno, pretože naša ekonomika je veľmi dobre naštartovaná a tak ako v minulom roku bol vyšší výber daní, tak ja predpokladám, že budú mať takisto podstatne vyšší výber daní aj v tomto roku a tá suma finančných prostriedkov, som o tom presvedčený, sa na zvýšenie platov aj týchto kategórií pedagogických zamestnancov, ktorí sú v pôsobnosti ZMOSu, tak že sa nájde."

Peter Bielik: „Ďalšia otázka od diváka, vy ste spomínali reformu ako teda to, čo chcete dosiahnuť. Zrejme inú predstavu majú ľudia, ktorí si ju predstavujú ako reformu systémovú, niekde v rámci inštitúcií. Vy ste hovorili skôr o materiálnom a finančnom zabezpečení učiteľov. No ale predsa len divák sa pýta, či to opäť nedopadne ako predchádzajúce pokusy o reformu. Počuli sme názvy, krásne názvy ako milénium a rôzne iné. Kedy uvidíme čo sa naozaj podarilo dosiahnuť, kde nastal nejaký pokrok a kde naopak musíme pridať?"

Peter Plavčan: „Je to veľmi komplikovaná teoretická odborná filozofická otázka, pretože efekty a účinnosť vzdelávania sa meria vždy nepriamo, to znamená do výrobe alebo v niektorých iných oblastiach ľudskej činnosti sa meria priamo, tu sú náklady a tu je výsledok, ale v tomto prípade sa tieto efekty možno prejavia, sa určite prejavia s oneskorením v ďalších obdobiach. Uvediem to na príklade. Napríklad naše deti mali v zisťovaniach TIMSS mali zlé výsledky v prírodovede. Už od 1. septembra sme zaradili prvouku do prvého, druhého ročníka a takisto sme zvýšili o dve hodiny dotáciu na prírodné vedy do tretieho, štvrtého ročníka základnej školy. My nevieme povedať ako to ovplyvní výsledky pri ďalšom meraní, ktoré budú o 3 až 4 roky, budú známe výsledky, ale predpokladáme, že sa to udeje. Ale môže to byť aj iný vplyv, môže to byť vplyv napríklad toho, že sa začnú rozvíjať povedzme nejaké vzdelávacie programy pre školákov v médiách a podobne, takže tých vplyvov môže byť viacero, ale v každom prípade musíme v rámci reformy urobiť to, čo odborníci považujú za rozumné, to znamená máme široký okruh odborníkov prizvali sme k okrúhlym stolom prakticky tri desiatky rôznych združení, iniciatív, školských odborov, odborníci utvárajú dokument, v ktorom by mal byť vyjadrený názor všetkých tých, ktorí tomu rozumejú a ktorí sú ochotní pracovať. Takže mám dôveru v tento tím odborníkov, ktorý pripraví návrhy na opatrenia, ktoré sa urobia. Ale je pravda, že tie efekty sa prejavia v dlhšom období, niektoré možno hneď."

Peter Bielik: „Pravdou je aj to, že ak sa nepochválite sám, tak vás nepochváli nikto, to je pravidlo, ktoré funguje na Slovensku a všade na svete, jednoducho aj štát sa musí vedieť odpropagovať, aj štát si musí vedieť urobiť pozitívnu reklamu, že teda toto je náš odpočet a toto sme urobili. Keď som spomínal napríklad to milénium, aký je tam odpočet, aké tam boli dosiahnuté výsledky? Divák sa pýta konkrétne."

Peter Plavčan: „Je zaujímavé, že pomerne sa stratila informácia o tom, že pred niekoľkými rokmi bol na ministerstve školstva urobený odpočet milénia. V zásade tam bolo vyhodnocované to, čo tam bolo navrhnuté. Dopadlo to v zásade myslím si, že tak na 50 na 50, to znamená, že pomerne veľa vecí, návrhov, ktoré tam boli v tomto dokumente, bolo aj v tej či onej podobe uskutočnených a toto vyhodnotenie vtedy slúžilo na to, aby sa vedelo ako ďalej. Lenže medzitým takisto aj sa zmenilo prostredie aj sociálne, aj ekonomické a niektoré z tých opatrení, ktoré tam boli navrhované, sú už, ako sa hovorieva, zastarané. Pokiaľ ide o vyhodnotenie, je to veľmi významný prvok, aby verejnosť bola informovaná, že sa niečo deje a už zajtra budeme mať tlačovú konferenciu, kde budeme hodnotiť plnenie úloh, ktoré sme si dali v minulo roku a takisto by som chcel poukázať aj na úlohy, ktoré by sa mohli urobiť ešte v budúcom roku, skôr ako bude schválený Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania a pripravený akčný plán, takže by to bol niečo ako nultý akčný plán, aby sa zbytočne nečakalo na Národný program výchovy a vzdelávania, ale aby sa ďalej pokračovalo v reformných krokoch, ktoré sú potrebné urobiť."

Peter Bielik: „No niečo už naznačil predseda vlády keď oznámil, že by sa malo meniť riadenie stredného školstva, údajne o tom hovoril teda so županmi, ktorí by mali zostať zriaďovateľmi, ale vy by ste mali byť tými, ktorí určia, kde, ktorá stredná škola má byť. Vy máte teda konkrétnu predstavu, v ktorom kraji by ste ako chceli mať usporiadanú tú sieť?"

Peter Plavčan: „Nechal by som to na expertov. Ja sa domnievam, že skôr treba vychádzať ani nie z toho, že by sa dopredu určovalo, ktoré školy majú byť zrušené, ale skôr z toho, aké sú požiadavky slovenskej ekonomiky, ale samozrejme aj z druhej strany požiadavky občanov, pozrieť sa regionálne na to, aká je natalita, aké sú počty mladých ľudí v jednotlivých vekových skupinách a takisto aké sú teda s ohľadom na požiadavky zamestnávateľov, požiadavky na študijné odbory, alebo učebné odbory, či už na stredných alebo študijné odbory na vysokých školách a z toho by mala vychádzať sieť škôl. Ale rád si počkám na návrhy odborníkov, bude to pomerne v krátkom čase a potom budeme ešte diskutovať o tom, ako dotiahnuť detaily v spolupráci so ZMOS-om a VÚC-kami."

Peter Bielik: „Uvidíme čo k tomu povedia aj jednotliví predsedovia vyšších územných celkov. Vieme, že v novembri už ich čaká ďalší volebný čas a budú musieť prezentovať aj výsledky svojej práce, možno sa dozvieme potom trocha viac aj o tom, ako plánujú ďalej rozmiestňovať stredné školstvo v rámci svojich krajov. Pán minister, veľmi pekne ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov Televízie TA 3. Ak vás teda čaká zajtra tá veľká tlačová konferencia, budem určite rád, keď sa aj o jej témach budeme môcť porozprávať v niektorej z ďalších relácií."

Peter Plavčan: „Ďakujem veľmi pekne za pozvanie."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
CVTI SR, projekty, vzdelávanie, veda

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy , Humanitné vedy

Tlač