Taliansko zasiahla ďalšia vlna zemetrasení

23. 01. 2017

O zemetrasení na Apeninskom poloostrove sa vyjadril pre Rozhlasovú stanicu Slovensko Kristián Csicsay, z oddelenia seizmológie Geofyzikálneho odboru SAV.

logo Rozhlasová stanica Slovensko (19. 01. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/3; Filip Minich)

Filip Minich, moderátor: „Taliansko včera zasiahla ďalšia séria zemetrasení. Otrasy pokračovali aj v noci. Zemetrasenia pravdepodobne môžu aj za vznik lavíny, ktorá zasypala hotel, v ktorom ostalo niekoľko desiatok ľudí. Spojili sme sa s Kristiánom Csicsayom z oddelenia seizmológie Geofyzikálneho odboru SAV. Dobrý deň."

Kristián Csicsay, oddelenie seizmológie Geofyzikálneho odboru SAV: „Dobrý deň.“

Filip Minich: „Séria zemetrasení bola opäť v tej istej oblasti stredného Talianska, ako tie vlaňajšie zemetrasenia v auguste a v októbri. Má to spolu nejaký súvis?"

Kristián Csicsay: „Určite. Epicentrá zemetrasení sa nachádzajú v rovnakej zdrojovej zóne. Včerajšie a októbrové zemetrasenia môžeme pokladať za následok zvýšenej seizmickej aktivity, ktorá nastala po zemetrasení zo dňa dvadsiateho štvrtého augusta 2016 v Amatrice. Takáto zvýšená seizmická aktivita po silných zemetraseniach nie je ničím výnimočná."

Filip Minich: „Vieme, že Apeninský polostrov je seizmicky aktívna zóna. Teraz to však vyzerá, že prichádza jedno silné zemetrasenie za druhým. Deje sa tam niečo nezvyčajné? Čo spôsobuje tieto zemetrasenia?"

Kristián Csicsay: „Nie je to každodenný jav, ale nič nezvyčajné sa tam nedeje. Apeninský polostrov patrí v rámci Európy medzi najaktívnejšie seizmické zóny. Z tektonického hľadiska na Apeninskom polostrove je situácia pomerne zložitá. Takmer všetky zemetrasenia v tomto regióne sú následkom subdukcie dvoch litosférických dosiek. V našom prípade ide o podsúvanie Africkej dosky pod Eurázijskú."

Filip Minich: „Ako dlho neboli takto silné zemetrasenia v Taliansku?"

Kristián Csicsay: „Konkrétne v tejto oblasti je takéto zemetrasenie pomerne bežné. Zemetrasenie s magnitúdou šesť a viac je tu zaznamenané približne desaťkrát za sto rokov. Ak by sme brali územie celého Talianska, tak okrem už spomínaných zemetrasení silné zemetrasenia s magnitúdou nad päť celých päť boli aj v máji roku 2012 v Modene, a dokonca dve zemetrasenia. Potom v apríli v roku 2009 v Aquille a v októbri roku 2006 vo Vivo Valentia."

Filip Minich: „Očakávate, že budú v tej istej oblasti ešte pokračovať otrasy? Či už v najbližších dňoch alebo aj dlhodobejšie má sa tam človek báť chodiť?"

Kristián Csicsay: „Dopredu nevieme povedať, dokedy bude trvať zvýšená seizmická aktivita v tejto oblasti. Ale určite treba rátať s takzvanými dotrasmi. Napríklad za dvadsaťštyri hodín po poslednom zemetrasení s magnitúdou nad päť v tejto oblasti zaznamenali šesťdesiatdva zemetrasení s magnitúdou okolo tri a viac. Pre porovnanie na území Slovenska naposledy bolo zemetrasenie v podobnej veľkosti v novembri 2015 pri obci Predajná, kedy bolo vyrátané s magnitúdou tri celé dva. Či sa tam má človek báť chodiť, to už nechajme na tých jednotlivcov."

Filip Minich: „Ešte sa chcem spýtať, vy to sledujete a naše prístroje teda dokážu zachytiť aj zemetrasenia v Taliansku?"

Kristián Csicsay: „Áno. Na Slovensku máme aj národnú sieť seizmických staníc a tam sú nainštalované veľmi citlivé prístroje, ktorými sa dajú zaznamenať aj tieto zemetrasenia z Talianska, ba dokonca aj z Austrálie, Japonska."

Filip Minich: „Hovorí Kristián Csicsay z oddelenia seizmológie Geofyzikálneho odboru SAV. Vďaka za rozhovor."

Kristián Csicsay: „Za máličko“.

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač