Na Slovensko smeruje nákladný vlak z Číny

03. 11. 2017

Na Slovensko smeruje obrovský nákladný vlak z Číny. Vyrazil pred týždňom z východočínskeho prístavného mesta Dalian a cez Rusko a Ukrajinu smeruje do Bratislavy. Trasu dlhú vyše desaťtisíc kilometrov prejde bez prestávky za pätnásť dní. Je to približne o polovicu kratšia doba ako keď ide náklad loďou. Viac s o téme rozhovor s Viliamom Páleníkom, vedeckým pracovníkom Ekonomického ústavu SAV.

logo Rozhlasovej stanice Slovensko(02. 11. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 3/4; Filip Minich/Filip Minich)

Filip Minich, moderátor: „Na Slovensko smeruje obrovský nákladný vlak z Číny. Vyrazil pred týždňom z východočínskeho prístavného mesta Dalian a cez Rusko a Ukrajinu smeruje do Bratislavy. Trasu dlhú vyše desaťtisíc kilometrov prejde bez prestávky za pätnásť dní. Je to približne o polovicu kratšia doba ako keď ide náklad loďou. Viac sa o téme porozprávam s Viliamom Páleníkom, vedeckým pracovníkom Ekonomického ústavu SAV. Dobrý deň."

Viliam Páleník, vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV: „Dobrý deň prajem."

Filip Minich: „Pán Páleník, ide o vôbec prvý skúšobný vlak z Číny, ktorý prejde celé územie Slovenska, skončí v Bratislave. Má Slovensko potenciál stať sa dôležitým uzlom pri preprave z Číny do Európy?"

Viliam Páleník: „Je to prvý takýto, ktorý má pravidelne premávať medzi Čínou a Slovenskom a ten potenciál je samozrejme značný. Lebo, ak si predstavíme mapu Eurázie a Slovensko je v strede Európy, tak to spojenie Číny do Slovenska je perspektívne, možné, ale nie jediné, kade sa Číňania snažia získať priamejšie spojenie do Európskej únie."

Filip Minich: „Od budúceho roka začne vlak z čínskeho Dalianu premávať do terminálu v prístave Bratislava raz týždenne. V druhej polovici roka 2018 pôjde dvakrát za týždeň. V porovnaní s tým, aké kvantum tovaru sa však denne vozí z Číny do Európy, je to iba zlomok. Kadiaľ aktuálne vedú tie najdôležitejšie trasy prepravy materiálu z Číny?"

Viliam Páleník: „Tak rozhodne v súčasnosti stále najvýznamnejšia suverénne najvýznamnejšia trasa je lodná kontajnerovými loďami a predovšetkým z najväčšieho svetového prístavu Šanghaj do najväčšieho svetového prístavu Amsterdam, ktoré sa sporia o to, ktorí sa sporia o tom, ktorý je najväčší na svete. Ale sú to dva najväčšie prístavy a najvýznamnejšie spojenie. Samozrejme premávajú lode aj medzi inými čínskymi a európskymi prístavmi a okrem tej lodnej v súčasnosti dominantnej prepravy rôznymi smermi existuje aj letecká doprava, existuje aj železničná doprava, nakoniec aj kamiónová alebo ich rôzne kombinácie."

Filip Minich: „Čína teraz propaguje obnovenie takzvanej Hodvábnej cesty. Môže sa to týkať aj Slovenska alebo táto Hodvábna cesta je skôr taký neurčitý marketingový pojem, ktorý pôjde viacerými trasami?"

Viliam Páleník: „No, je to skôr neurčitý a dokonca aj ani sa nepoužíva výraz marketingový. Niekedy sa používa aj výraz neokoloniálny model. No, ale to už je iná otázka. Každopádne je pomerne nejasný a tá nová Hodvábna cesta má niekoľko trás, z ktorých už aj niektoré boli  slávnostne uvedené do prevádzky a zatiaľ veľmi efektívne nefungujú. Do určitej miery sa zdá, že týmito trasami, ktoré Čína je ochotná aj financovať alebo spolufinancovať, chce ako keby ovládnuť nejako obchodne a výrobne ovládnuť niektoré územia. Ale pokiaľ ide o samotnú Hodvábnu cestu, tak ona má v podstate tri varianty. Jedna varianta je cez Irán a Turecko ďalej. Jedna je ako keby cez Rusko a tou pôvodnou transsibírskou magistrálou. A potom aj úplne južná, ktorá je netypická Hodvábna cesta okolo Indie. Ale v súčasnosti napríklad vznikla aj akási konkurenčná Hodvábna cesta, do ktorej priamo Čína ani nie je zaangažovaná, a to je cez Kaspické more a cez Kaukaz. Takže ktorá z tých existujúcich vlakových tratí alebo nových vlakových tratí, alebo kombinácie vlakových a aj morských, ktorá bude dominantná, sa teraz samozrejme ťažko odhaduje. Ale hľadá Čína tieto možnosti, je v tom aktívna."

Filip Minich: „Pozrime sa na dovoz z Číny ešte z opačného pohľadu. Čínsky tovar je spravidla lacnejší ako európsky. Naše obchody sú zaplnené výrobkami Made in China, respektíve made in PRC. Je vôbec namieste tešiť sa z toho, že sem cez chystanú Hodvábnu cestu príde ešte viac čínskeho tovaru? Neškodí to európskym firmám, ktoré potom musia prepúšťať?"

Viliam Páleník: „Samozrejme táto otázka má dve strany tej mince. Jeden je pohľad celej Európskej únie, kde samozrejme z toho nie je nadšená, že je taký veľký dovoz z Číny. Ale Európska únia aj vyváža do Číny a má  to sebavedomie a trúfa si konkurovať Číne. A iný pohľad je slovenský, že keď už ten tovar čínsky do Európskej únie príde, tak prečo by sme sa na tom nepodieľali my Slovensko, prečo by mal zarábať prístav v Rotterdame a nie v Bratislave. Takže, keď už to prebieha, tak prečo by sme z toho neprofitovali, to je pre Slovensko zaujímavé. A samozrejme ten obchod s Čínou by si zaslúžil aj širší pohľad. Ja osobne som názoru, že by tie všetky výrobky, ktoré idú na konečný trh v Európe, mali byť zaťažené napríklad environmentálnou daňou vrátene dovážaných výrobkov z Číny, lebo tie štandardy ochrany životného prostredia, ochrany práce, emisií CO2 v Číne sú stále horšie ako v Európskej únii a dovozom tohto tovaru nielenže prichádzame o svoju produkciu, ale povedzme podporujeme aj klimatické zmeny a podobne. Čiže je to širší problém, ktorý sa týka hospodárstva aj sociálnej politiky a celosvetovej ochrany životného prostredia Európskej únie. Ale z čisto slovenského hľadiska je, keď už ten tovar sem prichádza, tak by sme sa mali snažiť na tom logisticky profitovať."

Filip Minich: „A ukrojiť si z koláča. Toľko Viliam Páleník, vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV. Vďaka za rozhovor."

Viliam Páleník: „Ďakujem, dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač