NASA a Roskosmos vybudujú stanicu na Mesiaci

02. 10. 2017

Americká NASA a ruský Roskosmos plánujú vybudovať spoločnú vesmírnu stanicu na obežnej dráhe Mesiaca. Mala by byť akýmsi prístavom pre vesmírne lode pri dlhých letoch. Využiť by ju mohli aj pri misii s ľudskou posádkou, ktorá by mala okolo roku 2030 letieť na Mars. No a o skúmaní červenej planéty a o prípravách na dlhé kozmické lety je rozhovor  s americkou astronautkou Dorothy Metcalf‑Lindenburgerovou, ktorá prišla na návštevu Bratislavy.

logo Televíznej stanice STV 1(28. 09. 2017; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 22/23; Alexandra Minich/Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: „Americká NASA a ruský Roskosmos plánujú vybudovať spoločnú vesmírnu stanicu na obežnej dráhe Mesiaca. Mala by byť akýmsi prístavom pre vesmírne lode pri dlhých letoch. Využiť by ju mohli aj pri misii s ľudskou posádkou, ktorá by mala okolo roku 2030 letieť na Mars. No a o skúmaní červenej planéty a o prípravách na dlhé kozmické lety sme sa rozprávali s americkou astronautkou Dorothy Metcalf‑Lindenburgerovou, ktorá prišla na návštevu Bratislavy. Pôvodne učiteľka astronómie sa v roku 2004 prihlásila do programu astronautov, spomedzi stoviek uchádzačov vybrali práve ju. Jedným z kritérií bolo napríklad aj to, že jej musel na telo sadnúť špeciálny skafander, ktorý astronauti používajú pri vychádzkach do otvoreného kozmu. V tom čase ho vyrábali len pre mužov. Do vesmíru letela pred siedmimi rokmi raketoplánom Discovery."

Alexandra Minich, redaktorka: „Je dobré mať planétu B a tou najlepšou kandidátkou je rozhodne susedný Mars, odpovedá na otázku, prečo je aktuálne vedecký svet zbláznený práve do skúmania Marsu, americká astronautka Dorothy Metcalf‑Lindenburgerová."

Dorothy Metcalf‑Lindenburgerová, astronautka: „Zem už viackrát zažila bombardovanie asteroidmi a máme dôkaz, že toto bombardovanie spôsobilo vyhynutie dinosaurov. Takže ak nechceme, aby sa niečo podobné stalo s ľudstvom, mali by sme mať možnosť zo Zeme odísť. Okrem toho by sme zistili viac o našej slnečnej sústave. Dozvedeli sme sa napríklad, ako to na Marse vyzeralo a prečo sa tak drasticky zmenil."

Alexandra Minich: „Mars bol pred miliardami rokov podobný Zemi. Atmosféra červenej planéty bola dostatočne teplá na to, aby na povrchu Marsu boli rieky, jazerá a pravdepodobne aj oceány. Boli tam teda všetky podmienky vhodné na život. Či však na planéte niekedy existoval život, zatiaľ zostáva nevyriešenou záhadou. Pilotovaná misia na Mars by možno dôkazy o živote našla, hovorí astronautka."

Dorothy Metcalf‑Lindenburgerová: „Myslím si, že keď budeme mať všetko potrebné vybavenie a priestor, tak cesta na Mars by bola pre ľudstvo ohromnou výzvou."

Alexandra Minich: „Vedci však najskôr musia vyriešiť množstvo technologických otázok, napríklad zostrojiť vesmírnu loď, ktorá by dokázala dopraviť ľudstvo na Mars a späť. Dôležité však bolo zistiť aj to, ako by na pobyt v nižšej gravitácii reagovalo ľudské telo. Práve na sledovanie týchto zmien bola zameraná misia, na ktorej sa zúčastnila aj Dorothy. Jedenásť dní strávila na Medzinárodnej vesmírnej stanici."

Dorothy Metcalf‑Lindenburgerová: „Pred letom sme robili rôzne testy, dvíhali sme závažia, merali, ako rýchlo sa vieme dostať z ľahu do stoja, či ako rýchlo vieme otvoriť nejaký priezor, veci, ktoré by sa robili aj na povrchu Mesiaca alebo Marsu, a potom sme tie testy robili znova, keď sme sa vrátili na Zem. Už sme napríklad neboli takí rýchli."

Alexandra Minich: „Astronautom totiž veľmi rýchlo ochabli svaly. Vedci zároveň zistili, že pri pobyte v kozme sa predlžujú kosti, pretože na ne nepôsobí gravitácia. Aj vďaka týmto poznatkom, ktoré počas misie Dorothy NASA získala, je let na Mars dnes už takmer realitou."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
astronómia

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie