60 rokov od vypustenia Sputnika 1

04. 10. 2017

Presne šesťdesiat rokov uplynie 4. októbra od vypustenia prvej umelej družice Zeme Sputnik 1. Do vesmíru vyletela o devätnástej hodine dvadsiatej ôsmej minúte a tridsiatej štvrtej sekunde z kazašského kozmodromu Bajkonur.O prvej umelej družici Zeme Sputnik 1 je rozhovor s Jiřím Šilhom z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Univerzity Komenského.

logo Rozhlasovej stanice Slovensko(03. 10.2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 3/3; Soňa Weissová/Soňa Weissová)

Soňa Weissová, moderátorka: „Tento zvuk so zatajeným dychom počúvali stámilióny ľudí na celom svete. Presne šesťdesiat rokov uplynie zajtra od vypustenia prvej umelej družice Zeme Sputnik 1. Do vesmíru vyletela o devätnástej hodine dvadsiatej ôsmej minúte a tridsiatej štvrtej sekunde z kazašského kozmodromu Bajkonur. S prvou umelou družicou sa spája meno sovietskeho konštruktéra Sergeja Koroľova. Jeho vypustenie bolo núdzovým riešením v zápase o dobýjanie kozmu medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi. A dokonca jeho pracovný názov bol prostejší Sputnik, teda jednoduchšia družica. Plnohodnotná vedecká družica bola až Sputnik 3, ktorú sa nepodarilo pripraviť podľa plánu. O prvej umelej družici Zeme Sputnik 1 sme sa rozprávali s Jiřím Šilhom z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Univerzity Komenského. Dobrý deň."

Jiří Šilha, Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Univerzity Komenského: „Dobrý deň."

Soňa Weissová: „V súvislosti s vypustením prvého Sputnika do vesmíru sa používajú výrazy, aj ako napríklad začiatok novej éry. V čom podľa vás začal novú éru dobýjania kozmu?"

Jiří Šilha: „Sputnik je prvý objekt, ktorý človek vyniesol, umelý objekt, ktorý vyniesol na obežnú dráhu Zeme. A tým vlastne nám otvoril nové priestory. Demonštroval, že po prvé môžeme sa dostať na obežnú dráhu a ešte okrem toho demonštroval zároveň, že to, čo dostaneme na obežnú dráhu, dokáže fungovať relatívne dlhú dobu a vysielať napríklad signály."

Soňa Weissová: „Táto družica obsahovala zariadenie, ktoré od štvrtého do dvadsiateho piateho októbra 1957 vysielalo taký pípavý signál. Mala družica aj nejaké konkrétne vedecké úlohy?"

Jiří Šilha: „Tento samotný pípavý signál mal v podstate by som povedal dve úlohy. Jedna bola popularizačná respektíve mala ukázať celému svetu, že áno, sme na obežnej dráhe a môžete si to vypočuť. Druhý dôvod bol, že tieto rádiové vlny, ktoré vysielal Sputnik, sa vlastne merali na Zemi a zisťovalo sa, ako tieto rádiové vlny sa menia prechodom cez atmosféru. A tým sa skúmala atmosféra v tých vyšších vrstvách, o ktorých sme veľa informácií nemali. Okrem toho nám tým, že sa nachádza na obežnej dráhe na relatívne excentrickej alebo výstrednej dráhe. To znamená, že na nižšom bode sa nachádzal nad povrchom Zeme zhruba dvesto kilometrov. Tam už dochádza k silnej interakcii medzi objektom, teda Sputnikom a atmosférou Zeme. A tým čím viacej je atmosféra hustejšia, tým viacej sa ten objekt spomalí. Tým, ako dlho vlastne sa Sputnik udržal na obežnej dráhe Zeme, sme vedeli aj vypočítať, aká hustá je atmosféra práve v týchto výškach."

Soňa Weissová: „Do akej miery bol tento Sputnik v tom vesmírnom výskume dôležitý?"

Jiří Šilha: „Demonštroval, ako som už spomínal, že vieme vyniesť na obežnú dráhu objekt, vieme odpojiť od neho. Takže z toho inžinierskeho hľadiska to bolo veľmi dôležité demonštrovať. Ale aj z vedeckého hľadiska, pretože vrchné časti atmosféry my sme vlastne do tej doby nepoznali a bol to prvý objekt, ktorý sa vlastne s nimi stýkal. Taktiež nám demonštroval, že v týchto nehostinných podmienkach, ako je vlastne už keď sme mimo atmosféru. Nie sú až tak nehostinné, aby sme v nich mohli vlastne fungovať s prístrojmi, ktoré vieme používať na Zemi."

Soňa Weissová: „Keď sa pozrieme na tie technológie, ako ste spomenuli, že teda mal už nejaké pokročilé vesmírne technológie. S dnešnými satelitmi sa to ale zrejme asi porovnať nedá, tie sú omnoho dokonalejšie. Majú tie technológie omnoho ďalej, poskytujú množstvo informácií, zabezpečujú spojenie, prinášajú detaily zemského povrchu a tak ďalej, riadia útoky rakiet. Po tejto technologickej stránke keby sme to porovnali ten Sputnik 1 s týmto, je to naozaj také, ako keby z doby kamennej v tomto smere?"

Jiří Šilha: „Zaujímavé je, že Sputnik vlastne má už šesťdesiat rokov od štartu, ale niektoré technológie sa napríklad využívajú dodnes. Môžem spomenúť napríklad tá samotná ..., ktorá bola teda guľovitého tvaru, tak tá vo vnútri v podstate hermeticky uzavretá a bol v nej napustený vzduch. A to bolo z toho dôvodu, aby sa v podstate vytvorili podmienky, podobné v atmosfére. Myslím, že tlak tam bol okolo jedna celá tri atmosféry. Nachádzal sa tam dusík. A dôvod, prečo tam bola vytvorená táto atmosféra je, že systémy, ktoré tu fungovali, napríklad tie rádiovysielače, tak tieto systémy v podstate neboli testované na externé podmienky. Preto bola potreba vytvoriť na obežnej dráhe podmienky podobné práve tým na Zemi. A môžem spomenúť, že práve ruské navigačné systémy Glonass používajú dodnes tento model. A vďaka tomu nemusíte vymýšľať nejaké sofistikované komplexné mechanizmy, ktoré by fungovali v externých podmienkach na obežnej dráhe. Stačí vám vlastne vymyslieť prístroj, ktorý funguje na Zemi, dať ho do atmosféry podobnej Zemi a vyniesť na obežnú dráhu."

Soňa Weissová: „Okolo Zeme nekrúžia len družice alebo satelity, ale aj takzvaný vesmírny odpad. Teda to sú lietajúce kusy, kúsky až kúsočky nefunkčných zariadení, ktoré sme kedysi vyslali zo Zeme. Vy sa tomu vlastne venujete aj vo svojom výskume. Ako je možné možno, že nedochádza k takým nejakým masovým haváriám, zrážkam tohto vesmírneho odpadu a družíc? Je ešte okolo Zeme dostatok voľného priestoru na to, aby sme mohli vypúšťať stále ďalšie a ďalšie satelity?"

Jiří Šilha: „Môžem povedať, že vlastne na obežnej dráhe je už viacej teda nefunkčných objektov ako funkčných. Možno demonštrácia v porovnaní so satelitmi. V súčasnosti máme zhruba iba štyridsaťpäť percent družíc, ktoré sa nachádzajú na obežnej dráhe je funkčných, zatiaľ čo päťdesiatšesť percent je vlastne súčasťou vesmírneho odpadu. Jednou z našich úloh, teda úloh ľudí, ktorí sa venujú vesmírnemu odpadu, je vlastne zabezpečiť prevenciu zrážok. Existujú rôzne servisy, napríklad americkej armády, ktorá monitoruje vesmírny odpad pravidelne. Má o objektoch, ktoré sú väčšie ako desať centimetrov relatívne dobrú vedomosť. To znamená na desiatky kilometrov vedia ich presnosť. A vďaka tomu vedia predpovedať, keby malo dôjsť k nejakej zrážke práve funkčného satelitu s nefunkčným objektom. Vtedy vedia varovať operátorov satelitov alebo majiteľov a pripraviť ich na to, aby vytvorili úhybný manéver. Takáto práve prevencia pomáha silne stabilizovať celú zónu. Ak by sme aktívne neposkytovali takúto službu, táto populácia by sa mohla dostať do nekontrolovateľného boomu."

Soňa Weissová: „Hovorí vedec Jiří Šilha z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Univerzity Komenského. Ďakujem, že ste dnes prišli k nám do štúdia."

Jiří Šilha: „Ďakujem aj ja."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
astronómia, rohovor

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač