Slovenka veliteľkou simulácie pobytu na Marse

12. 01. 2017

Organizácia Mars Society vybrala predsedníčku Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity Michaelu Musilovú za hlavnú veliteľku medzinárodnej posádky simulovanej marťanskej misie v púšti Utahu v Spojených štátoch. O poslaní misie sa s Dr. Michaelou Musilovou rozprávala redaktorka RVTS.

Televízna stanica STV 2_logo(10. 1. 2017; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 22.00; por. 3/3; Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: „Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity a ďalšie naše inštitúcie sa budú podieľať na simulovanej marťanskej misii v Spojených štátoch. Hlavnou veliteľkou medzinárodnej posádky je predsedníčka Michaela Musilová, ktorú vybrala organizácia Mars Society. Cieľom je zistiť, či by ľudia mohli prežiť v skutočnej kolónii na vzdialenej planéte. Takmer trojtýždňová misia sa začne 13. januára na výskumnej stanici vo vysokej nadmorskej výške studenej červenej púšte v Utahu.

A v štúdiu už vítam spomínanú predsedníčku Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity Michaelu Musilovú, dobrý večer."

Michaela Musilová, predsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity: „Dobrý večer."

Marta Jančkárová: „Na simulovanú marťanskú misiu v Spojených štátoch pôjdete už druhýkrát, ak sa nemýlim. V akom štádiu sú posledné zistenia? Podľa tých posledných vedeckých poznatkov, do akej miery je predstaviteľná tá skutočnosť, že by niekedy vo vzdialenej budúcnosti mohli žiť alebo aspoň pristáť na Marse ľudia?"

Michaela Musilová: „Už veľa technológií máme, aj odskúšaných, ale hlavne väčšinou chýbajú prostriedky finančné na to, aby sa realizovala takáto misia. Takže momentálne vyzerá tak, že ak by všetko dobre išlo, tak možno o 10 – 15 rokov by sme mohli ľudí poslať na Mars. Z technologického hľadiska by to bolo možné, ale treba teda pridať viac financovania do toho. A preto aj teraz, skôr sa to vidí tak, že keby sa spojilo niekoľko firiem a niekoľko krajín dokopy, tak by boli na to aj prostriedky alebo možnosti tam vôbec poslať nejakých ľudí. Ale ešte je tam tá zdravotná stránka, psychologická stránka, čo doteraz nie je vyriešené."

Marta Jančkárová: „Nadviažem tak trošku aj na to, čo ste povedali, lebo tak zdravotná, ako aj psychologická stránka hrajú dosť veľkú rolu v takej misii, kde môžu ľudia trošku trpieť, laicky povedané, aj ponorkovou chorobou, pretože sú na malom priestore dlho a stále tí istí ľudia. Okrem toho vás čakajú nehostinné podmienky, teploty pod bodom mrazu, obmedzený prídel jedla, vody, alebo teda aspoň kontrolovaný a kontroluje sa aj všetko ostatné. Je niečo, čoho sa špeciálne obávate?"

Michaela Musilová: „Ani nie, lebo tým, že som to vlastne zažila a aj prežila celkom úspešne prvýkrát, tak viem teda, do čoho idem. Tentokrát tá posádka je z celého sveta a už vlastne všetkých poznám celkom dobre. Viem, že sú to šikovní, skúsení ľudia, takže verím, že sa budeme lepšie znášať než v tej prvej posádke, kde vlastne sme sa spoznali až na mieste. A vtedy sa potom ukázali tie rôzne psychologické problémy, kde proste niektoré osoby sa nevedeli dobre znášať s ďalšími, a to potom vyvrcholilo práve v tomto stiesnenom prostredí. Mala vlastne iba osem metrov tá ubytovňa, v ktorej sme boli, a tým pádom všetko bolo počuť, nedalo sa nikde utiecť a potom o to horšie sa všetky tieto hádky znášali atď."

Marta Jančkárová: „Jednou zo zaujímavostí je, že do hôr Utahu si nesiete tzv. kolostrum. To je mlieko produkované presne pred narodením a niekoľko hodín po narodení cicavcov. Ktoré jeho vlastnosti ho predurčujú na to, aby pomohlo vesmírnym posádkam v budúcnosti možno aj prežiť na Marse?"

Michaela Musilová: „Ono to má rôzne aj liečivé vlastnosti a podporuje to imunitu týchto ľudí, ale my vlastne v tejto expedícii skôr chceme vyskúšať, že či vlastne v týchto extrémnych podmienkach sa náhodou nepokazí, aj čo sa týka napríklad toho balenia a vôbec prenosu a používania. Takže ešte to nebudeme vyslovene testovať na ľuďoch ako to pôsobí, ale skôr je to taký začiatok, že otestujeme, či náhodou tieto extrémne podmienky na to nepôsobia škodlivo. A keď potom teda budú pozitívne výsledky, tak neskôr by sme naozaj mohli skúšať, že by to tí marsonauti, astronauti naozaj aj jedli a potom by sme  mohli naozaj vidieť, či to má dobré následky na nich, alebo nie."

Marta Jančkárová: „Súčasťou experimentu bude aj viacstupňový spôsob pestovania špenátu, ktorý, mimochodom, navrhli študentky z Detvy. O čo presne ide?"

Michaela Musilová: „Vlastne navrhli taký systém, kde sa špenát bude pestovať na niekoľkých takých políčkach z plexiskla..."

Marta Jančkárová: „Čiže majú šetriť čas, keď budú tak naskladané."

Michaela Musilová: „Tak aj to, že priestor a zároveň to svetlo, ktoré pôjde zvrchu tiež navrhli, že jeden druh toho osvetlenia v počiatočnej fáze toho špenátu, potom to druhé v neskoršej a postupne sa ten špenát dáva vlastne bližšie k tomu svetlu, viac rastie, takže má to aj pomôcť, aby rýchlejšie, efektívnejšie rástol, ale teda aj viac nám dal tej samotnej posádke niečo na konzumovanie. Takže ideme teda toto otestovať, či to naozaj aj v týchto podmienkach bude tak fungovať ako chceme."

Marta Jančkárová: „A prečo práve špenát?"

Michaela Musilová: „Nepamätám si presne, prečo práve ten špenát vybrali. Viem, že tam sa rozhodovali medzi rôznymi bylinkami. Ale teda išlo hlavne o to, aby to bolo niečo, čo môžeme aj konzumovať, ako napríklad šalát, môže sa to pridať k jedlu, že má aj nejakú zaujímavú chuť sám o sebe, že nie je to len nudný šalátový list a má to teda aj rôzne nejaké nutričné hodnoty."

Marta Jančkárová: „Kedy očakávate ukončenie misie? Kedy budeme poznať výsledky toho, čo tam idete zažiť."

Michaela Musilová: „Vrátim sa na Slovensko, ak si dobre pamätám, 9. februára. Potom sa vlastne stretneme s tými rôznymi organizáciami, odovzdávame si výsledky a začnú rôzne analýzy. Takže už také prvotné výsledky budú hneď, keď sa vrátim, a potom ďalšie až keď spravíme rôzne laboratórne analýzy, o niekoľko týždňov, mesiacov na to."

Marta Jančkárová: „Ďakujem, že ste predtým prišli do štúdia Správ a komentárov a želám veľa šťastia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
biologické vedy, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač