Svet a Slovensko: Spôsobí sopka globálne ochladenie?

03. 10. 2017

Sopka Agung na Bali pred viac ako 50-timi rokmi znížila globálnu teplotu o takmer pol stupňa. Vulkanológovia a klimatológovia vo svete sú v napätí, čo urobí táto sopka v najbližších dňoch. Pri jej erupcii v roku 1963 zahynulo zhruba 1600 ľudí.

Televízna stanica JOJ - logo(02. 10. 2017; Televízna stanica JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; por. 16/18; Anton Adamčík, Lucia Barmošová)

Lucia Barmošová, moderátorka: „Vulkanológovia i klimatológovia vo svete sú v napätí, čo sopka Agung na Bali v najbližších dňoch urobí, kedy a v akej sile vybuchne. Mohla by jej erupcia spôsobiť ochladenie klímy? Pred viac ako 50 rokmi už znížila globálnu teplotu o takmer pol stupňa."

Anton Adamčík, redaktor: „Pokiaľ by sopka Agung zopakovala erupciu o sile z roku 1963, oblak prachu v stratosfére by určite oslabil intenzitu slnečných lúčov na celej zemeguli."

RNDr. Jaroslav Lexa, CSc., vulkanológ Ústavu vied o Zemi SAV: „Pri ktorej zahynulo zhruba 1600 ľudí v jeho bezprostrednom okolí."

Anton Adamčík: „Každá erupcia, aj táto, ničila lesy, pôdu, obydlia a životy tromi spôsobmi. Najprv horúcou lávou."

RNDr. Jaroslav Lexa, CSc.: „Najviac ľudí zahynulo pri tej erupcii v 63.-ťom z niečoho čo sa nazýva pyroklastické prúdy."

Anton Adamčík: „Tieto extrémne horúce a rýchle prúdy s teplotou okolo 600 stupňov Celzia spália všetko horľavé, čo stojí v ceste. Čo prežije, to ešte posužujú prachové častice v ovzduší, ktoré v podobe bahna strhnú monzúnové dažde."

RNDr. Jaroslav Lexa, CSc.: „To takých bahenných prúdov a úlomkových prúdov, ktoré znova majú deštruktívnu aktivitu."

Anton Adamčík: „Ďalšie prachové častice, ktoré sa dostanú veľmi vysoko do stratosféry, sa rozplynú postupne okolo celej zemegule a znížia intenzitu slnečných lúčov.  V roku 1963 v tomto dôsledku klesla globálna teplota o niekoľko desatín stupňa. Na to, aby sme aj tu v Európe mohli pocítiť výraznejšiu zmenu klímy, musela by sa Agung silou erupcie vyrovnať sopke Tambora z roku 1815. Vtedy v severnej Európe a Amerike bol takzvaný rok bez leta. Pre farmárov i obyvateľstvo to bola katastrofa, úroda bola mizerná, to ale nebola ešte najhoršia erupcia."

RNDr. Jaroslav Lexa, CSc.: „Známa a veľká erupcia vulkánu Krakatoa."

Anton Adamčík: „Najnešťastnejšie na tom bolo to, že do lávového poľa sa dostala morská voda a nasledovala extrémna reakcia. Popol sa dostal vysoko do stratosféry a spôsobil klimatické zmeny."

RNDr. Jaroslav Lexa, CSc.: „V globálnom rozsahu."

Anton Adamčík: „Väčšina odborníkov sa dnes zhodne v tom, že niečo podobné zo strany Agungy nehrozí."

RNDr. Peter Jurčovič, meteorológ: „Či bude taký silný, ja si myslím skôr, že nie."

RNDr. Jaroslav Lexa, CSc.: „Tá situácia je taká, že žiadny rozhodujúci event sa nekonal."

Anton Adamčík: „Agunga je zatiaľ síce ticho, ale ktovie? So sopkou je to vraj podobné ako s fľašou šampanského. V okamihu keď sa dnu dostane vzduch, obsah náhla vytryskne von a to sa môže stať aj v tomto okamihu."

RNDr. Jaroslav Lexa, CSc.: „Že môže byť a nemusí."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy, Slovenská akadémia vied, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač