Slovenská ekonomika 2016

02. 01. 2017

V rámci relácie Analýzy a trendy, sa redaktor Daniel Horňák z TA 3 venoval bilancovaniu  roku 2016 z pohľadu slovenskej ekonomiky spolu s odborníkmi. Ako hodnotia odborníci jej vývoj, čo boli kľúčové udalosti roka a ktoré momenty sa až s odstupom času ukazujú ako dôležité? 

logo Televíznej stanice TA 3 (22. 12. 2016; Televízna stanica TA 3; Analýzy a trendy; 21:30; por. 1/1; Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „Dobrý večer. Keďže dnes máme priestor na posledné tohtoročné vysielanie relácie Analýzy a trendy, budeme sa v nej venovať bilancovaniu onedlho sa končiaceho roku 2016 z pohľadu slovenskej ekonomiky. Ako hodnotia odborníci jej vývoj, čo boli kľúčové udalosti roka a ktoré momenty sa až s odstupom času ukazujú ako dôležité? O tom všetkom budeme diskutovať v nasledujúcej polhodine. Mojimi hosťami sú Vladimír Vaňo, hlavný analytik Sberbank Europe príjemný dobrý večer."

Vladimír Vaňo, hlavný analytik Sberbank Europe (hosť v štúdiu): „Dobrý večer prajem."

Daniel Horňák: „A Viliam Páleník vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied. Príjemný dobrý večer."

Viliam Páleník, vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied (hosť v štúdiu): „Dobrý večer prajem."

Daniel Horňák: „Páni, na úvod pozrime sa na to aké boli očakávania keď si zoberieme koniec roka 2015 a tie prognózy, ktoré boli na stole ohľadne očakávaní na rok 2016 z pohľadu vývoja slovenskej ekonomiky a tej reality keďže už v podstate je záver roka a vieme ako sa tá ekonomika vyvíjala. Naplnili sa tie očakávania pán Páleník, skúste na úvod."

Viliam Páleník: „Tie očakávania na tento rok boli priaznivé a dá sa povedať, že sa naplnili, našťastie naplnili. Skôr boli obavy z niektorých rizík a tie riziká sa väčšinou nenaplnili. Riziká boli napríklad prebiehajúci konflikt na Ukrajine. Aj sme predpokladali, že to bude taký vleklý konflikt, aj to tak je. Tento rok nás vlastne ten konflikt na Ukrajine nezachytil. Iná vec je konflikt v Sýrii, ktorý pokračoval a ďalšie konflikty, utečenecká kríza pokračovala, ale zatiaľ nemala na nás nejaký zásadný ekonomický vplyv. Takže tie riziká nás našťastie tiež nezasiahli a rok ja považujem za úspešný."

Daniel Horňák: „Skúsime to trošku podrobnejšie. Čo znamená, že sa naplnili tie očakávania, ak teda súhlasíte s pánom Páleníkom z pohľadu hospodárskeho rastu a tých základných fundamentov našej ekonomiky. Čo znamená, že sa naplnili tie očakávania? Bol to pozitívny rok?"

Vladimír Vaňo: „Súhlasím s pánom Páleníkom. Napriek tomu, že to bol rok plný prekvapení najmä z neekonomickej oblasti. Dá sa povedať, že z pohľadu slovenskej ekonomiky môžeme tento rok bilancovať ako veľmi úspešný, tak pokiaľ ide o rast hrubého domáceho produktu, kde ešte na prelome rokov panovali obavy, či ten rast nebude niekde bližšie k úrovni troch percent. Zdá sa, že sa podarí naplniť tú ešte septembrovú prognózu z roku 2015, že by ten rast sa pohyboval za celý rok niekde na úrovni tri a pol percenta, teda na jednej z najsilnejších úrovní v rámci regiónu V4. Čo sa nenaplnilo, ale spotrebitelia z toho môžu mať radosť. Nenaplnilo sa povedzme to, nenaplnilo sa čakanie na Godota, teda na zrýchlenie inflácie, ktoré si želáme, aby sme sa teda vyhli deflačnému scenáru Japonska. Tam najmä vďaka neškodnému vývoju cien ropy najmä v prvom polroku tohto roka ten vývoj celkovej inflácie naďalej pokračuje z historického pohľadu v najneškodnejšej úrovni veľmi blízkej nule. Zároveň čo sa naplnilo a troška možno aj predčilo očakávania bol vývoj na trhu práce, a to bol teda už tretí po sebe nasledujúci rok stabilného, v tom roku 2016 aj troška rýchlejšieho než očakávaného poklesu miery nezamestnanosti až pod deväť percentnú úroveň. Je dobré si pripomenúť, že ešte takto pred necelými dvoma rokmi sme len dúfali o návrate na jednociferné úrovne. Dnes môžeme teda konštatovať, že najnižšia miera nezamestnanosti od leta 2008 sa pohybuje na úrovni osem celé osem percenta."

Daniel Horňák: „Ten rámec je teda priaznivý. Ak by ste mali vybrať možno tri také udalosti, ktoré podľa vás boli najzásadnejšie, najdôležitejšie v tom uplynulom roku ktoré by to boli?"

Vladimír Vaňo: „Každopádne, nemožno prehliadať to, že Slovensko zvíťazilo v regionálnej konkurencii o megainvestíciu automobilky Jaguar Land Rover. Tá investícia je dôležitá nielen z pohľadu toho, že ide o rádovo takmer dvojmiliardovú investíciu. Je zároveň veľmi dôležitá, pretože zviditeľňuje Slovensko na investičnej mape sveta, keďže ide o prvý závod automobilky Jaguar Land Rover mimo územia Veľkej Británie. Tými ďalšími dvoma, aby som to teda len uzavrel. Ani Slovensko nemôže ignorovať výsledky referenda o Brexite vo Veľkej Británii dvadsiateho tretieho júna tohto roka. Minimálne preto, že sa bytostne dotýkajú viac než osemdesiattisíc domácností, ktoré majú svojich príbuzných alebo teda slovenských štátnych občanov pracujúcich na území Veľkej Británie a tam stále panuje veľká neistota ohľadom toho, ako sa Veľká Británia nakoniec postaví k otázke zamestnancov z ostatných členských krajín v EÚ, čo bola jedna z otázok, ktorá zdá sa, že hrala tú rozhodujúcu úlohu pri tom prekvapivom výsledku britských voličov hlasovať za vystúpenie z EÚ, hoci to bude začiatok vleklého, veľmi zložitého procesu. A tou treťou najdôležitejšou správou alebo teda tým tretím najdôležitejším faktorom podľa môjho názoru bolo to, že Nemecko ako hospodárska ekonomika eurozóny sa v tých jesenných mesiacoch ukázalo byť ako veľmi odolné voči tým rizikám, ktoré ešte pred referendom o Brexite sa zdali, že hrozia pre európsku ekonomiku a zdá sa, že náš najdôležitejší exportný partner bude v budúcom roku pokračovať v hospodárskom raste čo je dôležitý predpoklad aj pre tie prognózy, ktoré máme na stole pre budúci rok na Slovensku."

Daniel Horňák:„Pán Páleník, zhodujú sa tie vaše tri top udalosti z uplynulého roku s niečím, čo povedal pán Vaňo alebo podľa vás iné udalosti dominovali?"

Viliam Páleník: „Tak, zhodujú sa. Možno máme trochu iný pohľad na investíciu Jaguar Land Rover, ktorých vlastníkom je kľúčový investor a vlastník je z Indie. Naozaj, je to automobilka, ktorej vláda dala veľké výhody aj daňové aj pozemok pripravila a podobne. Žiaľ, nevyhli sa turbulenciám tieto prípravy. Sú tam podozrenia, že tam boli určité machinácie, riešilo sa to, to je smutná vec. Ale ja si myslím, že my by sme nemali brániť príchodu nových investorov, ale už máme toľko automobiliek, že by sme si ich nemali nejako nadmerne získavať nejakými nadmernými výhodami. V prípade Land Roveru sme mohli preukázať viac sebavedomia a menej ústretovosti voči tomuto investorovi. Na druhej strane má priaznivý vplyv na HDP, ale má nepriaznivý vplyv na veľkú závislosť našej ekonomiky od tejto investične veľmi náročnej oblasti. A na druhej strane vytvára aj napätie na trhu práce a ukazuje sa aké sú veľké slabiny nášho trhu práce keď máme veľmi veľa nezamestnaných a aj Land Rover bude mať problém naplniť svoje kapacity pracovné, ale zároveň vytvorí sekundárne napätie v okolitých výrobcoch v nitrianskej oblasti kde to vytvára ďalšie problémy. Takže vítame Land Rover, ale má to aj svoje kladné aj záporné stránky. Na druhej strane si uvedomme, že on je veľmi dobrým príkladom významu Brexitu, lebo začalo sa o ňom hovoriť zhruba pred rokom, keď Brexit ešte nebol tak na stole, ale otázka je či ten indický investor chce rozšíriť výrobu z Británie na Slovensko alebo na Slovensku investoval preto, aby si zachoval európsky trh, lebo z Británie už možno nebude mať taký dobrý prístup na európsky trh. Možno, to bolo zo strany investora veľmi predvídavá strategická investícia, ale to ukáže čas."

Daniel Horňák: „Každopádne asi sa zhodneme na tom, že aj parlamentné voľby určite boli dôležitý faktor uplynulého roku a ovplyvnia najmä do budúcnosti slovenskú ekonomiku. Čiže ja len pripomeniem v marci 2016 sa zmenil v podstate jednofarebný kabinet Smeru na koaličnú vládu štyroch, aktuálne troch koaličných strán. Pán Páleník, čo si myslíte zmenilo sa niečo zásadné vo vzťahu k riadeniu ekonomiky a nastaveniu, čo teda vláda?"

Viliam Páleník: „Určite tie voľby bola veľmi závažná udalosť ,veď sme do nich vstupovali s veľkým napätím, ale takto s odstupom času môžeme povedať, že tá hospodárska politika sa zmenou vlády v podstate nezmenila. Sú tam niektoré opatrenia, ktoré sú priaznivé pre takú skupinu, pre onakú skupinu, ale nie sú to nejaké zásadné zmeny. V podstate hospodárska politika nezískala nejaké dramatické zmeny a súkromná ekonomika, ako je slovenská, jednoducho funguje ďalej. Otázka je, či nastanú nejaké zásadnejšie zmeny, napríklad v boji proti korupcii alebo takýmto otázkam, ale to chce určitý čas, to sa behom niekoľkých mesiacov niečo vyše pol roka ako funguje vláda nedá zhodnotiť."

Daniel Horňák: „Jedno zo zásadných rozhodnutí koalície bolo rozhodnutie posunúť dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu o dva roky. Ako hodnotíte, v podstate už poznáme aj návrh rozpočtu na budúci rok, čiže vláda plní tento svoj záväzok alebo toto rozhodnutie z pohľadu udržateľnosti verejných financií a toho čo potrebuje dnes slovenská ekonomika. Ako to hodnotíte?"

Viliam Páleník: „Tak, určite každá vláda chce nejak využiť aj príjmy štátneho rozpočtu, ale hlavne výdavkami dosiahnuť ciele svojej hospodárskej politiky, a preto vždy hľadá určité dôvody, aby tie výdavky dala a robí si v tom určité zásluhy. Je to prirodzené. Ale ja osobne sa stotožňujem s analýzou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá zhodnotila, že na Slovensku mal nastúpiť takzvaný korekčný mechanizmus. To znamená mali sme mať v budúcom roku vyrovnaný rozpočet. Ja myslím, že tá analýza bola seriózna. Naozaj je dobré obdobie našej ekonomiky a v takomto období by rozpočet mal byť vyrovnaný, ale to je naozaj moje také osobné stanovisko."

Daniel Horňák: „Ako vnímate túto situáciu verejných financií na Slovensku, či je lepšie v súčasnosti skôr teda míňať, podporovať ekonomický rast alebo ozdraviť verejné financie a pripraviť sa na možnú ďalšiu krízu, horšie časy. Ako je z tohto pohľadu na tom dôveryhodnosť Slovenska z pohľadu investorov, ratingových agentúr?"

Vladimír Vaňo: „Zložitá otázka pokiaľ ide o to vnímanie tých, na ktorých závisí najviac teda zahraničných investorov a najmä dlhopisových investorov. Tam za všetko hovorí to, že pri splatnostiach, až do siedmich rokov, sa so slovenskými štátnymi dlhopismi obchoduje s negatívnym výnosom do splatnosti, teda čo je čiastočne aj priaznivý príspevok rekordne uvoľnenej menovej politiky našej Európskej centrálnej banky, ale každopádne, tiež je dobré pripomenúť si, že ten rozdiel vo výnosoch Slovenska oproti viacerým aj krajinám regiónu hovorí o tom, že tak z pohľadu ratingových agentúr ako aj investorov ten vývoj verejného dlhu nie je považovaný za znepokojujúci. Hoci treba pripomenúť, že k tomu relatívne nie znepokojujúcemu vývoju verejného dlhu v relatívnom vyjadrení v pomere k hrubému domácemu produktu prispieva práve ten silný hospodársky rast, ktorý, ako som spomenul , má predpoklady pokračovať aj v budúcom roku. Kľúčové bude, ale teda, nevzdať sa, nevzdať sa tej trajektórie a dosiahnuť ten vyrovnaný rozpočet v tom horizonte nasledujúcich dvoch až troch rokov minimálne kvôli tomu, že stále tak trocha podceňujeme riziko opakujúcej sa recesie, ktorej sa nebude dať vyhnúť. A tam je dobré si pripomenúť, že učebnicovo sa recesie objavujú v ekonomike v tom hospodárskom cykle v rozpätí siedmich až ôsmich rokov, pričom tá posledná recesia na Slovensku bola v roku 2009 takže sa tu tešíme prakticky už siedmemu roku hojnosti. Hoci v tej prvej časti expanzie to bola expanzia ťahaná najmä externým dopytom, ktorá sa nie až tak citeľne premietla do trhu práce, ale ako som spomenul tie posledné tri roky boli z pohľadu rastu aj prínosné pre slovenské domácnosti, viac ľudí si našlo prácu."

Daniel Horňák: „Toto bol ten makrorámec. Pozrime sa teraz na to, čo možno viac zaujíma bežných ľudí. To znamená opatrenia, ktoré prijala vláda vo vzťahu či už k zamestnancom, podnikateľom. Narážam na rôzne, napríklad návrhy na zavedenie dane z dividend, poistného odvodu, čo sa možno dotkne aj samotných ľudí, ale takisto zvýšenie paušálnych výdavkov, zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb. Takisto bol prijatý nový zákon o reštrukturalizáciách, ktorý má zásadným spôsobom zmeniť pomery pri ozdravovaní firiem. Pán Páleník, čo si myslíte vzhľadom k podnikateľskému prostrediu, k ľuďom. Ako tieto opatrenia pocítia v praxi?"

Viliam Páleník: „Tak, treba pripomenúť, ak hovoríme o roku 2016, tak na začiatku ešte boli sociálne balíčky predvolebné. Tak tie naozaj boli také individuálne opatrenia, ktoré boli v prospech niektorých skupín a mali taký predvolebný charakter. Tie sociálne balíčky ostali prakticky všetky v platnosti čo je možno škoda, ale tým, že vláda pokračuje v zmenenom zložení, ale pokračuje pod vedením strany Smer, tak sociálne balíčky ostali v platnosti, čo nie je podľa mňa ideálne. Druhá všetky. No, zase je to naozaj súbor desiatok opatrení na ktoré by bolo treba individuálne pozrieť. Druhá vec je terajšie v rámci prípravu rozpočtu na budúci rok boli prijaté niektoré opatrenia. Tam niektoré sú naozaj priaznivé, ako zníženie dane z príjmu právnických osôb, ale niektoré sú také protirečivé. Napríklad zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov sú priaznivé pre živnostníkov, ale už sú podľa mňa v takom rozsahu, že zase môžu podporovať prekérne formy zamestnávania a nútené živnosti pre niektoré skupiny a toto podľa mňa nebolo dostatočne komplexne posúdené. Takže niektoré tie opatrenia sú kladné, niektoré sú takéto diskutabilné."

Daniel Horňák: „V tomto čase najdôležitejšie pre ľudí je, či je dostatok práce, a teda vývoj na trhu práce. Pán Vaňo, vy už ste to v prvej odpovedi načrtli, ale podrobnejšie. Miera nezamestnanosti je na Slovensku dnes v podstate o dva percentuálne body nižšia ako pred rokom. Už sa dostáva k úrovni osem a pol percenta. Čiže čo spôsobuje takýto vývoj na trhu práce, že je stále viac a viac práce aspoň teda podľa štatistík Štatistického úradu a Ústredia práce?"

Vladimír Vaňo:„Aj v tomto roku sme sa tešili tvorbe nových, relatívne solídnej tvorby nových pracovných miest  nielen v priemysle teda – v odvetví, ktoré stojí a padá na úspechu našich exportných odbytíšť najmä Nemecku, Českej republike, Poľsku a zároveň sme videli aj oživenie tvorby nových pracovných miest v sektore služieb, čo je sektor, ktorý čoraz viac sa teší tomu, že tie posledné roky zažívame aj renesanciu domáceho dopytu, teda ľudia, ktorí majú viac práce. Relatívne solídne pokračuje rast reálnych miezd, čiastočne aj vďaka rekordne neškodnému vývoju inflácie, viacej míňajú a aj sektor služieb vytvára nové pracovné miesta. Z toho pohľadu trhu práce menej optimisticky, to ako som spomenul, vyzerá napríklad v stavebníctve, ktoré sa ukázalo naozaj, najmä pokiaľ ide o výstavbu infraštruktúry až mimoriadne závislé od čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie, ktoré sa levím dielom podieľajú najmä na financovaní verejných investícií. A teda najmä investícií do infraštruktúry. Takže zhrnuté a podčiarknuté pokračuje relatívne priaznivý vývoj na trhu práce tak pokiaľ ide o tvorbu nových pracovných miest, tak pokiaľ ide o dynamický vývoj priemerných reálnych miezd. Na druhej strane tiež dobré pozrieť sa na ten širší kontext, a tam treba pripustiť, že tá nominálna miera nezamestnanosti je citeľne vyššia oproti napríklad susednému Maďarsku alebo Českej republike, ale opäť ten optický vyšší výsledok je dôsledok podľa môjho názoru najmä toho, že aj podľa štatistík napríklad Medzinárodného menového fondu oproti Česku a aj Maďarsku máme relatívne vyššiu mieru teda tej štrukturálnej nezamestnanosti ľudí, ktorých štruktúra kvalifikácie nezodpovedá štruktúre potrieb trhu práce, čo je ale oblasť, ktorá sa nedá vyriešiť za rok ani za dva, ale je to teda výzva, ktorú najmä pri tej klesajúcej miere nezamestnanosti budeme musieť čoraz viacej riešiť. Pretože objavujú sa tu bohužiaľ hlasy o tom, že napriek tomu, že tá nezamestnanosť na Slovensku je o niekoľko percentuálnych bodov vyššia než v Českej republike alebo v Maďarsku, najmä tie odvetvia s vyššou pridanou hodnotou signalizujú problémy pri hľadaní kvalifikovanej pracovnej sily."

Daniel Horňák: „Práve toto je asi hlavná téma každej analýzy, ktorú sme čítali, ktorá bola publikovaná v uplynulom polroku, trištvrte roku, že jednoducho v určitých a v tých najdôležitejších z pohľadu nastavenia slovenskej ekonomiky je nedostatok kvalifikovanej dostupnej pracovnej sily. Ako je možné toto riešiť? Pretože cítime z trhu tendencie, aby bolo uľahčené prijímanie ľudí zo zahraničia, napríklad. Čiže akým spôsobom toto riešiť tak, aby slovenská ekonomika ďalej mohla rásť, aby ľudia mali prácu?"

Vladimír Vaňo: „Veľmi dobre ste formulovali túto otázku pán redaktor, najmä pokiaľ ide o teda zamestnávanie migrantov. Tam je dôležité, aby sme si čo najskôr naliali čistého vína a pozreli sa napríklad na to, aký je podiel ľudí v preddôchodkovom veku, napríklad v niektorých dôležitých odvetviach, vrátane napríklad poľnohospodárstva a aby sme priznali, že v relatívne dohľadnom horizonte nedokážeme pracovnú silu, ktorá prirodzene bude odchádzať na zaslúžený oddych do dôchodku nedokážeme ju nahradiť len novými absolventmi. Čiže aj Slovenska sa, podobne ako Českej republiky alebo v podstate celej západnej Európy, bytostne dotýka otázka migrantskej pracovnej sily, ako nevyhnutného výrobného predpokladu pre udržanie vôbec fungovania niektorých základných sektorov ekonomiky. Potom pokiaľ ide o najmä tie kvalifikované pracovné miesta, tam tiež netreba zabúdať na to, že Slovensko v rámci polmiliardového trhu Európskej únie je, dá sa povedať, periférna ekonomika na schengenskej hranici a je úplne prirodzené aj vzhľadom na to, že teda tá najväčšia kúpyschopnosť a relatívne najvyššia nominálna úroveň miest je na západ od Slovenska. Ako periférna ekonomika sa nikdy nedokážeme úplne ubrániť tej prirodzenej, nazval by som to gravitácii nielen vysokokvalifikovanej pracovnej sily, ktorá si hľadá uplatnenie na západe. Rovnako tak netreba zabúdať na to, že v mnohých prípadoch aj vysokokvalitná pracovná sila z oblasti, ktorá sa teda v angličtine nazýva, zamestnanci s modrými goliermi alebo teda kvázi robotnícke alebo remeselné profesie pokiaľ majú možnosť a jazykové vybavenie usilujú sa nájsť uplatnenie si v zahraničí. A tam zrejme, videli sme to napríklad v sektore IT, kde jediným spôsobom ako dokážu firmy udržať tie najkvalitnejšie mozgy na Slovensku je to, že vytvoria podmienky, ktoré nemusia byť rovnaké ako v zahraničí, ale sú konkurencieschopné, sú konkurencieschopné a dokážu tú pracovnú silu stabilizovať a predísť jej migrácii mimo Slovenska. A podobne sa na to bude nevyhnutné dívať aj v prípade napríklad tých modrogolierových profesií, teda profesií vysokokvalifikovaných remeselníckych profesií najmä v takých odvetviach ako je elektrotechnický priemysel alebo aj už spomínaný automobilový priemysel."

Daniel Horňák: „Súhlasíte s takýmto vývojom alebo trendy, ktoré opísal pán Vaňo, teda, že Slovensko bude potrebovať ľudí zo zahraničia, pracujúcich zo zahraničia, aby bol udržaný rast ekonomiky. Ja len pripomeniem k tejto téme, že minister práce neustále opakuje to, že Slovensko musí využiť všetky svoje rezervy, to znamená nezamestnaných. Veľká časť z nich je však dlhodobo nezamestnaných. Čiže ako vnímate riešenie tejto situácie?"

Viliam Páleník: „Tak, v tomto súhlasím s ministrom práce pánom Richterom, lebo naozaj na Slovensku rastie zamestnanosť, čo je naozaj veľmi dobré. Všetci to vítame, ale na druhej strane štatistiky nezamestnanosti sú v podstate tri – evidovaná, Štatistický úrad a výberové zisťovanie. A sú určité nezrovnalosti v týchto štatistikách, keď sa na ne detailnejšie pozrieme. A vyplývajú hlavne z toho, že nevieme presne koľko je dlhodobo nezamestnaných a koľko je aj ekonomicky aktívnych, ktorí ani nie sú evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní. A táto masa u nás je niekoľko stotisícová. A môžem súhlasiť s ministrom, že vtedy, keď mám niekoľko stotisíc ľudí, ktorí by mohli pracovať a nepracujú a zároveň by som pripustil voľný príchod pracovnej sily zo zahraničia, tak jednoducho túto masu doteraz vlády nechceli zásadne riešiť, nechceli ju vidieť, a potom by ju už nevideli vôbec. Ona by sa zakonzervovala naplno a takým najextrémnejším prípadom týchto dlhodobo nezamestnaných sú segregované rómske komunity, ktorí ani nie sú evidovaní ako nezamestnaní a vlastne tým by boli oni odsúdení na trvalú segregáciu, čo zo sociálneho hľadiska nie je prípustné a udržateľné. Takže z tohto pohľadu ja si myslím, že naozaj treba vydržať a zamestnávatelia by mali viac sa venovať prijímaniu dlhodobo nezamestnaných rekvalifikáciami a vytváraním tlaku, aby tých dlhodobo nezamestnaných viac pripravili na trh práce, ako vytváranie tlaku na príchod zahraničných pracovníkov. Je to v záujme celej spoločnosti. Problém dlhodobej nezamestnanosti sa rieši veľmi pomaly, veľmi dlho u nás vznikal a veľmi dlho sa aj bude riešiť, ale vzdať to a povoliť vstup, voľný príchod zahraničných pracovníkov by nebola správna cesta. Bude to ťažký proces, treba sa mu venovať a v tomto minister práce má podľa mňa pravdu."

Vladimír Vaňo: „Ja by som ešte len doplnil, že nesmieme zatvárať oči nad tým, že k solídnemu a rýchlemu rastu slovenskej ekonomiky už v súčasnosti prispieva aj pracovná sila z ostatných členských krajín Európskej únie a zásadný rozdiel je v tom, že zvyčajne tá migrantská pracovná sila, ktorá prichádza z ostatných členských krajín Európskej únie spravidla pripravená na prácu prichádza sem už do vopred nájdených pracovných pozícií. A začína prvým dňom dá sa povedať, nástupom do práce, najmä v tých nadnárodných korporáciách, ktorým sa darí v Bratislave prispievať k slovenskej ekonomike, nielen teda k rastu jej hrubého domáceho produktu, ale ja k daňovému výberu. Jednoducho súčasťou úspechu, ktorý Slovensko zažilo na polmiliardovom trhu Európskej únie je nielen voľný pohyb kapitálu a tovaru, z ktorého Slovensko plnými priehrštiami benefituje, ale aj voľný pohyb osôb a pracovnej sily. A zároveň by som ale tiež trocha doplnil, že pri tej téme nezamestnanosti trocha neprávom sa až veľmi často tieto otázky kladú ekonómom najmä pokiaľ ide už o pánom Páleníkom spomínané sociálne znevýhodnené skupiny. Tam to je oveľa viac otázka pre sociológov než pre samotných ekonómov a tiež netreba si zatvárať oči pred tým, že žiaden ekonóm alebo žiaden ekonomický nástroj jednoducho napríklad tých dlhodobo nezamestnaných nepreškolí za rok ani za dva na vysokozručných, vysokokvalifikovaných remeselníkov pripravených dajme tomu nastúpiť za automatizovaný pás, hoci aj v elektrotechnickom alebo v automobilovom priemysle. Takže tá otázka dlhodobej nezamestnanosti, otázka štrukturálnej nezamestnanosti je extrémne komplikovaná a nie je to len otázka, ktorú možno riešiť ekonomickými nástrojmi. Aj tento rok asi pred mesiacom americká investičná banka Goldman Sachs zverejnila analýzu, z ktorej vyplýva, že pokiaľ ide o trh práce doslova akýkoľvek silný hospodársky rast nedokáže predísť tomu, že sa vždy nájdu komunity alebo časti spoločnosti, ktoré sa nedokážu alebo nebudú chcieť zapojiť do trhu práce."

Daniel Horňák: „Samozrejme, rozumiem tejto pripomienke, má svoje rácio. Napriek tomu pán Páleník je ekonóm, ale dlhodobo sa venuje aj tejto dlhodobej nezamestnanosti, takže ešte jednu podotázku preňho by som predsa chcel. Vláda načrtla nejaké riešenia, ako sa chce vysporiadať s touto témou alebo aj keď nie definitívne alebo aspoň pomôcť k riešeniu. A máme sa dozvedieť napríklad nejaké zmeny v rámci sociálnych dávok, aby neboli také automatické a pre všetkých, aby ľudia boli viac motivovaní pracovať. Je možné, že toto pomôže zlepšiť tú situáciu alebo úplne iné opatrenia podľa vás by boli efektívnejšie?"

Viliam Páleník: „Predovšetkým chcem upozorniť na dva aspekty. Jeden je, že naozaj ten vysoký hospodársky rast, sme radi, HDP a rast zamestnanosti sa veľmi dobre počúva, ale v regiónoch s veľkou nezamestnanosťou majú pocit, že neprofitujú z tohto rastu ekonomiky, že sú nejako zabudnutí, že sú na kraji. A to nie je vôbec jednoduché, ak ja neviem pätina krajiny má pocit, že sa na nich zabudlo a že nesúvisia s tým vývojom ekonomiky a že si to budú riešiť príchodom iných pracovníkov. A oni sa cítia byť zabudnutí. Tento problém existuje a zatiaľ tá podpora zaostalosť tých regiónov je nedostatočne masívna, zatiaľ ju v regiónoch necítiť, to je jedna vec. A druhá, veľmi závažný faktor je, že u nás už dlhodobo sa vytvárajú nožnice medzi rastom hrubého domáceho produktu a rastom disponibilných dôchodkov domácnosti. To sú všetky príjmy domácnosti všetkých druhov –zamestnancov, zamestnávateľov, dôchodcov, na sociálnych dávkach a tak ďalej. Čiže stále menšiu časť tej pridanej hodnoty, ktorá sa na Slovensku vytvára získajú obyvatelia tejto krajiny ako celok a týmto aj necítia v tých zaostávajúcich regiónoch. Čiže to sú dve veci, ktoré treba reflektovať. A samozrejme, všade sú aj rôzne skupiny obyvateľov, ale u nás ten podiel dlhodobo nezamestnaných je veľmi vysoký, extrémne vysoký. Podiel tých sociálne vylúčených je veľmi vysoký. To sú veľmi vysoké percentá, najvyššie v Európskej únii. A v niektorých regiónoch to je extrémne koncentrované. A z tohto pohľadu to nemôžeme riešiť tak, že to sa stáva všade. Stáva sa to, ale v takomto rozsahu, v takejto koncentrácii to je naozaj extrémne a musí sa tomu vláda venovať. Tie opatrenia zatiaľ vládne, napríklad na podporu tých regiónov sú málo masívne, málo jasné, málo dôsledné. Treba masívne opatrenia a to ešte mnohé roky bude trvať. A v tomto je to najväčšia výzva vlády pre aj tento budúci rok a ďalšie roky, lebo naozaj to nie je otázka. Tieto problémy vznikali desiatky rokov a desiatky rokov sa budú riešiť. A ak sa nebudú riešiť, tak sa budú vyhrocovať, a to nie sú žarty."

Daniel Horňák, moderátor: „Bohužiaľ, v tejto chvíli už vypršal čas na náš rozhovor. Takže ja vám veľmi pekne ďakujem za účasť v štúdiu, za diskusiu a prajem vám príjemný zvyšok večera."

Viliam Páleník: „Ďakujem za pozvanie a prajem príjemný deň všetkým divákom televízie TA3."

Vladimír Vaňo: „Ďakujem za pozvanie a prajem príjemné sviatky."

Publikované z monitoringu STORIN s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
sociálne vedy , ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač