Kam nás posúvajú objavy?

09. 10. 2017

Svet pozná laureátov Nobelových cien okrem iného aj vo vedeckých kategóriách. Kam nás tieto objavy posúvajú? V čom spočíva ich význam? Otázky, ktoré preberieme s chemikom Róbertom Mistríkom zo spoločnosti HiChem.

 logo: Rozhlasová stanica Slovensko(06. 10. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 3/3; Jaroslav Barborák/Jaroslav Barborák)

Jaroslav Barborák, moderátor: „V časoch konšpirácií, klamstiev a podkopávania vedeckých poznatkov, v časoch, kedy sa nájdu takí, čo neveria, že Zem je guľatá, postavil do svetla reflektorov čisto vedecké úsilie a úspechy práve tento jeden týždeň. Svet pozná laureátov Nobelových cien okrem iného aj vo vedeckých kategóriách. Kam nás tieto objavy posúvajú? V čom spočíva ich význam? Otázky, ktoré preberieme s chemikom Róbertom Mistríkom zo spoločnosti HiChem. Pekný podvečer aj vám."

Róbert Mistrík, spoločnosť HiChem: „Dobrý večer."

Jaroslav Barborák: „Nobelova cena za medicínu alebo fyziológiu, za fyziku a za chémiu, to sú vedecké ceny, ktoré tento týždeň vyhlásili vo Švédsku. Pán Mistrík, ako hodnotíte ocenené vedecké projekty?"

Róbert Mistrík: „Tak myslím si, že si to všetci zaslúžili. Začal by som s medicínou, kde boli udelené Nobelove ceny za objav biologických hodín, teda za mechanizmy, ako to vlastne v organizme funguje. Biologické hodiny sú veľmi dôležitý mechanizmus, ktoré riadia naše denné cykly. Pretože organizmus musí byť prispôsobený tomu či spí, alebo sa pohybuje. A vnútorne tá chémia sa takto riadi, tak to skutočne tam vnútri funguje. My si to vôbec neuvedomujeme. A títo vedci rozlúštili ten mechanizmus, ako to vlastne prebieha v tom organizme."

Jaroslav Barborák: „No a ako to prebieha, aby sme mali predstavu?"

Róbert Mistrík: „Prebieha veľmi zjednodušene nejaký gén spôsobí to, že sa nám v noci tvorí v bunkách proteín, a potom zase cez deň sa odbúrava. A toto riadi hladiny hormónov, hladiny hemoglobínu, spánkové hladiny a tak ďalej. Kto cestoval niekedy do Spojených štátov a vrátil sa späť, tak vie, že jeho celý denný režim je nabúraný a potrebuje niekoľko dní, aby sa z tohto spamätal."

Jaroslav Barborák: „A to sú práve tie biologické hodiny, ktoré sú za tým?"

Róbert Mistrík: „To je práve to, že tie biologické hodiny sú posunuté voči tým normálnym našim rytmom a nie je to zdravé."

Jaroslav Barborák: „Uhm, čo nám tie jednotlivé objavy hovoria možno o tempe a stave pokroku, v ktorom žijeme?"

Róbert Mistrík: „Tak Nobelova cena, ako je známe, sa udeľuje trošku s takým opozdením, že sa udeľuje za objavy, ktoré boli urobené neskôr. Ale udeľuje sa to preto, lebo v podstate ona reflektuje, aký inpakt, aký dosah mali pre spoločnosť. A to sa ukáže vždy len časom, hej, čiže nemožno udeliť Nobelovu cenu za nejaký objav, ktorý bol uskutočnený pred pár rokmi. A tieto Nobelove ceny mali veľký dosah na prírodné vedy. Ja by som napríklad pokračoval zasa s Nobelovou cenou pre za chémiu. Tam sa udelila Nobelova cena za metodológiu. Pretože my keď chceme študovať živé organizmy, alebo chcem objavovať príčiny chorôb, na to musíme mať isté nástroje. A to je pre vedu veľmi dôležité. A ten technologický pokrok práve znamená, že sa zlepšujú a vyvíjajú nové metódy na štúdium, tie nové nástroje. Máme lepšie nástroje. No, a tuto to bolo udelené za takzvanú kryoelektrónovú mikroskopiu. Veľmi zjednodušene, každý asi pozná mikroskop, kde sa nám nejako zväčší, a vidíme tie bunky, z ktorých sa skladajú organizmy. Lenže existuje aj mikroskopia, kde sa používajú elektrónové lúče a tie nám ukážu štruktúry, ktoré sú oveľa menšie, a to sú práve molekuly. Ľudský organizmus sa skladá z molekúl. Človek nie je nič iné, len jediná veľká chemická fabrika. A jednou z týchto zložiek sú proteíny. Tie proteíny riadia všetko v našom organizme, my sa skladáme z proteínov, a preto je veľmi dôležité vedieť, čo tam robia tie proteíny a ako vyzerajú. A pretože proteíny sú molekuly a tie sú strašne malé a veľmi rýchlo sa pohybujú. Sú to také blšky. A my ak ich chceme vidieť, ako vyzerajú, tak ich musíme najprv nejako spomaliť, nejako zastaviť. No a to bola jedna z častí tejto Nobelovej ceny, že oni zamrzli rýchlo tieto proteíny a elektrónovou mikroskopiou sa na ne pozreli ako vyzerá ich trojdimenzionálna štruktúra, čo je veľmi dôležité."

Jaroslav Barborák: „Uhm, okrem a toto je ešte jedna zaujímavá vec, o tom teda, ako vnímate tú spravodlivosť‑nespravodlivosť. Boli v rámci týchto kategórií vždy po traja vedci ocenení, ale v kategórii gravitačných vĺn na tomto projekte pracovali stovky vedcov a už len ten zoznam tých, ktorí na tom sa podieľali, zabral tej Nobelovej komisii tri celé strany, ale aj tie neodrážajú všetkých tých, ktorí sa na tom podieľali. Čiže ako vnímate to tú spravodlivosť‑nespravodlivosť? Nerobí to medzi vedcami zlú krv aha, ty si teraz ocenený a daný do svetla reflektorov celého sveta a ja nie."

Róbert Mistrík: „Dnes už asi každý vedecký objav je sumou viacerých snažení. Dnes už asi nebudeme mať takého držiteľa, takého objaviteľa, ktorý sám bez pomoci iných príde na niečo prevratné. Dneska potrebujeme tím na to, potrebujeme viacero spolupracovníkov, preto veda je medzinárodná. A na tých objavoch robia dvaja, traja, štyria, piati, desiati. Navyše tí vedci často nadväzujú na objavy iných, a to bolo aj napríklad pri týchto Nobelových cenách. No, a niekde je to množstvo vedcov viac a niekde menej. Samozrejme vždy sa niekomu neujde, hej, vždy v tej kaskáde to musí niekde skončiť a udelí sa tým, ktorí mali najvýznamnejší prínos k týmto cenám. Ale keď sa napríklad pýtate o spravodlivosti, spravodlivosť hlavne je aj v tom, že za čo boli udelené tie Nobelove ceny, hej, lebo to je veľmi dôležité. Objavov je veľmi veľa a napríklad pri tej kryoelektrónovej mikroskopii som sa sám čudoval, že za takéto niečo nebola v minulosti ešte udelená Nobelova cena. Pretože to je tak kľúčová metóda, ktorú dnes používame na mapovanie trojdimenzionálne mapovanie proteínov. Z čoho zasa potom môžeme z tejto informácie vyvíjať nové lieky, a to už nemusím hovoriť, aký to má dosah na spoločnosť."

Jaroslav Barborák: „Nobelove ceny a Róbert Mistrík. Vďaka za váš čas."

Róbert Mistrík: „Ďakujem aj ja."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
ceny za vedu a techniku, rohovor

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie